„Sme zatiaľ v pilotnej prevádzke,“ priznal na úvod druhého bloku o nových technológiách s názvom Vývoj medicíny napreduje konferencie Slovenské zdravotníctvo 2016 Ing. Marian Šimegh z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
„Najväčší benefit pre lekára je, že má online dostupné informácie v správnom čase na správnom mieste vo všetkých etapách,“ dodal M. Šimegh.
Mnohí lekári sa pýtajú, či si budú musieť po spustení ostrej prevádzky eHealth meniť svoj informačný systém, prípadne, či sa budú musieť prihlasovať na webe.
„Lekárovi sa z pohľadu jeho práce nemení nič. Dodávateľ informačného systému sa musí najprv pripojiť do eSOu a následne toto pripojenie sprístupniť príslušnému lekárovi. Čo sa zavádza ako novinka pre lekárov je tzv. Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka. Je to vlastne identifikačný predmet lekára, ktorý nahrádza papierový podpis elektronickým podpisom. To je niečo, s čím sa bude musieť lekár zžiť,“ dodal zástupca NCZI.
Lekár sa bude identifikovať vložením karty, teda elektronickým preukazom, ktorý mu bude vydaný pre zdravotníckeho pracovníka na základe žiadosti a kontroly potvrdenia správnosti údajov evidovaných v komore a Registri zdravotníckych pracovníkov.
„Použitie preukazu je podmienené pripojením informačného systému do NZIS, ktorý lekár používa. Podmienkou je overenie zhody pre dodávateľa IS lekára,“ dodal M. Šimegh.
Pacient sa identifikuje elektronickým občianskym preukazom, vložením do čítačky. V prípade, že nemá vydaný elektronický občiansky preukaz, prípadne naň nemá nárok, bude akceptovaný preukaz poistenca.
V záznamoch, ktoré bude mať k dispozícii zdravotnícky pracovník po identifikovaní pacienta, nájde okrem pacientskeho sumáru (aktívne implantované/stomatologické zdravotnícke pomôcky, choroby podľa medzinárodnej klasifikácie, údaje o alergickej anamnéze, záznamy o vykonanom očkovaní, údaje o krvnej skupine a RH faktore, údaje o predpísaných, podaných a vydaných liekoch, údaje o všeobecnom lekárovi a o kontaktnej osobe) aj ďalšie informácie, ako záznam o preventívnej prehliadke, záznam žiadanky na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vrátane popisu vzorky, preskripčný záznam či dispenzačný a medikačný záznam.
Okrem toho eHealth bude riešiť aj elektronickú preskripciu. „Zriadili sme národný farmakologický register, ktorý obsahuje všetky lieky a je pripravená databáza, ktorá vyhodnocuje interakcie a kontraindikácie na základe istých princípov v prípade tisíc najpoužívanejších liekov a budú sa dávať postupne ďalšie lieky, ďalších šesťtisíc liekov,“ dodal M. Šimegh.
Prítomných hostí na konferencii zaujímalo aj to, kto bude lekárom hradiť náklady súvisiace so zavedením eHealth, aj to, či bude povinné sa doň zapojiť. „Vo fáze projektu náklady hradí štát prostredníctvom fondov EÚ.
Čo sa týka vybavenia lekára, teda kartičky a čítacieho zariadenia, to tiež hradí štát. Na úrovni informačného systému daného lekára je to variabilná zložka v závislosti od konkrétneho dodávateľa systému,“ odpovedal M. Šimegh a dodal, že každý lekár má povinnosť sa do eHealth zapojiť.
Z početného publika zaznela tiež otázka, čo v prípade, že zlyhá technika, napríklad neodíde elektronická žiadanka na vyšetrenie a dôjde k poškodeniu pacienta. Podľa M. Šimegha je systém navrhnutý ako vysokodostupný, teda technicky má dve vetvy, obe nezávislé, takže v prípade, že by vypadla jedna vetva, nahradí ju druhá.
„Stopercentný informačný systém neexistuje, vždy je tam nejaký výpadok, ale je na nás, na štáte, aby sme nastavili procesy pre správu a údržbu systému tak, aby nedochádzalo k neriadeným výpadkom. A to je práve aj predmetom pilotu, ktorý momentálne prebieha, teda otestovania funkčnosti a prevádzky,“ dodal.
Ako ďalej zdôraznil, jedna z najväčších výziev bola bezpečnosť, keďže pacienti budú mať v systéme nahraté dáta. Definitívny termín, dokedy by mali mať vydanú kartu všetci lekári a mali by začať nahrávať pacientske dáta do eHealth, je 1. 1. 2018.
Súkromný eHealth
Kým štát sa so zavedením eHealth „trápi“ už takmer desať rokov, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera zaviedla už niekoľko projektov na báze elektronických služieb. „Pokiaľ bude mať lekár dostatok informácií, aktuálnych a relevantných a načas, tak je to jeden z predpokladov, aby liečba pacienta bola kvalitnejšia a bezpečnejšia,“ uviedol na úvod svojej prezentácie MUDr. Marian Faktor, riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovne Dôvera.
