Zdravotnícke noviny

Analýzy

Najviac liekov od nás ide do Česka

4. október 2013 - Ich nedostupnosť u nás však nespôsobujú len vývozy na trhy iných štátov Európskej únie.

Vývoz liekov do iných krajín s vyššími cenami je veľký problém celej Európy, nielen Slovenska. S dôsledkami reexportu sa boria aj Grécko, Česko, Maďarsko, Portugalsko, Taliansko, Francúzsko, Británia či Španielsko Ako odznelo na konferencii Slovenské zdravotníctvo dnes, ktorú organizovali Zdravotnícke noviny, už aj samotní európski politici začali diskutovať, či by problém s reexportmi liekov nevyriešila jednotná cena lieku v celej únii. „No už prvé diskusie ukázali, že európske krajiny v tom zrejme nenájdu spoločnú reč,“ priznal jeden zo spíkrov konferencie viceprezident SLeK PharmDr. Štefan Krchňák.

Celoeurópsky problém

Podľa generálneho riaditeľa sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR MUDr. Adama Hlôšku, reexport je legálna podnikateľská činnosť v zmysle voľného pohybu tovarov a služieb ako jedného z princípov EÚ. Ako pripomenul, napríklad Nemecko a škandinávske krajiny majú liekovú politiku založenú práve na reimportoch a šetria tak svoje rozpočty. Grécko zase rieši problém reexportu jednou cenou pre liek doma a druhou pre zahraničie.

„Je to veľmi horúca téma, aj my čelíme otázkam rôzneho charakteru v súvislosti s nedostupnosťou liekov,“ konštatoval riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv PharmDr. Ján Mazag. Dôsledkom reexportu liekov je podľa neho nedostupnosť liekov, ale on nie je jediná príčina nedostatku liekov. ŠÚKL dostal túto problematiku pod dohľad od 1. januára. „Pokúšame sa to od januára intenzívnejšie legislatívne, ale aj určitými vážnymi krokmi riešiť,“ povedal J. Mazag. ŠÚKL môže zakázať vývoz lieku zo Slovenska, ak je u nás celoplošne nedostatkový a ak by vývozom bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Evidujeme, sledujeme, analyzujeme, aký je zámer vývozu, máme presné informácie, kto, čo a koľko chce vyviezť. Vieme, koľko liekov sa doviezlo, koľko je distribuovaných, aká je spotreba, aké sú alternatívy. Pýtame sa aj hlavného odborníka pre danú oblasť, či je liek nahraditeľný, alebo či máme zasiahnuť proti vývozu,“ vysvetlil J. Mazag.

Ďalšie príčiny nedostupnosti

Problém nedostupnosti liekov, vrátane paralelného posunu liekov medzi krajinami je podľa J. Mazaga nielen celosvetový, podobné problémy rieši aj americká Food and Drug Administration (FDA). Upozornil naň aj Zväz lekárnikov EÚ. „Európska komisia a ďalšie organizácie robili prieskumy dostupnosti liekov a čo s tým. Záverom bolo, že reexport nie je jedinou príčinou nedostupnosti liekov,“ konštatoval J. Mazag.

Európska legislatíva v smernici 2001/83 ES určuje povinnosť distribútora mať povolenie na činnosť v štáte, v ktorom vykonáva činnosť, a v štáte, do ktorého chce liek vyviezť. Podmienky na vydanie povolenia sú rovnaké vo všetkých krajinách EÚ, distribútori sú povinní zabezpečiť plynulé a primerané dodávky liekov, ale je zakotvená aj možnosť štátov prijímať opatrenia na presadzovanie ochrany verejného zdravia.

                                  

„Tieto formulácie nám dávajú určité mantinely, ako riešiť problematiku,“ povedal J. Mazag. Uznáva, že v EÚ síce platí princíp voľného pohybu tovarov a služieb, ale „štát má mať možnosti, ako chrániť zdravie občanov a je nefér vyžadovať piliere fungovania únie na úkor občanov“. Zároveň pripustil, že je „veľmi zložité tento problém vyriešiť, ale napriek tomu sa ho snažíme zmierniť tam, kde máme páky, relevantné dôkazy a dôvody“. Podľa neho sa síce každý štát snaží, aby mal čo najnižšiu cenu liekov, ale ide o to, aby to už nebola kontraproduktívna cena.

Príčinou nedostatku liekov môže byť podľa J. Mazaga aj to, že až 30 percent registrovaných liekov nie je marketovaných na trhu, ale aj výpadky vo výrobe. Nedostatok spôsobuje aj stiahnutie či pozastavenie distribúcie lieku, alebo pozastavenie a zrušenie registrácie. „Keď sťahujeme liek, napr. nedávno Paralen Grip, sme vo veľmi zložitej situácii a musíme konať rýchlo a urobiť to tak, aby sme neboli prehnane iniciatívnejší,“ priznal J. Mazag. Podľa údajov ŠÚKL oznámenia o plánovanom vývoze podalo 26 distribučných spoločností. Lieky smerujú do 19 krajín, pričom najviac do Česka (44 percent), Nemecka (23), ale aj do Litvy (9), Dánska (7) a do Británie (5).

Distribučné spoločnosti podali 10 366 oznámení pre 2 216 856 balení spolu 510 liekov (245 liečiv), „Najväčšie množstvá balení sme zaznamenali pre lieky Lyrica, Clexane Azilcet, Helicid a Januvia,“ uviedol J. Mazag. Od začiatku roka vydal ústav 38 rozhodnutí o zákaze vývozu pre 9 distribučných spoločností a 54 340 balení liekov. Naposledy v septembri zakázal ŠÚKL export Lyricy vo všetkých silách a liekov Clexane 6000 a 8000.

Celú analýzu si prečítate v ZdN č. 35/2013



Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 232