Zdravotnícke noviny

Analýzy

V hodnotení zdravotníckych technológií sme na začiatku

12. december 2013 - Pred zaradením technológie do používania by sa mal spraviť takzvaný Health Technology Assessment (HTA – hodnotenie zdravotníckych technológií).
Nielen možnosť liečenia pacientov v ktoromkoľvek štáte EÚ či vzájomné uznávanie lekárskych predpisov, smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti umožňuje aj spoluprácu pri posudzovaní zdravotníckych technológií. Práve tá môže byť podľa nej pre členské štáty prospešná vďaka úsporám z rozsahu a vďaka zabráneniu duplicity posúdení.

Môže tiež poskytnúť lepší dôkazový základ na optimálne využitie nových technológií.

Most medzi výskumom a rozhodovaním

Pred zaradením technológie do používania by sa mal spraviť takzvaný Health Technology Assessment (HTA – hodnotenie zdravotníckych technológií).

„Je to multidisciplinárny proces, ktorý sumarizuje informácie o medicínskych, sociálnych, ekonomických a etických problémoch v súvislosti s použitím zdravotníckej technológie systematickým, transparentným, objektívnym a priamym spôsobom,“ povedal Ken Redekop, MPH., PhD., z holandského Inštitútu pre hodnotenie medicínskych technológií z Univerzity Erasmus v Rotterdame na konferencii o hodnotení zdravotníckych technológií na MZ SR.

Ako informoval doc. PharmDr. Tomáš Tesař, PhD., MBA., za Odbornú pracovnú skupinu pre farmakoekonomiku, klinické výstupy a hodnotenie zdravotníckych technológií MZ SR, cieľom HTA je informovať o bezpečnej a efektívnej zdravotnej politike zameranej na pacienta a snaha o dosiahnutie čo najlepšej hodnoty.

„HTA musí byť vždy založené na vedeckom výskume a metódach,“ povedal. Doplnil, že má byť akýmsi mostom medzi vedou a rozhodovaním v rámci zdravotnej politiky. Cieľom vedy a výskumu je získať nové vedomosti, a práve HTA má pomôcť pri rozhodovaní. „Keď máme rozhodnúť o niečom za tri mesiace, nie je správne, keď relevantné údaje dostaneme tri mesiace po našom rozhodnutí,“ povedal.

Podľa viacerých odborníkov limitované zdroje v zdravotníctve vyžadujú rozhodnutia, ktoré sa týkajú práve zavedenia nových medicínskych technológií či prehodnocovania tých, ktoré už v praxi fungujú. Otázkou HTA sa budú teda čoraz viac zaoberať najmä členovia kategorizačných komisií, vrcholový manažment nemocníc.

Problematika HTA sa v Európe rieši viac ako 10 rokov. Výsledky štúdie MMF, ktorá porovnávala efektívnosť v zdravotníctve ukázali, že na Slovensku je príznačný priestor na znižovanie neefektívnosti. „HTA je o správnej alokácii, o efektívnom vynakladaní finančných prostriedkov v zdravotníctve,“ doplnil T. Tesař. Vysvetlil, že niektoré krajiny za HTA považujú skôr bezpečnosť a účinnosť.

V mnohých krajinách je teda HTA synonymum toho, že je potrebné robiť veľmi dobré analýzy publikovaných štúdií. Získať čo najviac informácií o bezpečnosti a účinnosti prostredníctvom toho, čo bolo zverejnené.
Iné si zas pod HTA predstavujú ekonomické faktory. Práve spolupráca na európskej úrovni umožňuje brať do úvahy všetky aspekty (medicínske, ekonomické, sociálne, psychologické).

Transparentnosť procesu a jasne definované kritériá

Zdravotnícka technológia okrem iného znamená liek, zdravotnícku pomôcku, liečebné a chirurgické postupy, opatrenia na prevenciu chorôb, diagnostiku alebo ošetrenie používané v zdravotnej starostlivosti.