K produktom, ktoré poisťovňa zrealizovala, patrí napríklad hospiCOM, ktorý je dostupný zmluvným zdravotníckym zariadeniam od roku 2006. „Umožňuje kompletný online manažment hospitalizácií: evidencia, schválenie, prijatie aj prepustenie pacienta,“ dodal M. Faktor.
Produkt má viacero funkcií, okrem legislatívnej aj finančnú, revíznu aj informačnú, napríklad o čakacích listinách. Navyše, od júla tohto roku sa hospiCOM využíva aj na jednodňovú chirurgiu s ďalším potenciálom rozširovania. K známym produktom poisťovne patria aj Bezpečné lieky, ktorú od roku 2014 poisťovňa prevádzkuje na online dátach.
„Dnes, po dvoch rokoch, využíva túto službu viac ako polovica poskytovateľov,“ dodal M. Faktor. Vďaka službe Bezpečné lieky došlo k 22-percentnému zníženiu výskytu najzávažnejších liekových interakcií od roku 2012, pričom najvýraznejší pokles interakcií nastal medzi 1. a 2. polrokom 2015, keď poisťovňa zaznamenala najprudší nárast využívania BL online.
Pre záchranárov je zase určený projekt Bezpečné lieky – záchranári. „Často keď záchranári prídu k pacientovi v bezvedomí, nie je čas, nemajú k dispozícii anamnézu, ani zdravotnú kartu, často tam nie je ani príbuzný, takže záchranár nemá dáta.
Pri rokovaniach nám záchranári povedali, že by uvítali, keby mali k dispozícii základné údaje o pacientovi,“ uviedol M. Faktor. Začali so záchranármi rokovať, s viac ako 90 záchranármi zo 7 záchraniek. „Bohužiaľ, nepodarilo sa nám dohodnúť so žiadnou štátnou,“ dodal M. Faktor.
Služba bola využitá už pri viac ako tisíc výjazdoch, poisťovňa podporila záchranárov aj technikou, dostali tablety. „Ak lekár zadá rodné číslo poistenca, na tablete vidí meno pacienta, vek, všetky základné údaje, aj to, kde je kapitovaný, informácie o tom, kde všade je dispenzarizovaný.
Vzápätí si môžu vybrať zo šiestich prehľadov, čo všetko o pacientovi chcú vedieť, napríklad, aké lieky užíva,“ opísal službu záchranárom M. Faktor.
Poisťovňa sa tento rok zamerala na elektronizáciu návrhov na kúpeľnú liečbu. „Dôvera prijme ročne vyše 45-tisíc návrhov na vopred schvaľovanú liečbu, pričom spracovanie návrhov aj komunikácia o (ne)schválení prebiehala najmä papierovo,“ uviedol M. Faktor.
Elektronizáciu realizuje poisťovňa so zámerom skrátiť čas potrebný na posúdenie návrhu ako predpoklad pre rýchlejšie poskytnutie schválenej liečby poistencom, zároveň chce promptne informovať poistencov aj lekárov o návrhu, menej byrokracie a viac komfortu pre lekárov.
„Garantujeme vybavenie návrhov na liečbu do 10 dní, elektronicky doručené do 5 dní,“ dodal M. Faktor.
Tento rok spustila Dôvera aj prvú telefonickú službu Dôvera Linka 24, pri ktorej najväčšou hodnotou je, že zdravotník vidí elektronickú kartu pacienta. „Poradenstvo je na vyššej úrovni, pretože nie je to len anamnéza od pacienta, ktorý volá, ale je tam aj medicínsky základ. Vie, aké lieky užíva, aké hospitalizácie absolvoval, či je dispenzarizovaný,“ predstavil novinku Dôvery M. Faktor.
V súčasnosti poisťovňa oslovila svojich 150-tisíc klientov, ktorým ponúkli možnosť konzultovať zdravotné problémy telefonicky, v apríli budúceho roku by ju chceli ponúknuť všetkým poistencom Dôvery.
V pilotnej prevádzke volali najmä kvôli ťažkostiam pri chrípke, akútnych ochoreniach, pri zápaloch, napríklad močových ciest, prípadne potrebovali skonzultovať domácu liečbu po hospitalizácii, ale tiež vyhľadať najbližšie zdravotnícke zariadenie.
3D tlač
K nových technológiám v medicíne nepochybne patrí aj 3D tlač, ktorá sa začala intenzívnejšie používať aj na Slovensku. „Na začiatku bol MUDr. Andrej Thurzo ako veľký podporovateľ moderných technológií, ktorý kúpil prvú tlačiareň na lekárskej fakulte,“ uviedol na úvod svojej prednášky študent Lekárskej fakulty UK Tomáš Havran.
Prvá reálna spolupráca medikov a lekárov prišla pred dvoma rokmi, keď sa práve na konferencii Zdravotníckych novín zoznámil primár Detského kardiocentra MUDr. Matej Nosáľ so študentmi LF UK, ktorí prezentovali 3D tlačiareň. Ich stretnutie a následná spolupráca vyústila až do úspešnej operácie dvojtýždňovej pacientky s defektom na srdiečku.
