Zdravotnícke noviny

Analýzy

Patríme medzi krajiny s najvyššou úrazovosťou detí

25. júl 2013 - Detské trauma centrá zatiaľ nebudú, najskôr treba stabilizovať zdravotnícke zariadenia.

Detské trauma centrá tak skoro na Slovensku nebudú. A to aj napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva si v správe o plnení úloh Národného programu starostlivosti o deti a dorast v Slovenskej republike na roky 2008 až 2015 za rok 2012 dalo za úlohu vytvoriť 4 detské trauma centrá (DTC) – v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a v Košiciach.

Nie sú peniaze

„V roku 2011 vypracovala expertná skupina detských chirurgov v gescii MZ SR projekt kreovania štyroch detských trauma centier v SR so zameraním na ich materiálno-technického vybavenie a personálne zabezpečenie. Hlavným problémom ďalšej realizácie projektu sú chýbajúce finančné zdroje v rozpočtovej kapitole MZ SR. Projekt kreovania stanovuje na vybudovanie jedného DTC sumu 2,2 milióna eur, čo je v súhrne 8,8 milióna eur pre SR. Na porovnanie v Českej republike v roku 2009 vybudovali 11 DTC v celkovej hodnote 33 miliónov eur,“ píše sa v správe.

Stabilizácia zariadení

Ako však ministerstvo priznáva, priority sú dnes inde. „V súčasnosti je pre nás prioritou stabilizácia zdravotníckych zariadení a až následne môžeme uvažovať o takýchto finančne náročných investíciách,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková. Vytvorenie detského trauma centra nateraz neplánuje ani DFNsP Bratislava: „V súčasnej zložitej finančnej situácii, keď asi 90 percent príjmov Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava ide na personálne náklady, je pre nás prioritou zabezpečiť prevádzku nemocnice tak, aby sme mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu pre všetkých pacientov. DFNsP Bratislava už v súčasnosti poskytuje zdravotnú starostlivosť na princípoch trauma centra,“ reagovala hovorkyňa DFNsP Bratislava Dana Kamenická.

Úrazy sú najčastejšou príčinou úmrtia u detí

V rámci Európskej únie patrí Slovenská republika medzi krajiny s najvyššou úrazovosťou. V príčinách úmrtia v detskom veku vedú práve úrazy. Ako informovala MUDr. Daniela Šándorová z Kliniky detskej chirurgie DFNsP v Bratislave, ročne u nás na ne zomrie až 120 detí do 14 rokov, čo je v porovnaní s Českou republikou či s ostatnými krajinami Európy veľmi nepriaznivé. Podľa jej slov spomedzi všetkých úrazov dominujú úrazy hlavy, pričom až 60 percent z nich je u chlapcov. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že najviac detských úrazov sa stáva v domácom prostredí a vo voľnom čase. Väčšina rodičov je však presvedčených, že má bezpečný domov.

Až 252 detí s úrazovou diagnózou

Na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (DKAIM) DFNsP hospitalizujú deti s najťažšími poraneniami z celého Slovenska. Zvýšené riziko úrazov je počas letných prázdnin. Len v júni hospitalizovali 252 detí s úrazovou diagnózou. Lekári upozorňujú na potrebu poznať zásady prvej pomoci. M. Hargaš zdôraznil, že medzi resuscitáciou dieťaťa a dospelého človeka je rozdiel. Kyslík sa u detí veľmi rýchlo spotrebuje, a preto, kým dospelý má šancu 5 až 7 minút, dieťa možno minútu.

Komplikovaná je otázka dlhodobej resuscitácie

Veľmi komplikovanou je otázka dlhodobej resuscitačnej a intenzívnej starostlivosti nielen v súvislosti s úrazmi a pri jej posudzovaní je potrebný komplexný pohľad na všetky aspekty. „O možnosti ukončiť takúto formu starostlivosti môžeme uvažovať až po vyčerpaní všetkých dostupných lege artis terapeutických možností, alebo v prípade, ak tieto zásahy neprinášajú zlepšenie stavu dieťaťa. Žiadny právny predpis neupravuje z časového hľadiska dĺžku chronickej intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti,“ vysvetlil primár Kliniky detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny DFNsP Bratislava MUDr. Jozef Köppl, zástupca prednostu na oddelení intenzívnej medicíny. V prípade akútnej resuscitačnej starostlivosti „faktory na pokračovanie v resuscitácii, ktoré treba brať pri tomto rozhodovaní do úvahy, sú s prihliadnutím na pacienta vysoko individuálne v zmysle časových konzekvencií priebehu a okolností vzniku resuscitačnej príhody, príčiny zastavenia obehu, pridružených komorbidít a komplikácií, zhodnotenia poskytnutej laickej prvej pomoci a profesionálnej resuscitácie v zmysle reakcie organizmu dieťaťa na tieto terapeutické zásahy,“ doplnil J. Köppl. Ako informovala hovorkyňa DFNsP D. Kamenická: „v súčasnosti platná legislatíva upravuje tieto otázky.“

Sekcia: Analýzy Autor:
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 153