Zdravotnícke noviny

Analýzy

Diagnostika karcinómu pľúc je dlhá a zložitá

19. november 2015 - Medzi najrozšírenejšie a najzhubnejšie onkologické ohorenia patria práve nádory pľúc.
Podľa doc. MUDr. Petra Beržinca, CSc. z onkologického oddelenia Špecializovanej nemocnice sv. Svorada v Nitre, je na Slovensku každý rok diagnostikovaných viac ako 2 000 nových prípadov karcinómu pľúc.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie naň niekto vo svete zomiera dokonca každých 30 sekúnd. Zákernosť nádorov pľúc spočíva podľa P. Beržinca najmä v tom, že v počiatočných štádiách sa vo štvrtine prípadov nijako neprejavujú a pri neskorších štáciách už treba podstúpiť náročnú chirurgickú a onkologickú liečbu.

„V pľúcach totiž nie sú nervy, ktoré by viedli bolesť, aj preto príznaky ako kašeľ, dýchavičnosť, bolesť na hrudi či vykašliavanie krvi prichádzajú aj v štádiu, keď už karcinóm prerastá do okolia,“ dodal P. Beržinec.

Ako informovala zakladateľka a správkyňa Nadácie na pomoc onkologickým pacientom Ing. Anna Valachová, väčšina slovenských pacientov s rakovinou pľúc je diagnostikovaná až v pokročilých štádiách.

Podľa A. Valachovej však nie je na vine iba pacient, ktorý do ambulancie prichádza neskoro. „Rada by som upozornila aj na dlhé určovanie správnej diagnózy a čakanie na liečbu. Máme pacientov, ktorým lekári aj osem mesiacov nevedeli karcinóm pľúc diagnostikovať a chodili od jedného odborníka k druhému, až sa ochorenie dostalo do štádia metastáz,“ konštatovala A. Valachová.

Ako vysvetlil P. Beržinec, diagnostika rakoviny pľúc je náročná. „Nádor prebieha veľmi dlho bez akýchkoľvek symptómov alebo s atypickými príznakmi, ako napríklad opuchom prstov na rukách. Keď ide navyše o mladého človeka nikomu hneď nenapadne, že by mohlo ísť o karcinóm pľúc,“ dodal.



Čakacie lehoty

A. Valachová taktiež zdôraznila, že u nás absentuje i počítačové prepojenie medzi jednotlivými odborníkmi. „Onkopacient v paliatívnej starostlivosti čaká dlhý čas na invalidný vozík, a to nehovorím o polohovateľnej posteli. To sú problémy, ktoré nás reálne trápia,“ dodala.

Pacienti podľa A. Valachovej musia dnes zápasiť i s dlhými čakacími lehotami, napríklad na CT či MR pri diagnostike ochorenia. „Ak príde pacient s veľmi agresívnym typom nádoru a má čakať aj dva mesiace na diagnostiku, kým sa dostane k liečbe, prejdú aj štyri mesiace. Za ten čas choroba výrazne progreduje. Dlhé sú tiež čakacie lehoty na operačný výkon,“ povedala.

Ako informovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová, pri akomkoľvek onkologickom ochorení sa CT a MR vyšetrenia robia priebežne a netvoria sa tzv. čakačky. „Pri onkologických ochoreniach, napríklad pri karcinóme prsníka sú legislatívou stanovené termíny, do ktorých musí byť diagnostika ukončená.

Zároveň si dovolíme upozorniť, že kvôli monitorovaniu ochorenia môžu byť naplánované kontrolné CT, respektívne MR vyšetrenia aj niekoľko mesiacov dopredu, avšak tieto kontroly zodpovedajú periodickej kontrole pri danom onkologickom ochorení,“ povedala P. Balážová.



Ani poisťovne Union a Dôvera nevedú čakacie listiny na výkony magnetickej rezonancie a CT, keďže nejde o zdravotné výkony v súvislosti s ochorením, na ktoré sa vzťahuje sledovanie a vedenie čakacích listín, upravených v príslušnej legislatíve.

„Podľa našich informácií sú poistenci pri objednávaní na vyšetrenie MR a CT prijímaní priebežne v závislosti od prevádzkových možností pracoviska. Systém objednávania pacientov si prevádzkovateľ MR a CT zariadenia určuje sám,“ vysvetlila hovorkyňa Union zp Judita Smatanová.

Druhý názor

Podľa A. Valachovej pacienti tiež hľadajú možnosti inej liečby ako klasickej chemoterapie či rádioterapie, prípadne žiadajú podpornú liečbu. Zdôraznila, že na Slovensku je veľkým problémom i konzultácia druhého názoru.

