Zdravotnícke noviny

Analýzy

Slovenskí pacienti čakajú kratšie

30. september 2013 - Takmer 11 000 poistencov zdravotných poisťovní je v zoznamoch na plánované operačné zákroky.

Počty poistencov v čakacích listinách sa postupne znižujú a čakanie sa skracuje . Taký je záver prieskumu, ktorý pripravili analytici Health Policy Institute MUDr. Angelika Szalayová a Mgr. Roman Mužik. „Aj keď sa medziročne počet čakajúcich poistencov výrazne nezmenil, ľudia čakajú kratšie, pričom najdlhšie je to na operáciu gonartrózy a koxartrózy,“ sumarizoval R. Mužik.

Najviac čakateľov je v štátnej poisťovni

Poskytovateľ odporučí poistencovi plánovanú zdravotnú starostlivosť a zaradí ho do poradovníka, ak by mal na zákrok čakať dlhšie ako tri mesiace. Poskytovatelia do zoznamu zaraďujú pacientov s indikovanou zdravotnou starostlivosťou, ktorú nie je možné poskytnúť z finančných, kapacitných alebo z iných dôvodov. Ide o chorých, ktorí nepotrebujú akútny operačný zákrok a odklad ich zdravotný stav nezhorší. Poisťovne vedú čakacie zoznamy podľa zákona 581/2004 a vyhlášky 124/2009 pre vybrané choroby. V apríli 2013, keď analytici svoju prácu dokončili, čakalo na zákrok 10 611 poistencov všetkých poisťovní, z toho vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 7 778 (73,3 percenta) v Dôvere 2 709 (25,5 percenta), a v Union zp 124 (1,2 percenta).

Ako konštatoval R. Mužik, „najviac poistencov čaká aj po zohľadnení veľkosti poistného kmeňa vo VšZP - 232,7 na 100 000 poistencov a kde čaká 8,3-krát viac poistencov ako v Union zp, kde čaká 28,2 na 100 000 poistencov“. V Dôvere čaká 188,9 poistenca na 100 000, čo je 6,7-krát viac než v Union zp. Porovnanie s minulosťou podľa analytika sťažujú chybne vykazované dáta VšZP v minulom roku, vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že počty pacientov na čakacích listinách od roku 2010 síce najprv stúpali, ale „v poslednom roku je možné vo všetkých poisťovniach pozorovať postupný pokles, aj keď na rozdiel od Unionu zp počty v Dôvere ani vo VšZP neklesli na úroveň hodnoty z roku 2010“. Ako dodal, štát by mal garantovať maximálny čas čakania, napr. rok a pacientom umožniť, aby si slobodne vybrali v prípade nedodržanie tohto limitu iného poskytovateľa aj v zahraničí. To navrhoval opozičný poslanec Viliam Novotný (SDKÚ-DS), jeho návrh vládni poslanci však zamietli hneď v prvom čítaní.

Generálny riaditeľ VšZP Ing. Marcel Forai, MPH., pripomenul, že poisťovňa systematicky pracuje na skracovaní čakacích listín okrem iného finančnými bonusmi pre nemocnice, ktoré pacientov nielen hospitalizujú, ale aj operujú – od 1. októbra budú namiesto súčasných 100 eur za operáciu dostávať okrem platby za výkon 200 eur. „V apríli 2013 čakali naši poistenci na operáciu v priemere 208 dní, v júli sa tento čas znížil na 177 dní. Navyše nemocniciam od októbra ponúkame ďalšie zvýšenie platieb, ktoré môže prispieť k skráteniu čakania,“ dodal M. Forai.

Analytik si však myslí, že ak bude len jedna štátna poisťovňa, „nebude mať dôvod robiť projekty na skrátenie čakania, lebo nebude čo a s kým porovnávať a je vysoký predpoklad, že unitárny systém negatívne ovplyvní poradovníky“. Podľa neho aj v európskych krajinách s unitárnym systémom sú čakacie lehoty dlhšie.

Skokan roka

Analýza HPI potvrdila známy fakt, že pacienti dlhodobo najviac čakajú na operatívne riešenie kolenného kĺbu (3 036) a bedrového kĺbu (2 721), operáciu šedého zákalu (2 580) a viaceré ochorenia súvisiace s kardiovaskulárnym systémom.

Bez ohľadu na poskytovateľa a poisťovňu sa na totálnu endoprotézu (TEP) kolenného alebo bedrového kĺbu čaká v priemere okolo 9 mesiacov a na operáciu katarakty necelé 3 mesiace. „Dĺžka čakania na TEP bedrového kĺbu medzi rokmi 2012 a 2013 klesla o 5,3 mesiaca, ale na operáciu katarakty sa medzi rokmi 2012 a 2013 nezmenila,“ povedal R. Mužik. Najkratšie čakanie na najčastejšie ochorenia má najmenšia poisťovňa Union zp.

„Skokanom roka“ je podľa R. Mužika najväčšia slovenská nemocnica – Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorej sa v priebehu roka podarilo skrátiť čakacie lehoty na operácie o štyri roky. Napríklad na výmenu kolenného kĺbu, čo je zákrok, na ktorý sa čaká najdlhšie, tu pacient ešte nedávno čakal rekordných 4,5 roka, v apríli to však bolo už pol roka s výnimkou petržalskej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, kde sa čaká 2,5 roka. „Univerzitnú nemocnicu Bratislava môžeme nazvať skokanom roka,“ povedal R. Mužik. Ako dodal, sú dve teórie, prečo stále jestvujú čakacie zoznamy. „Teória poskytovateľov je, že nemajú dostatok finančných zdrojov od zdravotných poisťovní, pričom kapacity majú. Teória poisťovní je, že poskytovateľom poskytujú dostatok zdrojov, ale nemocnice ich nevyužívajú efektívne,“ povedal analytik.

Ako uviedla hovorkyňa Union zp Judita Smatanová, „čakacie listiny v našej poisťovni vznikajú z kapacitných dôvodov poskytovateľa či zdravotného stavu pacienta, ale nie z finančných dôvodov. Dlhodobo korektne platíme za poskytnutú zdravotnú starostlivosť“.

Hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská konštatovala, že k výraznému skráteniu čakania pomohli opatrenia v prevádzke a lepšia efektivita práce. „Nastavili sme výkonnostné limity pre jednotlivé pracoviská. Snažíme sa zároveň presadzovať svoje záujmy pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami pre zlepšenie poskytovaných služieb,“ uviedla hovorkyňa.

Neformálne platby

Podľa R. Mužika pri zisťovaní termínov na operácie získavali informácie tzv. mystery shoppingom telefonicky u 53 poskytovateľov ako záujemcovia o operáciu. Najčastejšie ich informovali sestry, zriedkavejšie lekári, až 80 percent informovaní bolo neochotných a nútených. 

Celú analýzu si prečítate v ZdN č. 34/2013






 

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 369