Zdravotnícke noviny

Analýzy

EHealth? Dlho sme prešľapovali a sme na chvoste

8. júl 2015 - Do konca roku chce ministerstvo zdravotníctva spustiť skúšobnú prevádzku elektronickej komunikácie medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami a lekárňami, ako aj elektronickú zdravotnú knižku pacienta.
„Nerád by som zachádzal do konkrétnych termínov, ale bude to určite tento rok,“ povedal pre ZdN riaditeľ sekcie informatiky MZ SR Ing. Rastislav Beliansky.

Ako priznal, „tým, že u náš neexistuje národné riešenie, ktoré by elektronizovalo zdravotníctvo, sme v EÚ na chvoste“. Systém sa pripravuje od roku 2008, sľubuje ho už tretia vláda.

Ako R. Beliansky dodal, „ostrú prevádzku eHealth spustíme, keď to bude riadne otestované, funkčné a bezpečné“. Zákon 153/2013 o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorý je legislatívnym rámcom pre informatizáciu zdravotníctva a umožňuje vybudovanie a prevádzku NZIS, ako jej základného piliera stanovuje ostrú prevádzku eHealth od 1. januára 2017.

Náklady na eHealth, ktorý mal fungovať už od roku 2013, zatiaľ vyšli na 47 mil. eur, pričom väčšina bola z eurofondov a Brusel by mal jeho zavedenie podporiť aj ďalšími peniazmi.

Ministerstvo zdravotníctva je krátko pred spustením prvých služieb a aplikácií eHealth do praxe. „Podarilo sa vyriešiť žalostný stav projektu, v ktorom ho zanechala predchádzajúca vláda,“ konštatoval rezort.

A ukázal, ako bude fungovať elektronická zdravotná karta, elektronické predpisovanie liekov či Národný portál zdravia.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák zdôraznil, že rok 2017 je cieľ, keď sa eHealth spustí naostro. Softvér prepojí ambulancie, nemocnice, lekárne, laboratóriá a poisťovne. Po jeho zavedení by štát menej plytval – v prvom roku prevádzky má byť úspora 40 mil. eur, postupne sa bude zvyšovať až na 100 mil. eur ročne.

„Keď hovoríme o pilotnom spustení eHealth, hovoríme aj o znížení nákladov na administratívne činnosti, odstránení duplicít vo vyšetreniach, o nulovom vykazovaní fiktívnych výkonov, minimalizovaní nesprávnej preskripcie, znížení sekundárnych nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku chybnej diagnostiky,“ konštatoval V. Čislák.

Predchádzalo by sa teda nesprávnej liečbe pacienta, opakovaným vyšetreniam, zníženiu nákladov v dôsledku chybnej diagnostiky či vykazovaniu fiktívnych nákladov. Systém teraz testujú odborníci, ktorých rezortu dali komory a asociácie na avataroch, teda na vymyslených osobách s fiktívnymi údajmi.

Skúšobne od jesene

Na jeseň by prví poskytovatelia a pacienti mali vidieť konkrétnu podobu eHealth v skúšobnej prevádzke. Zapojené budú do nej okrem desiatky ambulancií, lekární a laboratórií Medirex a pacientov aj Nemocnica sv. Michala v Bratislave, Nemocnica Malacky, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb.

Ako povedal Ing. Ľuboš Černý, riaditeľ NCZI, ktoré projekt zastrešuje, „doladíme a odstránime prípadné problémy a následne bude postupné pripájanie jednotlivých poskytovateľov tak, aby termín 1. január 2017 bol splnený“.

Ako zdôraznil, „zmyslom edokumentácie je poskytnúť relevantné informácie zdravotníkom v správnom čase na správnom mieste o všetkých procesoch zdravotnej starostlivosti“.

Do pilotného projektu sa však nezapojí žiadna fakultná či univerzitná nemocnica. „Je to skúšobná prevádzka a postupne príde aj k pripájaniu ďalších. Do úvahy sa brala aj fáza pripojenia dodávateľa informačného systému poskytovateľa,“ vysvetlil R. Beliansky.

„Sme o krok bližšie k bezpečnejšej liečbe pacienta, pretože my lekári viac nebudeme dostávať často neúplné, len sprostredkované informácie od pacientov, ale autorizované informácie od lekárov,“ povedala medicínska expertka a konzultantka ministerstva pre eHealth z NESS Slovensko MUDr. Helga Kajanová. Ako dodala, pacient nebude v lekárňach platiť za recepty, keďže tie budú elektronické.



Epreukazy neskôr

S mnohými prvkami eHealth sa už poskytovatelia i pacienti stretávajú, predovšetkým vďaka aktivitám súkromných poisťovní. Vďaka národnému projektu sa pacienti budú môcť vyhnúť zbytočným opakovaniam vyšetrení u rôznych lekárov. Lekár sa dnes o zdravotnom stave pacienta dozvie len od neho či z výmenného lístka, nevedia, aké lieky mu predpísali iní kolegovia, alebo, či je na niečo alergický.

Keď budú mať pacienti elektronické zdravotné knižky a dáta budú online, lekári  to budú vedieť. Epreukaz poistenca, ktorý umožňuje prístup do systému, dostanú klienti poisťovní automaticky.

