Zdravotnícke noviny

Analýzy

Tradičná hádka o peniaze

18. september 2014 - S peniazmi pre zdravotníctvo nie je nikdy nikto spokojný. Napriek tomu, že čísla by mali byť jasné, jedni vždy tvrdia, že bude viac, druhí oponujú, že bude menej.

„S prihliadnutím na zdravotnícku realitu dôvod na rozpočtový ultrajasot nie je, ale na strane druhej, sú tu aj skutočnosti, ktoré možno označiť za priaznivé,“ konštatoval na margo prvého návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo predseda parlamentného zdravotníckeho výboru MUDr. Richard Raši, MPH. Analytik HPI MUDr.

Tomáš Szalay varoval, že „ak by vláda presadila navrhované opatrenia vo financovaní zdravotníctva, sektor príde len v budúcom roku o viac než štvrť miliardy eur“. Ministerstvo zdravotníctva odkázalo – ostatne ako každý rok - že sa ešte pokúsi pre rezort vybojovať viac zdrojov.

Poisťovniam spôsobujú hlavybolenie úľavy pre ľudí s nízkymi príjmami. Výpadok im má štát kompenzovať platbami za svojich poistencov. Okolo toho percenta je rok čo rok vášnivá diskusia.

Z návrhu rozpočtu však nie je jasné, aká suma to bude, zákon určuje, že to musia byť 4 percentá. Ako sa vyjadrila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, „zdroje do zdravotníctva sú plánované minimálne na tejto úrovni, čiastočne o niečo vyššie ako v tomto roku“.

Rozpočet zdravotníctva je závislý ekonomiky a rezort financií vychádza z optimistických predpokladov jej vývoja.

Viac peňazí z poistného má totiž pochádzať od pracujúcich a zamestnávateľov, menej pravdepodobne zaplatí štát za svojich poistencov. Platba za poistencov štátu zatiaľ zrejme ostáva na zákonnom minime 4 percentá z priemernej mzdy.

Poslanci musia mať v parlamente návrh rozpočtu na trojkolové prerokovanie do polovice októbra. Predtým o návrhu budú rokovať parlamentné výbory – korekcie návrhu sa môžu navrhovať práve na parlamentnej pôde.

Málo informatívny údaj

V akej výške bude štát platiť odvody za svojich poistencov nie je z návrhu rozpočtu celkom zrejmé, lebo v materiáli tento údaj chýba. Chýba aj informácia o predpokladanom počte poistencov štátu.

Podľa ministra financií Petra Kažimíra údaj o platbách za poistencov štátu sa dlhodobo pri tvorbe rozpočtov nepoužíva, lebo je málo informatívny, podstatnejší je objem verejných prostriedkov do zdravotníctva.

Napriek tomuto tvrdeniu v rozpočtoch v predchádzajúcich rokoch však uvedené boli. Z návrhu rozpočtu je známy len odhad toho, čo by mali na poistnom uhradiť do poisťovní ekonomicky aktívni poistenci - 2,83 mld eur.

Podľa P. Kažimíra tento odhad vychádza „z očakávaného priaznivejšieho vývoja na trhu práce“. Daňové príjmy verejného zdravotného poistenia, tvorené najmä odvodmi, rozpočtujú financi na 3,96 mld. eur.

Výdavky by mali byť 3,99 mld. eur. Systém by spotreboval o 53,4 mil. eur viac. Viac peňazí by však nešlo na kľúčovú oblasť, poistenie, kde sa výdavky navrhujú o 24 mil. eur nižšie, konkrétne 3,73 mld. eur.

O 77 mil. eur viac peňazí má ísť na chod inštitúcií a nešpecifikované záväzky.

T. Szalay upozornil, že štát plánuje platiť za svojich poistencov menej o takmer 70 mil. eur.

Toto zníženie vysvetľuje tak, že rezort financií zrejme počíta so sadzbou za poistencov štátu nižšou 4 percentá, alebo s ich menším počtom, prípadne kombináciou jedného i druhého.

„Na to, aby sa zníženie dalo vysvetliť len zníženým počtom poistencov štátu, muselo by ísť o vyše 200 000 poistencov a to je nereálne,“ konštatoval T. Szalay.

Takto kalkuloval rezort financií už v roku 2012. Sadzba pod 4 percentá by podľa analytika HPI vrátila financovanie zdravotníctva o 11 rokov späť, kým Rudolf Zajac túto minimálnu hranicu nezaviedol.

I prezidentka ZZP SR MUDr. Katarína Kafková uviedla, že z návrhu nie je jasné, či štát plánuje zvýšiť platby za poistencov štátu. Dlhodobo sú na úrovni tretiny platieb ekonomicky aktívnych poistencov, pritom ale viac ako polovica výdavkov v zdravotníctve ide na poistencov štátu.

„Podľa aktuálnych čísiel to vyzerá, že platba za poistencov štátu bude klesať,“ dodala K. Kafková. Pri 4 percentách by za mesiac štát za svojho poistenca platill 32,96 eur, čo by bol oproti súčasným 32,22 eurám nárast (ale v roku 2012 to bolo 33,44 eura).

Či však bude počet poistencov väčší alebo menší, žiadny rezort neuvádza. Štát už vlani predpokladal, že počet jeho poistencov sa zníži z 3 150 000 na tohtoročných 3 117 000.

Triezvy rozpočet

Podľa analytika inštitútu Ineko Dušana Zachara je rozpočet triezvy. „Myslím si, že ide o udržiavací rozpočet, avšak nepovažujem to za chybu. V rezorte je potrebné urobiť mnoho reformných opatrení, aby peniaze nemizli, preto by akékoľvek výrazné zvýšenie rozpočtu do zdravotníctva bolo momentálne mrhaním peňazí,“ konštatoval D. Zachar.

Z. Zvolenská tvrdí, že celkovo pôjde do zdravotníctva o niečo viac zdrojov ako tento rok. I ona potvrdila, že výpadky, ktoré vzniknú v dôsledku nižších odvodov budú ešte otázkou ďalších rokovaní a samostatnej kompenzácie.

Ministerstvo financií sa k zvyšovaniu prostriedkov nevyjadruje. „Bude to ešte predmetom ďalších diskusií, preto by bolo predčasné vyjadrovať sa“, uviedol tlačový odbor.

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Martina Šoltésová uviedla, že „pri tvrdých rozpočtových opatreniach a v období konsolidácie verejných financií bude mať ministerstvo snahu vybojovať pre rezort viac zdrojov“.

 

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 464