„Získali sme jej CT sken a pomocou 3D tlače si chirurgovia mohli dopredu naplánovať, ako budú postupovať, čím sa skrátila operácia, čo pomohlo pacientke pri rekonvalescencii. Dnes sa má veľmi dobre,“ povedal T. Havran s tým, že začali spolupracovať aj s ďalšími oddeleniami, napríklad ortopédiou. „Tento rok máme na lekárskej fakulte novinku, biotlačiareň,“ dodal mladý študent.
Vo svete je posun ešte rýchlejší, aj keď sa podľa T. Havrana o 3D tlači už tak intenzívne nehovorí, inovácie sa nezastavili. „Čo sa týka predpokladaného trhového kapitálu, do roku 2022 sa očakáva investícia 30 miliárd dolárov, z toho 10 percent na medicínske použitie,“ dodal T. Havran.
I keď stále nie je reálne tlačiť komplexné ľudské orgány, ktoré by sa dali implantovať pacientom, ako napríklad pečeň, obličky, srdce a podobne, 3D tlač má svoje opodstatnenie.
Tlačia sa modely na vzdelávanie, prípadne na predoperačné plánovanie, z kovov sa tlačia protézy pre pacientov napríklad po onkologických zákrokoch. „Momentálne je to na úrovni tlače tkanív, z ktorých sa orgány skladajú.
Tie sa dajú používať na skúšanie rôznych liečiv, dajú sa použiť v základnom výskume, ale veríme, že sa nám v budúcnosti podarí dopracovať k veľkým komplexným orgánom,“ dodal T. Havran.
Nemocnica bez papierov
Zavedenie dobrého informačného systému môže pomôcť aj nemocniciam. Príkladom je aj sieť nemocníc Svet zdravia. Ako povedal IT riaditeľ Svet zdravia Norbert Skákala, sieť tvoria aj z pohľadu IT a zavádzajú sa štandardy.
„Máme jednotnú databázu pacientov, pričom niektoré dáta zdravotnej dokumentácie sú centralizované, a to ambulantné správy, prepúšťacie správy, medikácia a laboratórne výsledky. Ak teda príde pacient do inej nemocnice ako je jeho domovská, vieme si veľmi rýchlo pozrieť jeho výsledky, a tým vieme ušetriť čas lekárovi,“ uviedol N. Skákala.
Ako dodal, zavedenie dobrého informačného systému je len prvý krok. „Tá najdôležitejšia a najťažšia časť je implementácia informačného systému tak, aby ho personál akceptoval, aby sa s ním zžil a dokázal využiť jeho možnosti. A toto bolo aj u nás najťažšie,“ priznal N. Skákala.
Ako dodal, s riaditeľom nemocnice Svet zdravia Trebišov Vladimírom Dvorovým vytvorili tím, ktorý zrealizoval v nemocniciach nielen implementáciu, ale aj transformáciu.
„U nás sa preskripcia robí len elektronicky, všetky žiadanky idú len v elektronickej forme a samotná komunikácia smeruje k bezpapierovej nemocnici,“ dodal riaditeľ IT.
Ako ho doplnil V. Dvorový, prínos bezpapierovej nemocnice nie je v tom, že by bola ekologickejšia. „Náklady na tlač a papier tvoria len mizivé percento z celkových nákladov nemocnice. Pointa je niekde úplne inde, bezpapierová nemocnica znamená komplexnú zmenu procesov, ako zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ dodal riaditeľ trebišovskej nemocnice. Ide o významnú procesnú zmenu, ktorou sa má ušetriť čas zdravotníckeho pracovníka.
„Máme zdokladovanú obrovskú časovú neefektívnosť. Dnes vieme, že u nás sestra trávi 40 percent času písaním, čo je neskutočne veľa, administratívna záťaž ju odvádza od pacienta. A práve zmenou procesov a bezpapierových postupov chceme mať zdravotníckych pracovníkov tam, kde majú byť, aby si robili svoju prácu, na ktorú sú vyškolení a to je poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ dodal V. Dvorový.
Pripomenul, že dáta sú často vnímané ako povinnosť, pričom zdravotníci ich často berú ako trest. „V skutočnosti majú byť vnímané ako nástroj na zvyšovanie kvality a na riadenie,“ dodal.
Nemenej dôležitá je aj bezpečnosť pacientov pri užívaní liekov. Ako pripomenul V. Dvorový, pri medikácii vzniká veľké množstvo omylov, aj na Slovensku. „Implementovaním bezpapierovej nemocnice sa snažíme minimalizovať pochybenia pri medikácii pacienta.
Zároveň chceme, aby zdravotná dokumentácia bola úplná a zrozumiteľná, aby bola transparentná a aby sa nedala meniť. U nás sa zdravotná dokumentácia už dnes nedá meniť, chceme byť transparentní,“ dodal riaditeľ nemocnice.