Ako zdôraznil Ľ. Černý, „karta neobsahuje žiadne dáta klinického charakteru, umožňuje len prístup. Pokiaľ by ju chcel niekto zneužiť, potreboval by autorizačný kód, ktorý má k dispozícii len poistenec“. K údajom eknižky sa dostane všeobecný lekár bez povolenia pacienta, špecialista len s jeho povolením vo forme bezpečnostného kódu.

„Prístup k dokumentácii bude logovaný, to znamená, že sa budú zaznamenávať všetky informácie, kto k nim pristupoval, či ich čítal, zapisoval. Tieto všetky informácie bude mať občan k dispozícii,“ dodal L. Černý.

Epreukazy poistenca (ePP) s čipom sa mali začať vydávať od septembra. Termín sa posúva na jún 2016. Pozmeňujúcim návrhom k novele zákona 139/1998 o omamných a psychotropných látkach to presadil Richard Raši (Smer-SD). Podľa neho to však neohrozí celoplošné zavedenie eHealth od 1. januára 2017.

Posunutie termínu navrhol preto, lebo sú možné riziká spojené s prebiehajúcim verejným obstarávaním v NCZI na projekt Informačný systém ePP. Práve sa vyhodnocujú ponuky a podľa R. Rašiho sa nesplnil pôvodne plánovaný termín ukončenia verejného obstarávania. Jeho návrh má pomôcť predísť komplikáciám a zabezpečiť bezproblémové vydávanie preukazov.

Kto lekárom zaplatí náklady?

Z doterajších 47 mil. eur sa najviac minulo na počítače, softvéry a platy IT odborníkov. Do 1. januára 2017 by mali mať všetci poistenci ePP, zaplatené z eurofondov. Koľko budú stáť, rezort neuvádza, keďže prebieha verejné obstarávanie. Počuť však aj kritické názory, podľa ktorých nie je pravda, ako tvrdí rezort, že kvôli zavádzaniu eHealth nebudú mať lekári žiadne náklady.

Ďalšie náklady si vyžiada aj technika, potrebná pre ambulancie, lekárne. laboratóriá či nemocnice – napr. čítačky elektronických preukazov poistencov a čítačky na karty zdravotníkov.

Podľa prezidenta ASL SR MUDr. Ladislava Pásztora, MSc., rezort súbil, že to ambulantným lekárom zaplatí. O tom, koľko budú stáť, ministerstvo však zatiaľ nechce hovoriť, verejné obstarávanie sa len pripravuje.

Pri priemernej cene 10 eur za čítačku by to bolo pre takmer 8 000 ambulantných lekárov 160 000 eur. „Či to bude fungovať naozaj, nechajme na testovaciu prevádzku, zatiaľ je to funkčné,“ povedal L. Pásztor. Niektorí členovia ASL SR eHealth testujú a majú podľa neho pozitívne skúsenosti.

Prezident SLÚŠ MUDr. Andrej Janco, upozornil, že dodávatelia technológií im vyčíslili 465 eur za ročnú údržbu systému. „Kto nám to zaplatí? Môžeme sa len rozprávať o niečom dokonalom, keď nie sú peniaze,“ poznamenal. Ľ. Černý lekárov ubezpečil, že „snažíme sa minimalizovať, respektíve dosiahnuť, aby mali nulové náklady.“

Rokovania s desiatimi najväčšími dodávateľmi technológií trvajú, potvrdil aj R. Beliansky s tým, že IT spoločnosti sú ústretové. A. Janco konštatoval, že „podľa mňa ten systém nebude fungovať tak, ako si predstavujú jeho tvorcovia, zdravotníctvo na takýto režim nie je pripravené“.

Ako konštatoval viceprezident SKZL MUDr. Igor Moravčík, „ak si aj softvérové firmy nepremietnu zmeny, ktoré budú musieť vykonať v priamej platbe, nepriamo sa to odrazí v ročnej platbe, ktorú si zvyšujú po každej legislatívnej zmene“. Aj zástupkyňa SLK PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH., podporila vyjadrenia lekárov, upozorňujúcich na potrebu zabezpečiť financovanie zavedenia eHealth u poskytovateľov - úhrady dodávateľom softvéru a hardvéru v súvislosti s upgradeom a servisovaním používaných informačných technológií z iných zdrojov, ako sú prostriedky poskytovateľov od poisťovní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Lekári budú musieť z klasickej papierovej zdravotnej karty tiež prepísať do ezáznamu základné informácie o pacientovi, napríklad, akú má krvnú skupinu, rodinnú anamnézu, aktuálne choroby a lieky či alergie, teda tzv pacientský sumár.

Podľa L. Pásztora „to všetko lekár bude musieť preniesť. Odhadujeme, že vyplnenie jednej karty trvá minimálne 8 až 12 minút. Aj to nám niekto bude musieť zaplatiť“. R. Beliansky uviedol, že „existuje viacero riešení, či už technologických, alebo v komunikácii s poisťovňami. Otvárame túto problematiku a snažíme sa nájsť čo najvhodnejšie riešenie“.
Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 752