Zdravotnícke noviny

Analýzy

Každý pacient môže lekára žalovať

14. október 2013 - Zákony dnes viac riešia práva pacienta ako lekára, jeho jediným objektívnym dôkazom je zdravotná dokumentácia.

Lekár pri výkone svojho povolania by mal mať na zreteli, že z každého jedného prípadu môže neskôr vzniknúť vážny právny problém. Lekár je ten, kto má vo vzťahu k pacientovi postavenie podnikateľa alebo zamestnanca, poskytovanie zdravotnej starostlivosti je jeho zárobkovou činnosťou, a preto vystupuje v pozícii odborníka. Pacient bude vždy v pozícii laika, čo vníma aj právo. „Preto aj právna úprava je zameraná na to, aby túto nerovnováhu regulovala. V právnych predpisoch nájdeme viac ustanovení, ktoré riešia práva pacienta, a menej tých, ktoré riešia práva lekára,“ povedal advokát JUDr. Martin Landl koncom septembra na konferencii Zdravotníckych a Hospodárskych novín – Slovenské zdravotníctvo dnes v rámci bloku Zákony chránia pacientov. Ako však chránia lekárov?

Zdravotná starostlivosť

Upozornil aj na to, že aj lekár má „široké možnosti na obranu svojej právnej pozície a svojich záujmov, ale treba ich využívať a uplatňovať v čase, keď sú aktuálne.“ Upriamil pozornosť aj na to, že právo dnes patrí bdelým. Chyba podľa jeho slov nastáva najmä v tom, že mnoho ráz lekár čaká, že sa vec vyrieši sama. Ako ďalej doplnil: „Lekárska činnosť začína byť čoraz viac ovplyvňovaná žalobami vznášaním právnych nárokov. Tie majú ďalekosiahle dosahy, najmä vo finančnom vyjadrení.“

Skúsený advokát poukázal aj na skutočnosť, že lekári alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa môžu najčastejšie ocitnúť v dvoch typoch právnych konaní – v správnom a v súdnom. Medzi najzávažnejšie patria situácie, keď je lekár napríklad subjektom žaloby v trestnom konaní, alebo ak si pacient či jeho pozostalí uplatňujú rôzne peňažné nároky. Úlohou lekára je totiž poskytnúť pacientovi takú zdravotnú starostlivosť, aká mu podľa zákona patrí, keďže pacient je laik a nevie, čo má chcieť. Preto môže vzniknúť situácia, keď lekár bude musieť dokazovať a obhajovať, že tak konal.

Podľa slov Martina Landla to vyplýva aj z toho, že „samotný zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti definuje poskytovanú starostlivosť ako službu vo verejnom hospodárskom záujme. Nastupuje tu teda záujem verejnosti, ktorý štát premieta do príslušných právnych noriem.“ Zdôraznil, že hlavným nástrojom, o ktorý sa lekár v prípade žaloby môže oprieť, je zdravotná dokumentácia: „Ak už problém nastal, hlavným nástrojom, o ktorý sa môže lekár oprieť je práve zdravotná dokumentácia. Má poskytnúť pravdivý a komplexný obraz o tom, ako bola poskytnutá zdravotná starostlivosť.“ Z tejto dokumentácie bude potom vychádzať aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), samosprávny kraj i súd. Doplnil, že paradoxne právo lekárom pomáha tým, že im stanovuje rozsiahle povinnosti, ktoré ak správne plnia, ich východisková pozícia by potom mala byť pri obhajobe dobrá.

Postupy lege artis

Lekár by podľa Martina Landla mal aj identifikovať, či dané konanie je pre neho potenciálne nebezpečné, teda že mu hrozí postih v akejkoľvek podobe alebo nie. V prípade konania je potrebné zvoliť aktívny prístup a ovplyvňovať jeho priebeh už od začiatku. „Zvážiť, ako je lekár schopný zabezpečiť vlastné dôkazné prostriedky, ktoré podporujú jeho tvrdenia. Čo chce použiť na svoju obhajobu, keď dokazuje, že postupoval tak, ako mal. Taktiež aj to, že zdravotná starostlivosť bola v súlade s postupmi lege artis..., že v danom prípade došlo k problému, lebo pacient alebo nejaký iný tretí subjekt, napríklad zákonný zástupca pacienta konal alebo nekonal tak alebo onak,“ spresňuje Landl. Doplnil, že dnes sa stretáva aj s tým, že lekárom chýbajú akési guidelines. „Keď príde za mnou lekár s problémom a žiadam od neho postupy lege artis, aby som vedel odborne obhájiť, že podľa nich postupoval správne, dostávam odpoveď, že nie sú.“

Lekár by si mal zvážiť, či potrebuje nejaké odborné posudky, ktoré by jeho argumentom dodali práve potrebnú odbornú silu o jeho medicínskom postupovaní. Nemal by tiež zabúdať využívať možnosti, ktoré mu právo ponúka, napríklad oboznamovať sa so spisom a nazerať doň... „Pacient bude totiž vždy v „slabšom“ právnom postavení a právny poriadok sa bude snažiť kompenzovať jeho pozíciu širokými oprávneniami,“ uviedol Landl.

Informovaný súhlas trpí v praxi chybami

Keďže zdravotná dokumentácia slúži v prípade sporu ako jediný objektívny dôkaz lekára, je dôležité, aby bola vedená správne. „V praxi sa často stretávame s tým, že záznamy v zdravotnej dokumentácii nie sú obsiahle a neobsahujú všetky okolnosti, ktoré by mali. Lekár sa snaží venovať pacientovi. Administratívu s tým spojenú vníma ako nutné zlo. Tu sa práve prirodzená ochota lekára môže obrátiť proti nemu,“ informoval advokát.

Celú analýzu nájdete v ZdN č. 36/2013

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 319