Zdravotnícke noviny

Analýzy

Nová nemocnica bude o tri roky

9. júl 2014 - Štát však nemá na výstavbu a na prevádzku špičkového zariadenia peniaze.

Vláda odklepla ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej návrh Štúdie uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave.

Dôverné výsledky

Inak povedané, štúdia, vypracovaná za 740 000 eur konzorciom Ernst & Young Financial Advisory a Ružička Csekes, ktorá mala byť hotová už v máji, posunula do ďalšej etapy projekt novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Materiál však zatiaľ rezort utajuje, údajne preto, aby mal dobrú vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s prípadným investorom a prevádzkovateľom nemocnice. Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Mgr. Ivan Poprocký uviedol, že v štúdii sú dôverné výsledky finančných analýz.

„Vzhľadom na vyjednávaciu pozíciu štátu voči záujemcom o spoluprácu so štátom – koncesionárom, ich zverejnenie môže ovplyvniť samotnú prípravu ponúk týchto záujemcov a preto sme sa ju rozhodli v súčasnosti utajiť“, dodal.

Náklady aj 250 miliónov eur

V marci, pred podpisom zmluvy s konzorciom I. Poprocký uviedol, že štúdia do detailov rozpíše funkčný model nemocnice - aké výkony bude poskytovať, v akej štruktúre, v akom množstve, koľko bude operačných sál, diagnostík a lôžok, koľko ambulantných vyšetrení či hospitalizácií a na akých oddeleniach má byť spravených.

Súčasná Univerzitná nemocnica Bratislava na piatich pracoviskách poskytuje ročne približne 90 000 výkonov, nová nemocnica by mala zvládnuť 40 000 na 770 akútnych lôžkach.

Náklady na novú nemocnicu, ktorá mala byť otvorená koncom roku 2016 majú dosiahnuť 250 mil. eur – termín sa však už posunul na jeseň roku 2017.

Žiadne dodatočné verejné prostriedky

Termín sa vraj o takmer rok posúva, lebo štúdia zreálnila harmonogram. I. Poprocký potvrdil, že súčasné údaje a čísla sa „plus mínus v tomto rámci pohybujú“.

Zároveň upozornil, že „na výstavbu a prevádzku nebudú potrebné žiadne dodatočné verejné prostriedky okrem štandardného financovania z verejného zdravotného poistenia a projekt nebude vyžadovať žiadnu vládnu záruku alebo garanciu“.

Ministerka zdôraznila, že „chceme nemocnicu, ktorá sa nebude zadlžovať a bude ekonomicky vyrovnane hospodáriť“. Projekt je podľa nej nastavený tak, aby nebolo ani do budúcna potrebné dofinancovávanie zo štátu.

„Biznis model, navrhnutý v štúdii hovorí o tom, že príjmy z verejného zdravotného poistenia, by mali stačiť na krytie nákladov na prevádzku nemocnice a aj na splatenie investície súkromnému investorovi“, doplnil I. Poprocký. Štát dá podľa neho „pacientov a pozemok“.

Ide približne o 9 hektárov v niekdajšej vojenskej nemocnici na Patrónke.

Musí pomôcť súkromník

Ako Z. Zvolenská priznala „aktuálna ekonomická situácia a jej prognóza do budúcnosti nedáva realistickú možnosť financovania projektu zo štátneho rozpočtu alebo štátnych finančných aktív. Nemocnicu chceme postaviť štátnu, ale chceme na ňu použiť súkromné zdroje“. Štát v nej chce mať silnú kontrolnú pozíciu, ale ako, to ministerka nechcela uviesť.

Podľa I. Poprockého štúdia potvrdila predpoklad o výhodnosti realizácie projektu prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. Prvýkrát by tak Slovensko využilo PPP projekt (Public Private Partnership) v zdravotníctve.

