Zdravotnícke noviny

Analýzy

Efektívnejšie zdravotníctvo? Pomôcť majú štandardy

3. február 2015 - Štandardné diagnostické a terapeutické postupy sú dôležité pre bezpečnosť lekára  i pacienta.
Jednou z príčin nízkej efektívnosti slovenského zdravotníctva sú nedostatky v medicínskej prevencii i chýbajúce, teda nedostatočné jednotné štandardy pre diagnostiku a liečbu ochorení a tiež štandardné postupy pre výkon prevencie.

Rezort však plánuje urobiť v štandardných diagnostických a štandardných terapeutických postupoch (ŠDaTP) poriadok. Dôležité sú najmä pre bezpečnosť, ako lekára, tak i pacienta. Zástupcovia odborných spoločností zdôrazňujú, že ak budú podľa zadefinovaných postupov, a teda správne postupovať, budú mať i väčšiu právnu istotu.

Podľa údajov OECD Slovensko v súčasnosti dosahuje najhoršie výsledky v ukazovateli efektívnosti zdravotnej starostlivosti, pričom ešte v roku 2003 sa pohybovalo na úrovni priemeru OECD.

V porovnaní so sledovanými krajinami Slovensko za posledné obdobie zaznamenalo najväčší prepad. Štandardy pomôžu lekárom svoj postup odborne zdôvodniť. „Predstavujú najkvalitnejšie a najpoužiteľnejšie znalosti pre diagnostiku a liečbu,“ uviedol, na nedávnej konferencii MZ SR Reforma primárnej zdravotnej starostlivosti, prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

Najväčší prepad

Ako sa uvádza v Implementačnej stratégii pre vytvorenie a implementovanie štandardných klinických postupov a štandardných  postupov pre výkon prevencie, cieľom zavedenia ŠDaTP do praxe je dôkladnejšia špecifikácia kompetencií jednotlivých poskytovateľov, zosúladenie a štandardizácia postupov diagnostík, liečby a prevencie vo vybraných prioritných oblastiach.

„Medzi príčiny nízkej efektívnosti slovenského zdravotníctva patria aj nedostatky v medicínskej prevencii a chýbajúce, teda nedostatočné jednotné štandardy pre diagnostiku a liečbu ochorení a tiež štandardné postupy pre výkon prevencie,“ píše sa v materiáli.

Dostupná kvalitná a účinná prevencia je podľa rezortu základným predpokladom zlepšovania nákladovej efektívnosti zdravotníctva. Preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre dospelých absolvuje aktuálne iba 32 percent z celkového počtu kapitovaných pacientov.

Chýbajúce jednotné postupy pre výkon preventívnych prehliadok, ktoré by systematickým spôsobom pokrývali prevenciu všetkých najzávažnejších ochorení, tiež znižujú účinnosť vykonávaných preventívnych prehliadok.

„Nízku dostupnosť ku kvalite a efektívnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti rovnako ovplyvňuje aj fakt neexistencie alebo nedostatočného spracovania jednotných klinických postupov, ktoré by reflektovali najnovšie poznatky v medicíne a zabezpečovali účinné prepojenie postupov klinickej liečby na všetkých úrovniach poskytovania zdravotnej starostlivosti s dôrazom na posilnenie kompetencií v primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ zdôrazňuje sa v implementačnej stratégii.

Štandardy verzus protokol

Odborníci sa však zhodujú v tom, že musíme odstrániť chaos v pojmoch, a teda zadefinovať, čo je klinický protokol a čo ŠDaTP. „V zákone nie je definované, čo sa myslí pod ŠDaTP. Preto tu máme pomerne široké pole na interpretáciu.

Podľa prijatej koncepcie z roku 2008 ministerstvo zdravotníctva vydáva ŠDaTP vo forme odborných usmernení,“ ozrejmila Mgr. MVDr. Soňa Strachotová, MBA z Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR. Ako ďalej dodala, mali by predstavovať akýsi klinický protokol.

„Avšak vidíme v tom určitý definičný chaos, a preto máme ambíciu urobiť v tom poriadok,“ povedala. Klinický postup sa podľa S. Strachotovej v zahraničí prelína s tým, čomu sa hovorí aj tzv. „clinical guidelines“, a teda klinické odporúčané postupy.

„Ministerstvo zdravotníctva nemá ambíciu robiť klinické odporúčané postupy, pretože aj vo svete ich robia väčšinou odborné spoločnosti. Navrhujeme koncept, že rezort využije zákonnú možnosť teda, že vydáva ŠDaTP a cestou metodiky si stanoví niekoľko možností, ktoré budú vhodné pre prax. Môžu to byť napríklad klinické postupy, klinický protokol a podobne,“ priblížila S. Strachotová.

Dve cesty

Ako vysvetlil prof. MUDr. Jozef Holomáň, CSc., štandardné terapeutické postupy sa dnes uskutočňujú dvoma spôsobmi. „Súčasná lieková politika ich napĺňa formou odborných usmernení, ktoré sú zverejňované vo vestníku. Od roku 2008 až doteraz ich vyšlo 40,“ spresnil.

Ďalšou formou sú podľa neho odborné odporúčania, ktoré majú 20 ročnú históriu. „Tie, ktoré boli kvalitne urobené boli implementované a  veľmi užitočné pre mnohé realizácie modernej zdravotníckej liekovej politiky,“ dodal J. Holomáň. Rozdiel vidí teda v týchto dvoch pojmoch.



