Zdravotnícke noviny

Analýzy

Sprísnia sa podmienky predaja liekov?

9. september 2013 - Lekárnická komora chce zakázať lekárňam predávať lieky ďalej. Podobný krok sa v susedných Čechách neosvedčil.

Lekárnici pripravili legislatívne zmeny, o ktorých chcú diskutovať s kompetentnými na ministerstve zdravotníctva, pomoc im sľúbil aj parlamentný zdravotnícky výbor. „Chceme ohlasovaciu povinnosť zmeniť na povoľovacie konanie a chceme z legislatívy odstrániť ustanovenie, ktoré umožňuje verejným lekárňam predávať lieky naspäť distribútorom“, spresnil legislatívne zámery komory O. Sukeľ. SLeK by chcela zo zákona 362/2011 vyňať časť § 20i, ktorá dáva lekárňam možnosť spätného predaja liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov. Takýto nákup liekov využívajú podľa neho najčastejšie menší distribútori, ktorým lieky výrobca priamo nepredá a tak ich získavajú skupovaním v lekárňach.

Vývoz je legálny, ale...

Možnosť predávať lieky distributérom majú lekárne od decembra 2011. Komora diskutuje aj o prípadnom etickom kódexe, ktorý by na lekárne apeloval, aby nepredávali lieky distribučkám. „Uvažovali sme aj o tom, ale bolo by zas od nás neetické žiadať od lekárne, ktorej klesá obrat, aby sa zriekla legálneho príjmu“, povedal O. Sukeľ, ktorý je presvedčený, že lekáreň sa má spĺňať starať o pacienta a nie obchodovať s liekmi. Navyše, mnohé lekárne sú podľa neho ekonomicky na hrane a vtedy je každý cent dobrý. Ako T. Czuľba upozornil, napr. VšZP má veľmi dobre nastavené systémy a vďaka nim by mala mať prehľad, ktoré lekárne takto lieky predávajú. „Väčšina prevádzkovateľov lekární sú dnes nelekárnici, na koho my môžeme apelovať“, netajil skepsu prezident SLeK. Určite by sa však podľa komory mali sprísniť podmienky pre založenie distribučnej firmy. „Dnes na to v podstate stačí 150 štvorcových metrov skladových priestorov a jeden obchodný zástupca, firmu spravím za dva dni, ale vybaviť povolenie lekárne je aj trojmesačná tortúra“, konštatoval viceprezident komory. Druhá vec je, že lieky môžu skupovať aj fyzické osoby a tie ich predávať ďalej čo už je ale nezákonné.

Rezort o problémoch vie

Ministerstvo zdravotníctva má podľa generálneho riaditeľa sekcie farmácie a liekovej politiky MUDr. Adama Hlôšku informácie o situácii s reexportom liekov. „Nie je len problém Slovenska, ale všetkých krajín Európskej únie, vypuklé je to napr. v Británii. Neexistuje totiž jednotná právna úprava, ktorá by reexport regulovala, lebo je to legálne podnikanie na základe voľného pohybu tovaru. O návrhoch, ktoré pomôžu zlepšiť dostupnosť liekov na Slovensku, sme pripravení diskutovať“, povedal A. Hlôška. Ako dodal, „je potrebné reagovať na všetky možné aspekty reexportu a nedostupnosti liekov a v budúcnosti možno bude potrebná aj ďalšia legislatívna úprava“. Na margo zákazu lekárňam predávať lieky distribučným firmám však konštatoval, že vlani koncom roka podobnú legislatívu prijali v Česku, ale v praxi sa neosvedčila a situácia je podľa neho u susedov ešte oveľa horšia ako na Slovensku.

Rezort aj zvažoval zakomponovať už do legislatívy, platnej od januára zakázať lekárňam predaj liekov distribučkám, ale po českých skúsenostiach sa to podľa A. Hlôšku nejavilo ako efektívny nástroj. České lekárne, mimochodom je ich dvakrát menej ako u nás, nemajú povolené predávať distribučným spoločnostiam lieky. Lieky skupujú aj fyzické osoby, ktoré dokonca ani nemajú distribučné povolenie a Česko zápasí s veľkými problémami reexportu liekov, predovšetkým do susedného Nemecka. Aktuálne na českom trhu chýba až 50 liekov, u niektorých končí na nemeckom trhu až 80 percent lieku.

Čaká sa na Európsku komisiu

EÚ nemá podľa A. Hlôšku ucelený návrh riešenia reexportu liekov – „aj vzhľadom na to, že je to absolútne legálna podnikateľská činnosť, nielen čo sa týka liekov, ale všetkých tovarov“. A. Hlôška pripomenul, že možnosť zakázať vývoz lieku má v legislatíve Slovensko ako jediná z krajín Únie. Grécko sa snaží riešiť reexportný problém tým, že má jednu cenu lieku pre domáci trh a inú, vyššiu pre zahraničie, vyslúžilo si za to ale kritiku, že ide o narušenie hospodárskej súťaže, ale uvažuje o tom aj Taliansko. Ale napríklad Nemecko má legislatívu, podľa ktorej takmer tretina liekov na nemeckom trhu má byť z reimportov, aby štát šetril, podobne aj Fínsko. Reexport z päťmiliónového Slovenska teda na úkor našich pacientov šetrí rozpočty iným štátom.

„Optimálne by bolo mať jednotnú európsku cenu lieku a bolo by po probléme“, myslí si O. Sukeľ. O to by však určite nemali záujem štáty, ktorých legislatíva na základe dohôd poisťovní a ministerstiev zdravotníctva určuje, koľko percent liekov musí byť z reimportov. V Európe silnejú názory odborníkov, že gordický uzol reexportov bude musieť rozťať Európska komisia a aktívne do neho vstúpiť. Dajú sa však očakávať silné lobistické protitlaky. Pacienti sa teda na komfort v lekárňach zrejme ešte načakajú. Optimistické nie je ani záverečné konštatovanie prezidenta a viceprezidenta lekárnickej komory – obaja sa zhodli, že situácia je patová.

Sekcia: Analýzy Autor: Branislav Janík, redaktor ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 341