Zdravotnícke noviny

Analýzy

Dopad rozpočtu na zdravotníctvo

17. január 2014 - Podľa rezortu bude v zdravotníctve o 147 miliónov eur viac.

Je vyše štyri miliardy eur pre zdravotníctvo veľa alebo málo? Kým koalícia tohtoročný rozpočet obhajuje, parlamentná opozícia je presvedčená, že peňazí bude reálne menej a opäť varuje pred kolapsom.

„Ak zohľadníme infláciu, štát bude v roku 2014 platiť na poistenca štátu v absolútnej hodnote 30,80 eura, čo je najmenej od roku 2007,“ pripomenul exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH).

Pochybnosti však netají ani odborná verejnosť – podľa prezidenta SLK MUDr. Mariána Kollára je platba za poistencov štátu vo výške 4 percentá „katastrofa“. „V tejto situácii nepríde k žiadnemu rozvoju, občan nedostane to, čo očakáva a neviem, či to bude stačiť na udržiavanie,“ tvrdí šéf lekárskej komory. Nemocnice sa podľa prezidenta SLK budú ďalej zadlžovať a tvrdenia, že v budúcom roku už dospejú do vyrovnaného hospodárenia, sú chimérou. „To by sa musela rapídne obmedziť zdravotná starostlivosť,“ varoval M. Kollár.

Viac ako za Ivana Uhliarika

Minister financií Peter Kažimír však poukázal na to, že celkové príjmy verejného zdravotného poistenia v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 vzrastú o 3,62 percenta, čo je 150 mil. eur.

„Lepší výber od ekonomicky aktívnych osôb a, bohužiaľ, narastajúci zisk poisťovní, ale i peňažná rezerva na účtoch poisťovní 300 mil. eur, vytvárajú priestor na to, aby boli potreby zdravotníctva v roku 2014 jednoznačne saturované,“ konštatoval minister.
P. Kažimír pripomenul, že mesačná platba na jedného poistenca v porovnaní s rokom 2004 vzrástla zo 16,10 eura v roku 2004 na 32,20 eura v tomto roku, čo je dvojnásobné zvýšenie a viac ako v čase, keď bol ministrom I. Uhliarik.

„Kapitola ministerstva zdravotníctva bude mať v roku 2014 v porovnaní so schváleným rozpočtom na minulý rok k dispozícii zdroje vyššie o 147 mil. eur – ide teda o nárast zo 4,133 mld. na 4,28 mld. Eur,“ odpovedala Martina Lidinská z ministerstva na otázku, či bude dostatočná platba za 3,117 mil. poistencov štátu na úrovni 4 percent.

Podľa nej pôvodný návrh rozpočtu z dielne ministerstva financií kalkuloval s platbou za poistencov štátu 1,15 mld. eur. Na základe aktualizovanej daňovej prognózy ministerstvo financií však navrhlo ešte začiatkom decembra zvýšiť zdroje pre zdravotníctvo o 52,4 mil. eur. „Rezort má alokované zdroje na všetky sľuby, ktoré pani ministerka dala, a na legislatívu, ktorá sa vytvorila. Platy zdravotníkom narástli a aj tento rok sú zdroje na platy pripravené,“ dodala.

V zdravotníckych zariadeniach vo svojej pôsobnosti predpokladá rezort v tomto roku generovanie 80 mil. eur nových záväzkov po lehote splatnosti. „Pri predpokladanom medziročnom znížení strát fakultných a univerzitných nemocníc o 30 percent budú nemocnice zvyšovať mzdy v zmysle platnej legislatívy,“ dodala M. Lidinská.

K rizikám rozpočtu sa ministerstvo nevyjadrilo, za pozitívum považuje, že sa v čase krízy darí udržiavať objem zdrojov v zdravotníctve. „Aj na zasadnutí Rady OECD 15. októbra 2013 sa konštatovalo, že výdavky na zdravotníctvo markantne poklesli od vypuknutia krízy vo všetkých krajinách OECD,“ pripomenula M. Lidinská.

Ako však pripustil aj riaditeľ sekcie ekonomiky VšZP Ing. Miroslav Vaďura, MPH., „vzhľadom na nárast ekonomicky aktívnych poistencov VšZP v roku 2014 a očakávaný pokles poistencov štátu bude aj objem platieb štátu za jeho poistencov nižší“. Štátna poisťovňa podľa neho takýto vývoj predpokladala.