„Nie všetci lekári sú totiž ochotní poskytnúť svoj druhý názor na ochorenie pacienta, ktorý k nim prišiel od iného lekára,“ povedala. Ako ďalej však uviedla, je potrebné sa na konzultáciu druhého názoru pozrieť i zo strany lekára.

„Množstvo pacientov, ktorých má onkológ s týmto ochorením je veľké. Časový priestor na to, aby sa pacientom venoval má obmedzený,“ doplnila A. Valachová. Ako objasnila P. Balážová, ak ide o konzultáciu vyššieho pracoviska na žiadosť ošetrujúceho lekára, je hradená z verejného zdravotného poistenia.

„Pokiaľ je konzultácia na prianie pacienta, nie je hradená z verejného zdravotného poistenia a pacient si ju hradí sám,“ uviedla hovorkyňa.



Podľa hovorcu poisťovne Dôvera Mateja Štepianského, legislatíva nepozná pojem druhý názor. Ako vysvetlil., „poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť od poskytovateľov, ktorí majú vzdelanie a skúsenosti na to, aby boli schopní poskytnúť príslušný výkon správne. Každé vyšetrenie v zmysle druhého názoru je z pohľadu verejného zdravotného poistenia duplicitou.“

Iný prípad je podľa M. Štepianského kontinuálny diagnostický proces, keď každý nasledujúci lekár pridá niečo do mozaiky diagnózy. „To sa však nepovažuje za druhý názor. Jedinou možnosťou, ktorá sa druhému názoru približuje, je konziliárne vyšetrenie, ktoré sa uplatňuje v nemocniciach,“ dodall M. Štepianský.

Podľa J. Smatanovej Union zp hradí aj vyšetrenie ako konzultáciu, no údaje o počte a nákladoch na tento výkon nemá poisťovňa k dispozícii.

Závislosť heroínového typu

Karcinóm pľúc môže podľa P. Beržinca postihnúť muža i ženu, fajčiara aj nefajčiara. „Hoci postihuje častejšie mužov, počet žien s rakovinou pľúc stúpa. Navyše pribúdajú pacienti nižších vekových skupín. Podľa odhadov za rok 2015 by mal počet presiahnuť až 700 prípadov u žien, čo by malo predstavovať asi 30 percent novozistených prípadov karcinómu pľúc,“ uviedol P. Beržinec. Podľa neho väčšina tých, ktorí na túto diagnózu ochoreli, boli v kontakte s tabakom.

Ako dodal MUDr. Daniel Paulovič, PhD. z Medicentra Dzurilla v Nitre, pľúca predstavujú unikátny filter. „Zachytí sa v nich 50 až 80 percent všetkých škodlivín, ktoré vdychujeme. Karcinóm pľúc majú jedenásťkrát častejšie fajčiari ako nefajčiari. Rovnako sú však ohrození aj nefajčiari. Pri pasívnom fajčení, v dyme z cigariet je totiž viac nitrozamínov ako v aktívnom prúde,“ objasnil D. Paulovič.



Doplnil, že u detí matiek – fajčiarok sa vyskytuje častejšie aj astma. „Dokonca, ak fajčí stará mama a jej dcéra bude mať dieťa, zabezpečuje mu častejší výskyt astmy a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Matka pritom fajčiť nemusí. Fajčenie je závislosť heroínového typu,“ zhrnul D. Paulovič.

Podľa NCZI bolo v roku 2009 diagnostikovaných 657 žien a 1961 mužov s diagnózou zhubný nádor priedušiek a pľúc. „Úmrtnosť podľa diagnóz spracováva štatistický úrad. Podľa ním zverejnených údajov za rok 2014 bol počet zomretých mužov s diagnózou zhubný nádor priedušnice a zhubný nádor priedušiek 1 571, počet zomretých žien podľa rovnakých diagnóz bol 549,“ informoval Peter Bubla z NCZI.

November je už od roku 1995 považovaný za mesiac povedomia o karcinóme pľúc. Odborníci, pacientske organizácie, aj laická verejnosť sa v tomto období snažia s pomocou edukačných aktivít i charitatívnych akcií zlepšovať vedomosti o karcinóme pľúc, o jeho včasnej diagnostike, rizikových faktoroch, o prevencii, liečbe.

„Rakovina pľúc zmení človeku život, my však nechceme, aby v tom pacienti ostali sami. Našim cieľom je pomáhať v boji s ňou nielen im, ale aj ich najbližším, pretože ochorenie postihne celú rodinu, priateľov aj blízkych,“ uzavrela prezidentka OZ Druhý dych PaeDr. Denisa Selická, PhD.
Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 614