Nezodpovedná ostala naša otázka, čo sú súčasnými objektami UN Bratislava. V marci ministerka i riaditeľ povedali, po dokončení novej nemocnice by sa mali uzatvoriť niektoré už nevyhovujúce budovy, ale ktoré to budú, naznačí práve štúdia. 

Mali by to byť zrejme Kramáre, o ktorých aj I. Poprocký pripustil, že sú na tom najhoršie, ale aj Staré Mesto. Zostávajúce by zrejme mali slúžiť viac pre chronických pacientov.

Podľa I. Poprockého „súčasťou bude poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj vzdelávanie a výskum“. I Z. Zvolenská považuje za prioritu, aby nová nemocnica bola okrem iného „lídrom vzdelávania, výskumu a inovácií na Slovensku“.

Práve v tejto súvislosti dekan Lekárskej fakulty UK prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., dlhodobo upozorňuje na neúnosnú situáciu nielen v priestoroch nemocnice Staré Mesto, kde má svoje pracovisko, 1. chirurgickú kliniku, ale aj na katastrofálne podmienky výučby na fakulte.

„Nápad s nemocnicou na Patrónke nie je zlý, v blízkom areáli SAV by bola lekárska fakulta, v nemocnici praktická výučba. Ako univerzitná nemocnica mi vyhovujú aj Rázsochy, aj Patrónka, ale nech sa už konečne rozhodne a začne stavať,“ uviedol P. Labaš.

Právna forma nemocnice nie je zatiaľ známa

Podľa Z. Zvolenskej nebude nová nemocnica právnym nástupcom súčasnej UN Bratislava, ale novým subjektom, ktorý napríklad jej vyše 90-miliónové dlhy nepreberie. Tie sa podľa I. Poprockého budú musieť riešiť nejakým jednorazovým spôsobom, napr. môžu byť čiastočne pokryté aj z predaja nadbytočného majetku.

Právna forma nemocnice nie je zatiaľ známa, podľa I. Poprockého „sa predpokladá, že to bude štandardná obchodná spoločnosť“. Ako konštatoval riaditeľ HPI Ing. Peter Pažitný, MSc., „nová nemocnica sa uvažuje ako akciová spoločnosť, ak má do nej prísť súkromný kapitál, forma akciovej spoločnosti je jediná možná“.

Dlhodobé výskumy investícií v zdravotníctve podľa odborníkov potvrdzujú, že nesprávne rozhodnutie o výstavbe novej nemocnice nespôsobuje problémy v investičnej fáze, ale následne v nákladoch na prevádzku, ktoré nemocnica vyvolá a ktorých nízka efektívnosť môže v relatívne krátkom čase viacnásobne prekročiť investičné náklady.

Správne navrhnutá nemocnica je pre každý región prínos, ak však rozhodnutie nevychádza zo správnych východísk a korektných analýz, môže sa v ďalšom období prejaviť prevádzková neefektívnosť.

V Británii sa za posledných 15 rokov postavilo cez PPP projekty vyše 100 nemocníc. Riaditeľ britskej London Business School James Barlow však na nedávnej konferencii v Bratislave konštatoval, že „stavať nemocnicu cez PPP projekt je dobré riešenie, ale treba všetko dôkladne zvážiť a kvalitne pripraviť.

V Británii je veľa nemocníc, ktoré sa trápia, pretože ich výdavky sú vyššie ako ich príjmy zo štátneho National Health Service, i podmienky a zmluvné vzťahy, ktoré si nastavili so súkromnými investormi sú nevýhodné pre štát“.

Slovensko by sa malo vyvarovať toho, že súkromník bude mať garantovaný profit a riziká bude znášať štát alebo poisťovne.

Člen parlamentného zdravotníckeho výboru MUDr. Viliam Novotný (SDKÚ-DS) upozornil, že „súčasná vláda zadá súkromnej firme postaviť cez PPP projekt novú nemocnicu za 250 mil. eur, ale realizovať a aj splácať sa to bude až za budúcej vlády“.

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 280