„V minulom roku sme si vytvorili dostatočné technické, hospodárske a finančné rezervy, aby sme aj v roku 2014 mohli naplniť zákonné požiadavky svojho akcionára a realizovať vo vzťahu k poskytovateľom svoje cenové a zmluvné predstavy s cieľom potvrdiť aj v tomto roku svoje vedúce postavenie na poistnom trhu,“ dodal M. Vaďura.

Je to úspech

Zmiešané pocity však mali aj vládni poslanci. „Prvotné pocity z návrhu rozpočtu neboli úplne ideálne,“ priznal exminister a predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Richard Raši (Smer-SD). Pripustil, že výbor, zdravotníci ani ministerka s prvým návrhom neboli spokojní.

„Vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pripravilo ministerstvo financií na rok 2014, zdravotníctvo vyhralo. V situácii, v ktorej sa nachádzame, treba rozpočet vnímať pragmaticky, a to, že sa zdroje oproti roku 2013 zvýšia, je úspechom každého, kto v rezorte pracuje,“ zdôraznil R. Raši.

Exminister pripomenul, že vlani išlo do zdravotníctva medziročne o 153 mil. eur viac a v tomto roku je to zas o takmer 150 mil. eur viac, aj keď prvotné prognózy a návrhy nevyzerali vôbec optimisticky. Podľa neho je dôležité, že na rozdiel od predchádzajúcej vlády má rezort alokované zdroje aj na sľuby a zákony, ktoré pripravil.

„Rok 2014 nebude pre nikoho ľahký a my napriek tomu, že všetky rezorty sú tlačené do šetrenia kvôli konsolidácii verejných financií, budeme mať výrazne vyššie zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uviedol R. Raši.

Pozitívom, ktorý bude zvýšenie zdrojov do zdravotníctva naďalej podporovať, je podľa R. Rašiho, že dlh v zdravotníctve rastie o polovicu pomalšie ako za bývalej vlády. „Po dlhom čase máme opäť štátne nemocnice, ktoré prestali robiť dlh a mnohé, ktoré sa k pomyslenej nule na strane príjmov a výdavkov blížia,“ uviedol a na záver dodal: „Nie som síce prehnaný optimista, lebo som si stoličku ministra skúsil, ale myslím si, že smer, ktorým sa štátne nemocnice pod vedením ministerstva vybrali, je ten, ktorým sa môžeme bez výrazne väčších obmedzení cez nastávajúci ťažký rok preniesť“.

Čo hovorí na rozpočet analytik

Je nesporné, že vláda potrebuje šetriť, a to sa muselo prejaviť aj na rozpočte pre zdravotníctvo, ktoré zaznamenalo v posledných rokoch výrazné nárasty zdrojov. Navyše tu existuje obrovský priestor na zvyšovanie efektívnosti prostriedkov vynaložených v zdravotníctve. Hovorí analytik INEKO Dušan Zachar.

Doplnil, že kľúčové pre hodnotenie rozpočtu v zdravotníctve preto bude, či sa vydá smerom k zefektívňovaniu, alebo naopak k ešte väčšiemu zadlžovaniu a zaostávaniu za vyspelým svetom. „Celkové zdroje vo verejnom zdravotnom poistení by mali najmä vďaka očakávanému rastu ekonomiky, a teda aj zvýšeným príjmom od ekonomicky aktívnych osôb stagnovať,“ spresnil Dušan Zachar.

Ako ďalej uviedol, akékoľvek prípadné zvyšovanie platov zdravotníkov sa preto bude musieť kompenzovať úsporami na iných výdavkoch v zdravotníctve, pokiaľ by sa to nemalo prejaviť v rýchlejšom zadlžovaní. Hoci ministerstvo zdravotníctva podľa jeho slov deklaruje, že viaceré štátne nemocnice vykázali vlani určité zlepšenia, najmä čo sa týka prevádzkových hospodárskych výsledkov, nevidím, že by vychádzali zo systémových opatrení, a preto sa budú dať v budúcnosti ťažšie udržať.

„A neúprosným faktom je, že celkový dlh štátnych nemocníc stále rastie, čo v kombinácii s atakovaním ďalších hraníc dlhovej brzdy nie je pre naše verejné financie ľahká situácia,“ uzavrel.


 

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 464