Odborné usmernenie a odborné odporúčanie nemožno podľa neho synonymizovať. „Odborné usmernenie je skôr doménou regulátora, malo by riešiť organizačné aspekty, kompetencie. Odborné odporúčanie zas detailnejšie spracováva štandardy diagnostiky, terapie,“ zhrnul J. Holomáň.

Ako ďalej informovala S. Strachotová, základným dokumentom, ktorý rámcuje prípravu ŠDaTP je najmä Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030.

„Naň nadväzujú podrobnejšie dokumenty, ktoré Inštitút zdravotnej politiky už vypracoval. Ide o Implementačnú stratégiu pre systém integrovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá je v štádiu pred dokončením. Dokončenou a schválenou však už je Implementačná stratégia pre vytvorenie a implementovanie štandardných klinických postupov a štandardných postupov pre výkon prevencie,“ priblížila S. Strachotová.

Pevnejšia právna forma

Podľa S. Strachotovej vláda pred siedmymi rokmi prijala koncepciu tvorby ŠDaTP, podľa ktorej sú v gescii ministerstva zdravotníctva v podobe odborných usmernení udávané ŠDaTP, a takto to prebieha dodnes.

„Potrebné je, aby sa celý proces tvorby, vydávania a použitia týchto štandardov na Slovensku inovoval a upravil. Spúšťacím mechanizmom bol práve strategický rámec a potreba zvyšovania kompetencií všeobecných lekárov,“ ozrejmila S. Strachotová. Doplnila, že nepôjde iba o tvorbu odporúčaných postupov pre všeobecných lekárov, ale aj o odporúčané postupy pre iné oblasti medicíny.

ŠDaTP je podľa S. Strachotovej termín, ktorý používa slovenská legislatíva. Ministerstvo zdravotníctva má kompetenciu vydávať štandardný diagnostický postup a štandardný terapeutický postup.

„Celkom sa to však nekryje s tým, čomu odborne hovoríme „guideline“, a teda klinický odporúčaný postup. Ide o širší pojem,“ povedala. Ako ďalej prezradila, ŠDaTP nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo viedlo aj k rozsiahlej diskusii najmä s Európskou komisiou.

„Tá vyslovila želanie, aby mali pevnejšiu právnu formu. Z mnohých dôvodov však striktná úprava nie je možná, a to hlavne preto, že medicína je vedou, ktorá sa veľmi rýchlo mení. Takto by sme sa mohli dostať do slepých uličiek, ktoré by sme ťažko riešili,“ objasnila S. Strachotová.

Preto sa rozhodli ponechať súčasný právny rámec.  „Pokúsime sa však lepšie zadefinovať cestou metodiky a stanovenia kompetencií, ako budeme teda tvoriť ŠDaTP, prípadne ich implementovať. Kto všetko sa bude na tomto procese zúčastňovať a aký bude ich obsah,“ predostrela.

Motivácia lekárov

Ďalšou dôležitou otázkou sú podľa S. Strachotovej platové mechanizmy, „a teda motivácia lekárov“. MZ SR spolupracuje s odbornou verejnosťou.

„Hlavní odborníci sú spojivom medzi výkonom štátnej správy a odbornou verejnosťou. Keď sa pripravuje odborné usmernenie, medzi prvými, ktorí sú o tom informovaní sú hlavní odborníci z príslušnej medicínskej oblasti. Navyše i samy prinášajú rôzne témy. Počítame teda so spoluprácou s hlavnými odborníkmi a odbornými spoločnosťami,“ prezentovala S. Strachotová.

Jedným z vážnych dôvodov, prečo podľa implementačnej stratégie dochádza pri tvorbe ŠDaTP k prerušeniu a výkyvom je i nedostatočné organizačné a personálne zázemie, ktorý je úzko prepojené s financovaním.

„Slovenskí odborníci, ktorí sa venovali tvorbe ŠDaTP doteraz to často robili len zadarmo a z lásky k svojmu medicínsku odboru, alebo len za symbolickú odmenu. Za takých podmienok  je ťažké prizvať si zahraničného experta, prípadne zakúpiť licenciu, potrebnú literatúru... Taktiež môže byť ťažšie  udržať potrebnú mieru nezávislosti a odstup od dotknutých záujmových skupín,“ píše sa v implementačnej stratégii.

Tvorba ŠDaTP sa u nás reštartovala vďaka čerpaniu prostriedkov z EÚ. „Samotný projekt, v rámci dotácií z únie by mal trvať päť rokov s tým, že výsledkom by mohlo byť asi sto ŠDaTP,“ dodala S. Strachotová.

Od zavedenia štandardných postupov pre výkon prevencie na úrovni primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa očakáva zlepšenie prevencie a nárast počtu preventívnych prehliadok.

Štandardné  postupy pre výkon prevencie by mali byť podľa stratégie rezortu primárne zamerané na účinnú prevenciu spoločensky najzávažnejších druhov ochorení, ktorými sú kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia, endokrinné a metabolické poruchy a neurodegeneratívne ochorenia.

„Od spustenia tohto Europrojektu, ktorý očakávame koncom roka alebo začiatkom roka 2016 plánujeme pripraviť odborné usmernenia pre zvýšenie kompetencií všeobecných lekárov. Predoperačné, laboratórne vyšetrenia a odborné usmernenia o liečbe artériovej hypertenzie dospelých sme teraz poslali už do vestníka. A pred nami sú napríklad poruchy metabolizmu tukov, hyperglykémia,“ uzavrela S. Strachotová.
Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 577