Zdravotnícke noviny

Analýzy

PPP projekt ako vysávanie zdravotníctva

24. február 2015 - Vláda schválila štúdiu uskutočniteľnosti v rámci zámeru realizácie výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorú spracovala spoločnosť Ernst & Young v júni 2014.
Až po tlaku médií a opozície bola neodôvodnene utajovaná štúdia zverejnená v januári 2015. Už týždeň po odtajnení štúdie bolo vo vestníku verejného obstarávania zverejnené obstarávanie zákazky.

Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, pričom bola zvolená forma súťažného dialógu. To v praxi znamená, že výzvu na účasť v dialógu obstarávateľ pošle len vybratým záujemcom.

Operačné riziko investora bude nulové

Vláda sa teda rozhodla realizovať projekt novej nemocnice formou verejno - súkromného partnerstva. Odôvodňuje to tým, že výška investičných nákladov bude výrazne nižšia, takmer 100 mil. eur.

Štúdia pritom vychádza z údajov Mot Macdonald UK, ktoré sú staré 13 rokov. Súkromný investor vraj neprekročí kapitálové výdavky, ani dĺžku výstavby a bude garanciou efektívnej prevádzky nemocnice, ale hlavne - platba za dostupnosť nevojde do verejného dlhu. Podľa Ernst & Young však čistá súčasná hodnota platby za dostupnosť vchádza do dlhu, čaká sa na vyjadrenie Eurostatu.

Nie je však jasné, prečo by súkromný investor mal postaviť univerzitnú nemocnicu s investičnými nákladmi až o 40 percent nižšími, ako v prípade, keby bol investorom štát. Riziko, že štát by ju staval s investičnými nákladmi vyššími o 40 percent sa dá predsa ošetriť tak, že štát si zazmluvní generálneho kontraktora, napr. s 20 percentnou development maržou.

Štúdia uskutočniteľnosti hovorí o tom, že v prípade verejno-súkromného partnerstva štát bude musieť tzv. platbou za dostupnosť garantovať súkromnému investorovi operačné riziko, t. j. že nemocnica nedosiahne projektované výkony/výnosy.

Ak budú výnosy novej nemocnice nižšie ako plánované, súkromný investor bude požadovať od štátu doplatok, tzv. platbu za dostupnosť vo výške 178 mil. eur, aby pokryl prevádzkové náklady, splátku bankového dlhu a navyše dosiahol projektovanú mieru výnosnosti investovaného vlastného kapitálu vo výške 15,6 percent p. a.



To znamená, že v takto nastavenom PPP projekte by operačné riziko súkromného investora bolo nulové a jeho motivácia, aby nemocnica fungovala efektívne, by sa tiež limitne blížila k nule.

Rezort zdravotníctva sa nechal počuť, že hľadá alternatívu, aby štát nemusel nič doplácať. Samotná štúdia naopak hovorí, že ak štát toto riziko na seba neprevezme, „projekt nepriláka ani investora, ani financujúce banky“.

Ale potom nie je jasné, prečo sa už spustilo výberové konanie na PPP projekt nemocnice.

Ak by aj štát vyrokoval nulovú platbu za dostupnosť, zostáva kľúčová otázka, prečo má z nemocnice, ktorú bude 100-percentne vlastniť štát profitovať súkromný investor so ziskovou maržou (EBITDA marža) 20 až  až 28 percent?

To, že akútne potrebujeme novú nemocnicu, je nespochybniteľný fakt. Ale ako a najmä za čo ju postaviť? Štát peniaze na celý projekt nemá a súkromný investor do tak robustného projektu vstúpi, len ak niekto, teda štát prevezme na seba podstatnú časť rizík. Inak povedané, garantuje súkromnému investorovi dohodnutú výnosovú mieru jeho kapitálovej investície vo výške 15,6 percent p. a.

Zarobili by aj občania

Model verejno-občianskeho partnerstva, ktorý navrhujeme predstavuje nasledovnú inštitucionálnu a finančnú štruktúru.