„HTA nie je v slovenskej legislatíve formálne definované, no pri posudzovaní žiadosti o kategorizáciu lieku, zdravotníckej pomôcky, ako aj dietetika sú posudzované viaceré oblasti patriace pod hlavičku HTA, teda medicínske, ekonomické, sociálne aspekty a sú podkladom na vydanie rozhodnutia o odporučení (neodporučení),“ spresnila MUDr. Elena Marušáková, MBA., Health Outcomes Manager CE.

Hlavný prínos HTA podľa nej spočíva v transparentnosti procesu a jasnej definícii kritérií tak, aby sa zabezpečila dostupnosť správnej liečby pre tých pacientov, pre ktorých je prospešná. „Na druhej strane prísne dodržiavanie prahu pre nákladovú efektívnosť môže obmedziť dostupnosť liečby pre skupinu pacientov s veľmi nízkou incidenciou ochorenia alebo pre skupinu pacientov, kde je liečebným štandardom lacná zastaraná liečba,“ vysvetlila E. Marušáková.

Doplnila tiež, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dodržiavajú smernicu o transparentnosti opatrení, ktoré upravujú stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia (tzv. Transparency directive 89/105/EEC).

Implementácia HTA v procese rozhodovania podľa E. Marušákovej vždy závisí od lokálnych možností a dostupnosti zdrojov (ľudské zdroje, vstupné údaje, financie.). „HTA má niekoľko krokov. Ešte v období pred registráciou zdravotníckej technológie viaceré štáty využívajú takzvaný horizon scanning, na ktorého podklade sa rozhodujú, aký postup bude zvolený pri zaradení danej technológie do kategorizácie. Tento krok je možné implementovať prostredníctvom verejných stretnutí s poisťovňami,“ spresnila E. Marušáková.

Ako ďalej dodala, väčšina ďalších krokov (posúdenie, ohodnotenie, zhodnotenie, odporúčanie) je súčasťou štandardného procesu aj u nás a zhodnotenie zabezpečujú odborné komisie. Posunom by podľa nej bolo začlenenie pacientov do procesu rozhodovania, ako aj vznik nezávislej inštitúcie, ktorá by bola zodpovedná za kvalitu posúdenia (assessment), ohodnotenia (evaluation) a za následné zhodnotenie (appraisal).

Ochota platiť

Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že HTA je efektívne vtedy, ak máme presne definovanú ochotu platiť. Tá je východiskom na určenie hodnoty QALY. Ako informoval Dr. Aleš Tichopád, PhD., v článku Prekážky pri realizácii farmakoekonomických štúdií a z nich vyplývajúca potreba kritického pohľadu, uverejnenom v časopise Farmakoekonomika a lieková politika, o tom, ako vnímajú zdravie lekári, uskutočnili vlastný prieskum.

Výsledky štúdie ukázali, že asi 91 percent z nich si myslí, že ľudský život nemá hodnotu, ktorá sa dá vyjadriť peniazmi. V prípade zdravia si už menej, teda takmer 80 percent doktorov myslí, že ani zdravie sa nedá ohodnotiť peniazmi.

„Dá sa konštatovať, že výrazná väčšina lekárov stále nepovažuje peniaze za zreteľa hodný parameter zdravotníctva, pokiaľ ich dávame do vzťahu k zdraviu, respektíve k životu pacienta,“ píše A. Tichopád.

Doplnil tiež, že farmakoekonomické štúdie možno charakterizovať aj tak, že čím sú zložitejšie (minimalizácia nákladov, krátkodobá či dlhodobá nákladová efektivita, dlhodobé modelovanie nákladovej užitočnosti), tým je v nich zastúpený väčší počet premenných parametrov, a tým rastie neistota skúmaného výsledku. V závere uvádza, že ochota platiť zostáva problematickým parametrom, obzvlášť k prevládajúcej neistote hodnotenia. QALY by mal byť podľa neho hodnotený iba ako jeden parameter účinnosti.

Celú analýzu nájdete v najnovšom čísle ZdN č. 44/2013
Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 365