Zdravotnícke noviny

Analýzy

Všeobecní lekári si trúfajú na viac

1. november 2013 - Zmien by sa mal primárny kontakt dočkať už v budúcom roku.

Zašívanie drobných rán, výplach uší či urobenie EKG. Tieto výkony by mohli robiť aj všeobecní lekári pre dospelých. Tí po širších kompetenciách volajú už roky. Argumentujú najmä tým, že ich kolegovia vo vyspelej Európe vyriešia zdravotné problémy viac ako u dvoch tretín pacientov a neposielajú ich ďalej k špecialistom či do nemocníc. Na Slovensku chýba aktuálne až 700 všeobecných lekárov pre dospelých. Priemerný vek praktických lekárov je 55 rokov, tretina má nad 65 rokov. Práve zvýšenie kompetencií by mohlo i malo prilákať do odboru mladých.

Česi môžu

„Ak je v škandinávskych krajinách vybavených v ambulanciách praktických lekárov so značnými kompetenciami až 90 percent pacientov, u nás je to s našimi súčasnými kompetenciami približne 5 percent,“ uviedol bratislavský praktický lekár MUDr. Peter Lipták. Pritom väčšie kompetencie by podľa neho ušetrili zdroje, ale odľahčili aj preťažených ambulantných špecialistov. „Mali by oveľa viac času na zložitejšie prípady,“ dodal P. Lipták. Pripomenul, že českí kolegovia majú oveľa širšie kompetencie, pričom im poisťovne poskytnuté výkony preplácajú. Podľa MUDr. Libora Kvapila z Olomouca odbor všeobecného lekárstva integruje znalosti rôznych odborností. „V hĺbke znalostí jednotlivých odborov nedosahuje síce úroveň špecialistov, ale rozsahom, šírkou a všeobecným prehľadom vytvára svoju vlastnú odbornosť,“ konštatoval český lekár. Odborník podľa neho vie veľa o málom, praktický lekár zas vie málo, ale o mnohom.

Európskym trendom je rodinný lekár so značnými kompetenciami. Podľa štúdie Európskej akadémie učiteľov praktického lekárstva je Slovensko jednou zo štyroch európskych krajín, kde o výchove všeobecne orientovaného praktického lekára nebolo rozhodnuté. Okrem Slovenska je striktné rozdelenie starostlivosti o deti a dospelých len v Česku, Srbsku a v Portugalsku.

Podľa prof. MUDr. Květoslava Šipra, CSc., z Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci je jednou z hlavných námietok proti inštitútu rodinných lekárov obava, že by boli existenčne ohrození pediatri. „Rodinný lekár neznamená prevzatie starostlivosti o deti praktickými lekármi, skôr ide o obojstranné a postupné rozširovanie kompetencií,“ uviedol K. Šipr. Predseda Spoločnosti všeobecného lekárstva Českej lekárskej spoločnosti doc. MUDr. Svatopluk Býma, CSc., pripomenul, že spoločnosť sa okrem iného aktívne zúčastňuje ako rovnoprávny partner na rokovaniach s rezortom a s ďalšími kompetentnými inštitúciami pri rokovaniach o kompetenciách praktického lekára a praktický lekár má právo robiť aj mnohé výkony špecialistov.

Naši robia aj zadarmo

Lekárka z neďalekej dedinky od Bratislavy, z Veľkého Bielu MUDr. Jana Bendová už roky robí vo svojej ambulancii EKG, tlakový Holter, spirometriu, otoskopiu a občas aj výplachy uší. „Aj keď to nemám zaplatené. Moja vidiecka prax, moji pacienti si to však žiadajú. Ušetria čas i peniaze na cestovanie za špecialistami do mesta,“ dodala J. Bendová.

MUDr. Mojmíra Kvačalu z Pezinka úvahy o tom, čo budú môcť všeobecní lekári môcť robiť „navyše“ zaskočili. „Uši vyplachujem bežne, preväzy rán a stehy zo sutúr vyberám vždy, ak pacient nejde na chirurgiu, nie je to žiadna zriedkavosť,“ uviedol M. Kvačala. Jediné, čo posledné roky nerobil, bolo klasické šitie, lebo pacienti si zvykli chodiť s väčším úrazom priamo o poschodie vyššie do chirurgickej ambulancie. „Ak si kúpim nové nite, môžem opäť začať, všetky potrebné nástroje na šitie v ambulancii mám,“ dodal.

Podľa lekára je to o tom, čo sa komu chce alebo nechce v ambulancii robiť. „V predatestačnom školení sme prešli všetkým a nie sú dávno časy, keď sme v ambulanciách cez deň, aj na pohotovostiach robili široký záber výkonov, ktoré najmä mladší kolegovia dnes už nerobia,“ dodal M. Kvačala. Dôvodom je podľa neho aj to, že sieť a dostupnosť odborných ambulancií je veľmi dobrá a poisťovňa im za takéto výkony zaplatí. Možnosť šiť menšie rany by potešilo aj MUDr. Evu Bérešovú z Vysokých Tatier. „Od vzniku ÚDZS nešijem, lebo mám obavy,“ povedala. Má však informácie, že ministerský návrh to nie je a ani sa o tom neuvažuje.

Rezort finišuje

„Ministerstvo má ambíciu posilniť kompetencie všeobecných lekárov systematickými krokmi, ktoré už dlhodobo pripravuje,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Rezort podľa nej už s logistickou a odbornou prípravou finišuje. „Rozšírenie prvých plánovaných kompetencií všeobecných lekárov je možné očakávať budúci rok. Ide o kompetencie, ktoré iniciovalo a dlhodobo pripravuje ministerstvo na základe požiadaviek praxe,“ dodala hovorkyňa.

Ako však upozornila, ministerstvo zdravotníctva v minulosti ani v súčasnosti neuvažovalo o zvyšovaní kompetencií všeobecných lekárov pri chirurgických zákrokoch. „Plánujeme rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov v iných oblastiach, ktoré sú pre pacienta oveľa potrebnejšie. Cieľom celého procesu je zvyšovať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte, šetriť čas a finančné prostriedky pacienta,“ dodala Z. Čižmáriková.

O všetkých súvisiacich legislatívnych a logistických krokoch pri realizácii nových kompetencií všeobecných lekárov bude rezort informovať po ukončení prípravných prác. V každom prípade, keby aj lekári prvého kontaktu vyhodnocovali EKG či hypertonikov (nekomplikovaných diabetikov do starostlivosti zrejme nedostanú), nebude to ich povinnosťou, ale benefitom pre pacientov.
 

Celú analýzu si prečítate v najnovšom čísle ZdN č. 39/2013

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 381