Štát založí špeciálnu projektovú organizáciu, kde bude 100-percentným vlastníkom. Tá na výstavbu nemocnice zazmluvní generálneho kontraktora a zaplatí mu približne 20 percent developerskú maržu, preto vychádzame z ceny 250 mil. eur (indikatívna cena výstavby formou PPP 250 mil. eur + 20 percent marža).

Investičné náklady vo výške cca 300 mil. eur budú financované zo 60 percent (=180 mil. eur) cudzími zdrojmi (bankové úvery) a zo 40 percent (=120 mil. eur) kvázi equity t. j. financované cez vládne dlhopisy.

Štát emituje vládne dlhopisy v objeme 120 mil. eur. Nominálna hodnota jedného dlhopisu je 1 000 eur. Predávané by boli retailovým spôsobom občanom, pri stanovení maximálneho limitu na jednu fyzickú osobu, napr. 10 000 eur. Úročenie dlhopisov by bolo do 15,6 percent p. a.

Takúto výnosovosť totiž garantuje štát v PPP projekte súkromnému investorovi, doba splatnosti 20 rokov. Prevádzkovanie nemocnice štát zabezpečí prostredníctvom zmluvného operátora, ktorý má zahraničné skúsenosti s projektmi obdobného typu a rozsahu zo zahraničia. Za túto činnosť  dostane trhovo obvyklú odplatu, ktorá bude závislá od dosahovanej miery efektívnosti samotnej správy a prevádzky univerzitnej nemocnice.

Porovnanie oboch modelov z pohľadu výhodnosti pre štát a pre jeho občanov:

A. Ziskovosť projektu v modeli verejno-občianskeho partnerstva bude 15 až 25 percent p. a. (EBITDA marža) a príjemcom týchto ziskov bude špeciálna projektová organizácia, vlastnená štátom (= príjmy rozpočtu verejnej správy). Ziskovosť projektu v modeli PPP bude 20 až 28 percent p. a. (EBITDA marža), ale príjemcom týchto ziskov by bol súkromný investor.

B. Výnosnosť investície v modeli verejno-občianskeho partnerstva bude do 15,6 percent a konečným príjemcom výhod bude 50 000 až 120 000 občanov. Výnosnosť  investície v modeli PPP bude rovnako 15,6 percent, ale konečným príjemcom výhod by bol súkromný investor.

C. Dopad na verejný dlh v modeli verejno-občianskeho partnerstva by bol 300 mil. eur, teda celé investičné náklady. Dopad na verejný dlh v modeli PPP by bol 178 mil. eur, čo je čistá súčasná hodnota platieb za dostupnosť. Rozdiel vo výške 122 mil. eur by bol eliminovaný ziskom nemocnice, ktorý by bol príjmom štátneho rozpočtu a počnúc siedmym rokom prevádzky by bol dopad na verejný dlh dokonca pozitívny.

D. Motivácia prevádzkovať nemocnicu efektívne v modeli verejno-občianskeho partnerstva je garantovaná zmluvným operátorom, ktorý nemocnicu prevádzkuje za trhovo obvyklú odplatu.

Každý občan, ktorý by investoval do kúpy štátneho dlhopisu 1 000 eur, počas 20 rokov by získal 4 120 eur. Jeho investícia by sa za uvedené obdobie zhodnotila štvornásobne a násobne viac, ako v prípade bežných bankových termínovaných produktov.

Ministerstvo zdravotníctva už minulo 3 mil. eur na poradcov (720 000 eur štúdia, 2,25 mil. eur proces výberu koncesionára) a stále nie schopné definovať najvhodnejšie riešenie. Premiér Robert Fico by mal zastaviť toto žonglovanie ministra zdravotníctva Viliama Čisláka s číslami a odmietnuť finančné vysávanie zdravotníctva cez predražený projekt súkromným investorom.

Ak má štát garantovať súkromnému koncesionárovi 15,6 percentnú výnosovú mieru investície, potom nech radšej vytvorí priestor pre zhodnotenie úspor občanov a dá na projekte zarobiť im. Rovnako tak zisky z prevádzky nemocnice by počas celej doby jej životnosti boli príjmom štátneho rozpočtu.
Sekcia: Analýzy Autor: Ing. Jozef Kollár, PhD., (nez.) podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 457