Zdravotnícke noviny

Analýzy

Tento rok je v nemocniciach osobitne kritický

3. september 2015 - Z povinného zdravotného poistenia sa odčerpávajú mnohé príspevky, ktoré by mali byť hradené zo štátneho rozpočtu.
Ministerstvo školstva predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o športe, ku ktorému bolo predložených 564 pripomienok, z toho 251 zásadných - len ministerstvo spravodlivosti malo 110 pripomienok, z nich bolo viac ako 60 zásadných.

Veľký počet zásadných námietok predložili aj ministerstvá financií a vnútra, Združenie miest a obcí SR a ďalšie pripomienkujúce subjekty.

Scestný návrh stiahli

Z nášho hľadiska nebolo za žiadnych okolností akceptovateľné znenie najmä čl. XIX, ktorým sa navrhuje zmena zákona 580/2004 o zdravotnom poistení.

Podľa návrhu na doplnenie § 25 citovaného zákona mali mať poisťovne o. i. povinnosť odviesť 0,25 % z prijatého poistného z povinného zdravotného poistenia do osobitného prevenčného fondu poisťovne a 80 % z tejto sumy štvrťročne previesť na mimorozpočtových účet do dispozície ministerstva školstva.

Ministerstvo 60 % z takto získaných prostriedkov má použiť na športové poukazy a vo zvyšok na dotácie na výstavbu, rekonštrukciu a prevádzku športovej infraštruktúry na šport pre všetkých podľa pomeru počtu obyvateľov obcí a miest.

Rovnako ako mnoho ďalších pripomienkujúcich subjektov, poukazujeme na absolútnu scestnosť predloženého návrhu, ktorý je diskriminačný a výrazne môže ohroziť úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Úbytok odhadovaných vyše 10 mil. eur (finančný dosah predloženého návrhu nie je vyčíslený) zo systému povinného zdravotného poistenia za súčasného nedostatku zdrojov pre zdravotníctvo je neodpustiteľný.

Prikláňame sa k názoru jedného z pripomienkujúcich subjektov - návrh zákona nerealizovať, pretože na jeho realizáciu chýbajú finančné prostriedky. Do systému verejného zdravotného poistenia na základe zákona povinne prispievajú zamestnanci vo výške 4 % zo svojho zárobku a ich zamestnávatelia vo výške 10 % zárobku zamestnanca.

Štát je platcom poistného za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, výšku odvodov štátu každoročne schvaľuje parlament, ale nikdy nie v dostatočnej výške, aby postačovali na úhradu reálne vzniknutých nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Napriek našej každoročnej žiadosti všetkým 150 poslancom, s výnimkou jediného štvrťroka výška odvodov nikdy nedosiahla ani úroveň 5 %.

Na rokovanie vlády už ministerstvo školstva návrh zákona predložilo bez tohto scestného zámeru.

Kritický rok

Rezort zdravotníctva nachádza v stave permanentného nedofinancovania, minimálnych investícií do prístrojového vybavenia, nemocnice dlhujú dodávateľom, neplatia odvody do zdravotného a sociálneho poistenia.

Tento stav je neudržateľný a smeruje proti záujmom pacientov a zamestnancov zdravotníckych zariadení. Za alarmujúci považujeme stav, keď sa pre pacientov stávajú čoraz nedostupnejšie mnohé inovatívne lieky, ktorými sú bežne liečení pacienti v iných krajinách EÚ.

Kapitálové výdavky ministerstva zdravotníctva pre nemocnice sú dlhodobo poddimenzované, pacienti nemajú k dispozícii vyhovujúce sociálne zariadenia, do nemocnice si nosia vlastné hygienické potreby, poisťovne vedú zoznamy čakateľov na zdravotné výkony.

Vyskytuje sa mnoho ďalších nedostatkov a pritom dlh zdravotníckych zariadení rastie. Pre nedostatočné zdroje poisťovní viazne aj uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti so zariadeniami sociálnych služieb.

Okrem nedostatočnej platby štátu za jeho poistencov ďalším dôvodom chýbajúcich zdrojov sú jednak vysoké prevádzkové náklady poisťovní, odvod príspevku z vybraného poistného 0,35 % na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.

Z povinného zdravotného poistenia sa odčerpávajú aj ďalšie príspevky, ktoré by podľa nášho názoru mali byť hradené zo štátneho rozpočtu, ako napr. príspevok na činnosť ÚDZS vo výške 0,45 % či príspevok na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému vo výške 0,41 % zo základu.

Rok 2015 je v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti osobitne kritický. V poslednom štvrťroku je ohrozená výplata miezd zamestnancov a stále ešte nie je zažehnaná ani hrozba hromadného prepúšťania.

Mnohým nemocniciam chýbajú prostriedky na zvýšenie miezd lekárov a na doplatenie miezd do úrovne zákonom garantovaných minimálnych mzdových nárokov pre ostatných zamestnancov.

Spôsobil to aj fakt, že súčasne so zvýšením minimálnej mzdy na úroveň 380 eur v roku 2015 bola uplatnená odpočítateľná položka pre nízkopríjmových zamestnancov, čo znamenalo na odvodoch zdravotného poistenia výpadok vo výške cca 150 mil. eur.

Napriek počiatočným prísľubom dosiaľ nebol dostatočne vykompenzovaný. V informačnom systéme poisťovní sú evidované nadlimitné výkony za 33,45 mil.

Ide o výkony, ktoré poskytovatelia vykonali, predložili na zúčtovanie poisťovniam, prešli ich kontrolou, boli akceptované, ale pre nedostatok zdrojov dosiaľ nie sú uhradené.

Výdavky poisťovní sa zvýšia

V júli sme podporili návrh novely zákon 363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Ide o zníženie súčasného limitu spoluúčasti v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne o rozšírenie okruhu poistencov, na ktorých sa limit spoluúčasti má vzťahovať.

Poukázali sme však, že v dôsledku tejto zmeny sa zvýšia výdavky poisťovní takmer o 8,2 mil. eur ročne. To treba mať na zreteli pri schvaľovaní výšky odvodov štátu za jeho poistencov počnúc rokom 2016.

Po vyše dvoch rokov prísľubov a príprav sa v júli skončilo pripomienkové konanie k návrhu novele zákona 578/2004 o poskytovateľoch.

Zákon by mal od roku 2016 garantovať podobne, ako je to v platnosti pre lekárov už od roku 2012, minimálnu výšku základnej zložky mzdy aj pre ostatných zdravotníckych zamestnancov.

Súčasná výbušná situácia v teréne je spôsobená neochotou ministerstva zdravotníctva akceptovať oprávnené mzdové požiadavky zamestnancov zdravotníckych zariadení s odvolaním sa na nedostatočné zdroje poisťovní.

V kontexte s uvedenými skutočnosťami zásadne odmietame, aby prostriedky verejného zdravotného poistenia použilo iné ministerstvo na podporu športových aktivít.

V súvislosti s chronickým nedostatkom zdrojov zdravotného poistenia je celkom nepochopiteľný až udivujúci návrh, aby bola zo skupiny ekonomicky aktívnych poistencov vyčlenená ďalšia skupina poistencov a zároveň tak bola rozšírená skupina poistencov, za ktorých je platiteľom poistného štát.
Sekcia: Analýzy Autor: Mgr. Anton Szalay, predseda SOZ ZaSS
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 606