Zdravotnícke noviny

Analýzy

Cudzinci? Najmä Ukrajinci

14. marec 2014 - Lekárov z Ukrajiny, ktorí sa zamestnali v slovenských nemocniciach, pribúda. Tých je hneď po kolegoch z Česka medzi zahraničnými lekármi na Slovensku najviac.

Aj keď presné počty o tom, koľko a hlavne kde u nás pracujú lekári z cudziny, nie sú. Určitý prehľad o nich má Slovenská lekárska komora. Tá zo zákona registruje každého lekára, ktorý má schválené príslušné potrebné dokumenty ministerstvami školstva a zdravotníctva a pracuje v zdravotníctve.

V registri je aktuálne 23 419 lekárov, z toho takmer dvetisíc sú cudzinci. „Registrovaných máme 1 600 lekárov z 52 krajín sveta, pričom, ak nerátame 488 českých lekárov, najviac – 286 ich je z Ukrajiny. Len od začiatku tohto roku prišli už siedmi,“ povedal poradca Prezídia SLK MUDr. Vladimír Balogh.

Ako dodal, prakticky väčšina je bez ďalšej špecializácie, ktorú si dopĺňajú na Slovensku. „To však už nesledujeme, pokiaľ nám to neoznámia samotní lekári,“ dodal.

Na porovnanie – v Česku je takmer 2 800 cudzincov z 36 000 lekárov, pričom najviac – takmer 2 000 ich je zo Slovenska, nájdu sa však medzi nimi aj lekári zo Sierra Leone či z Nového Zélandu. V českých nemocniciach je tak každý desiaty lekár cudzinec, čo sa však nepáči pacientom.

Prieskumy totiž ukázali, že takmer tretine z nich prekáža, ak ich ošetruje zahraničný lekár.

Náročná adaptácia

Šesť ukrajinských lekárov pracuje aj v Ľubovnianskej nemocnici, n. o., v Starej Ľubovni. „V rokoch 2007 a 2008 sme mali veľké problémy pri zabezpečení plnenia personálnych normatívov v kategórii lekár. Jediné riešenie bolo zahraničie a vďaka neurológovi z Prešova MUDr. Michalovi Bobincovi, ktorý sám pred vyše tridsiatimi rokmi prišiel zo Zakarpatska, sme mali prvý kontakt na Ukrajinu. Keď prišla v roku 2008 ako prvá ukrajinská lekárka Alla Makara z Čopu, po skúsenostiach s našou nemocnicou pomohla pri hľadaní ďalších lekárov z jednotlivých odborov,“ povedal riaditeľ nemocnice MUDr. Peter Bizovský, MPH.

Mnohí z nich si momentálne dopĺňajú špecializáciu. MUDr. Alla Makara pracuje na RDG oddelení a momentálne sa pripravuje na špecializačnú skúšku. Do špecializačného štúdia je zaradená aj MUDr. Taťjana Levčak, ktorá v nemocnici pracuje na neurologickom oddelení od roku 2009. Na rovnakom oddelení pracuje aj MUDr. Mykola Krylov, ktorý sa tiež už pripravuje na špecializačnú skúšku.

Vlani získal špecializáciu MUDr. Andrij Rutkovskij, ktorý v nemocnici pracuje na OAIM od septembra roku 2009.

„Dôvodom na môj odchod bola nízka mzda a celkové zhoršenie ekonomickej situácie. Každá zmena prináša so sebou pozitíva aj negatíva, ale v mojom prípade bolo pozitív podstatne viac,“ povedal. A. Rutkovskij ocenil aj to, že ho kolegovia prijali a ako dodal, všetko bolo bez akýchkoľvek problémov.

„Prijali ma do tímu a pomáhajú mi prekonávať menšiu jazykovú bariéru,“ dodal. Podľa neho sa naše a ukrajinské zdravotníctvo nedajú veľmi porovnávať, systém vzdelania je iný a slovenské zdravotníctvo je viac sociálne. Po odbornej stránke však aktívne využíva praktické skúsenosti, získané vo veľkých nemocniciach, kde pôsobil. Lekár s prechodným pobytom zatiaľ neuvažuje o návrate na Ukrajinu.

„Zatiaľ o tom neuvažujem, Slovensko sa stalo mojím druhým domovom. Mám tu prácu ktorá ma napĺňa a dobrých ľudí okolo seba,“ dodal A. Rutkovskij.

Začínajú ako sekundári

„Lekári, ktorí sú zatiaľ bez špecializácie, pracujú ako sekundárni lekári,“ dodal P. Bizovský. Proces, ktorí ukrajinskí lekári absolvovali pred nástupom, bol náročný. Ako riaditeľ uviedol, po príchode a po adaptačnom programe, kam patrila aj jazyková príprava, boli všetci postupne zaradení do špecializačných odborov.

„Mali sme šťastie na všetkých, lebo ich prístup, či už odborný alebo osobnostný, je na veľmi dobrej úrovni,“ povedal.

