Zdravotnícke noviny

Analýzy

Sociálnej poisťovni netreba platiť?

8. október 2014 - Vláda pravidelne berie na vedomie informáciu Sociálnej poisťovne o jej pohľadávkach voči zdravotníckym zariadeniam.

Zdá sa, že tým všetko aj končí – dlhy štátnych, župných, mestských a ďalších typov zdravotníckych zariadení, predovšetkým nemocníc sa zvyšujú a už prekročili stomiliónovú hranicu.

Poisťovňa vláde prezentuje dlhy tzv. sledovaných dvadsiatich zariadení, pričom na webovej stránke zverejňuje zdravotníckych dlžníkov o tretinu viac. Sledovaná skupina sa vytvorila v čase, keď zdravotnícke zariadenia v rokoch 2004 a 2005oddĺžila spoločnosti Veriteľ.

Vtedajšia rada riaditeľov a dozorná rada SP rozhodli, že sa bude sledovať vybraná skupina zariadení, či sa po oddlžení zlepšila ich platobná disciplína a či nebudú znovu vytvárať dlhy. Dodnes ich poisťovňa špeciálne v štatistikách sleduje.

Ak teda dlh sledovaných 20 zariadení v informáciu pre vládu bol do konca júla takmer 105 mil. eur, podľa stránky SP aktuálny dlh 27 zariadení ku koncu augusta bol takmer 113 mil. eur. Pri priemernom mesačnom dôchodku 400 eur by pri vyrovnaní týchto dlhov mala poisťovňa na penzie pre viac 265 000 dôchodcov.

Môže SP efektívne pôsobiť na dlžníkov? Voči všetkým ostatným dlžníkom môže uplatniť exekúciu. Zdravotnícke zariadenia však majú výnimku, lebo poskytujú zdravotnú starostlivosť, čo je služba vo verejnom záujme, štátne zdravotnícke zariadenia sú naviac strategickými zariadeniami a teda reálne prakticky nepostihnteľnými. Poisťovňa priznáva, že ak by aj na nemocnice poslala exekútorov, jej pohľadávky by sa mohli stať nedobytné.

Nemocnice, predovšetkým štáte si zo zákona ťažkú hlavu nerobia. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská konštatovala, že „naše nemocnice zákon neporušujú, pretože skutočne všetky prostriedky, ktoré k dispozícii majú, dávajú na platby“.

Zákonom chránení

Podľa hovorcu SP Petra Višvádera „jediná rozumná cesta, ktorú aj uplatňujeme je, že sa snažíme dohodnúť na rokovaniach so zriaďovateľmi a s menežmentami nemocníc jednak na zlepšovaní platobnej disciplíny, ale aj na tom, aby postupne dlhy splácali pomocou splátkových kalendárov“.

Ako hovorca upozornil, „s exekúciami nemocníc to nie je jednoduché, ako sa to občas verejne prezentuje. Nemocnice používajú svoj majetok vo verejnom záujme a preto nie je možné ich exekvovať“. Treba podľa neho prihliadať aj na ich dôležitosť z hľadiska zabezpečovania verejnoprospešných služieb voči obyvateľstvu.

„Cieľom nie je znefunkčniť nemocnice tým, že by ich poisťovňa dávala do exekúcie, pretože by to skomplikovalo ľuďom dostupnosť zdravotnej starostlivosti“, konštatoval P. Višváder.

V minulosti mala poisťovňa snahy vymáhať dlhy exekúciami, napr. v nemocnici v Považskej Bystrici, ale zákon obmedzuje reálne možnosti siahnuť na majetok nemocníc, využívajúcich svoj majetok vo verejnom záujme alebo na ten majetok, ktorý im poskytol v minulosti štát.

Nemožnosť majetok nemocníc exekvovať je podľa riaditeľa HPI Ing. Petra Pažitného, MSc., diskriminačná voči iným dlžníkom a nenúti nemocnice hospodáriť zodpovedne. „Taký postup správny nie je, lebo zvýhodňuje nemocnice pred inými subjektami a v konečnom dôsledku to vytvára opäť tlak na štátny rozpočet, aby v budúcnosti našiel zdroje na oddlženie nemocníc voči Sociálnej poisťovni“.

Mnohí riaditelia nemocníc off record priznávajú, že poisťovni vedome neplatia odvody, aby mali napríklad na mzdy či na platby „dôležitejším“ dodávateľom s tým, že bez liekov, zdravotníckeho materiálu, jedla a energií nemocnica ostať nemôže.

Cieľom SP je dlhy vymáhať a preto preferuje dohody o splátkových kalendároch. Ako zdôraznil hovorca, „pravidelne predkladáme informatívnu správu na rokovanie vlády, pravidelne rokujeme s krajmi a ministerstvom zdravotníctva, pričom spoločne hľadáme riešenia na znižovanie dlhu.

Prím hrajú štátne zariadenia

Aj keď poisťovňa rokuje so všetkými nemocnicami, ktoré jej dlhujú o splatení ich dlhov a v súlade so zákonom sa s nimi snaží dohodnúť splátkové kalendáre momentálne majú splátkový režim odsúhlasené len dve zdravotnícke zariadenia. Je to Fakultná nemocnica Trnava (600 533,87 eur) a od februára aj Mestská nemocnica Zlaté Moravce (239 207,95 eur).

Zároveň Trnavský kraj spláca dlhy za tri zaniknuté zdravotnícke zariadenia v jeho pôsobnosti, ktoré sa transformovali na súčasné akciové spoločnosti a Banskobystrický kraj za dve zaniknuté zdravotnícke zariadenia. Vlani splatila penále v splátkach Fakultná nemocnica Trenčín.

Ministerstvo zdravotníctva pripomenulo, že spomedzi jeho zariadení dlhujú SP len dve nemocnice v Bratislave, a po jednej v Trnave a Banskej Bystrici. Poisťovňa však upozornila vládu, že rast pohľadávok z titulu neplatenia mesačných odvodov v súčasnosti eviduje pri troch štátnych zdravotníckych zariadeniach – v UN Bratislava, DFNsP Bratislava a FNsP Banská Bystrica. Podľa informácie pre vládu štátne zariadenia mali k júlu podlžnosti 69,6 mil. eur, podľa webovej stránky SP to o mesiac neskôr uz bolo 70,2 mil. eur.

Zdravotníctvo nie je najväčším dlžníkom poisťovne. Podľa je výročnej správy za minulý rok 2013 boli dlhy na poistnom, vrátane penále, vyše 600 mil. eur a dlhy nemocníc tvorili niečo nad 15 percent všetkých pohľadávok SP.

Ako uviedol P. Višváder, „najpočetnejšou a aj vo finančnom objeme najväčšou skupinou dlžníkov sú podnikateľské subjekty“.

Analytici očakávajú podľa dynamiky rastu pohľadávok, že do konca roka to bude najmenej 120 mil. eur. Tiež je otázka, čo s odvodmi spraví druhá tranža tretej etapy zvyšovania platov lekárov od budúceho roku. Podľa HPI si vyžiada 37 mil. eur, požiadavky sestier zas 85 mil. eur.

Už dnes nemocnice na platy dávajú aj 90 percent príjmov, mnohí riaditelia zrejme zas siahnu k osvedčenému neplateniu odvodod do SP. „Ak by sa v dôsledku platových požiadaviek zvýšil dlh zdravotníckych zariadení, štátne by boli nejakým spôsobom sanované, ale vážne by sa to dotklo menších nemocníc mimo zriaďovateľskej kompetencie štátu a rast dlhu by mohol spôsobiť zmenšenie objemu zdravotnej starostlivosti, či až ich likvidáciu“, uviedol analytik HPI Karol Morvay.

Podľa ministerstva zdravotníctva si však zvyšovanie platov lekárov vyžiada 19 mil. eur, u sestier sa so zvýšením neráta. Rezort pritom sľubuje zdravotníkom spoločný zákon o odmeňovaní...

Na Slovensku je približne 140 rôznych zdravotníckych zariadení. Je 112-miliónový dlh necelých tridsiatich z nich. eur kritický? Záleží na tom, aké kritérium sa stanoví pre pojem kritický. Ak porovnávame stav z obdobia pred transformáciou zdravotníctva, kedy dlh nemocníc dosahoval 18 mld. Sk, a dlhy na odvodoch mali takmer všetky nemocnice, nedá sa zrejme súčasný stav nazvať kritický.

Pre SP je to v každom prípade neželaný stav, ale poisťovňa nemá možnosť zabrániť rastu pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam tak, ako napr. zdravotné poisťovne, ktoré si nezaplatené poistné od nemocníc započítajú do úhrad za zdravotnú starostlivosť. Dlh každého dlžníka časom rastie, čím neskôr dlžník zaplatí, tým viac jeho dlh narastá.

K nezaplatenému poistnému treba prirátať aj penále z omeškania, ktorého hranica však nemôže byť vyššia ako istina. „Je v záujme SP, ale aj celej verejnosti, aby dlhy nevznikali, pretože odvádzané poistné slúži spätne občanom, poberajúcich dávky zo sociálneho systému“, zdôraznil hovorca SP.

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 417