Na začiatku bola podľa neho nevyhnutná spolupráca pri vybavovaní všetkých formalít, tzv. socializácia – cudzinecká polícia, úrad práce, ubytovanie, zdravotná a sociálna poisťovňa, ale aj rodinné veci ako napr. škôlky, školy, a podobne.

„Musím zdôrazniť, že s ukrajinskými kolegami sme veľmi spokojní, veľmi priaznivé sú aj ohlasy pacientov,“ konštatoval P. Bizovský. Dôvodom na „nákup“ ukrajinských lekárov bol podľa neho nedostatok lekárov v nemocnici.

„Momentálne s ďalšími posilami z Ukrajiny či zo zahraničia nerátame, lebo situácia na Slovensku sa zmenila a evidujeme dostatok žiadostí o prijatie od našich lekárov,“ povedal riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice. V roku 2008 tu začínal aj lekár Volodymyr Slyvka so štatútom zahraničného Slováka, ktorý je dnes v trebišovskej nemocnici.

V bratislavskej detskej fakultnej robia piati cudzinci, medzi nimi je i Ukrajinec či Rumun. Košická univerzitná nemocnica má dvanásť lekárov zo zahraničia – šiesti Česi, štyria Ukrajinci, jeden Jordánec a jeden Afganistanec už majú slovenské občianstvo, takže skutočnými cudzincami sú len jeden Rus a jeden Poliak.

„Naše personálne oddelenie v súčasnosti nezaznamenalo zvýšený počet žiadostí o prácu z Ukrajiny,“ povedala hovorkyňa Ladislava Šustová. Nie všetky slovenské nemocnice majú lekárov cudzincov, medzi také patrí napríklad banskobystrická univerzitná nemocnica.

Ukrajinci sú aj medzi záchranármi

Najväčší poskytovateľ si zahraničných lekárov starostlivo vyberá. Lekárov zo zahraničia zamestnávajú aj záchranné služby.

Najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby Falck Záchranná napríklad zamestnáva 25 ukrajinských lekárov.

„Nejde o absolventov, sú to kvalitní lekári  s niekoľkoročnou praxou na Ukrajine. Všetci sú atestovaní, najviac ich je s atestáciou z anestéziológie a z intenzívnej a urgentnej medicíny,“ povedala hovorkyňa Alena Lacyková-Krčová.

Ako ďalej dodala, všetci museli prejsť náročným adaptačným programom, dvaja sa postupne prepracovali až do manažmentu spoločnosti.

Nedostatok kvalitných lekárov

„Dôvod, prečo zamestnávame lekárov z Ukrajiny, je jednoduchý. Je to akútny nedostatok kvalitných lekárov, ochotných pracovať v záchrannej zdravotnej službe. Jednoducho nemáme kým zaplniť miesta v regiónoch, kde nám chýbajú naši lekári,“ uviedla A. Lacyková-Krčová.

Ukrajinskí lekári boli vyberaní veľmi starostlivo, náborový proces prebiehal priamo na Ukrajine prostredníctvom agentúr, ktoré vytypovali vhodných kandidátov. „S nimi sa na Ukrajine stretli riaditelia personálneho a medicínskeho odboru na osobných pohovoroch. Najlepších kandidátov sme pozvali na Slovensko, aby absolvovali adaptačný program,“ dodala hovorkyňa.

Program je náročný - pozostáva z intenzívneho mesačného kurzu slovenského jazyka, mesačného štúdia nozologických jednotiek a minimálne trojmesačnej praxe v regiónoch v pozícií štvrtého člena posádky (tzv. lekár observer), pričom lekári musia mesiac stážovať v nemocnici na ARO, chirurgickom alebo internom oddelení.

Po vyhodnotení internej prípravy a pripravenosti lekára regionálnym a medicínskym riaditeľom sa ukrajinský lekár stáva samostatne slúžiacim v ostrých službách.

Sitom prejdú len najlepší

Ako A. Lacyková-Krčová zdôraznila, sitom prejdú len najlepší. „Ak kandidát neobstojí, musí sa vrátiť domov. Takto sme sa už s niekoľkými rozlúčili,“ dodala. Spoločnosť lekárom pri príchode zabezpečuje víza, povolenie na zamestnanie, prechodný pobyt cudzinca a uznanie rovnocennosti vysokoškolského diplomu.

Jedným z ukrajinských lekárov, ktorý sa za niekoľko rokov dokázal vypracovať až na post regionálneho riaditeľa pre Považskú Bystricu je MUDr. Petro Chyzhov. „Pracoval som desať rokov ako lekár v záchranke v Užhorode, získal som špecializáciu v troch medicínskych odboroch. Nemohol som sa však uplatniť podľa svojich predstáv, preto som využil šancu pracovať pre Falck,“ povedal lekár. Práca na Slovensku ho napĺňa.

„Systém je výborne nastavený, máme profesionálne materiálovo-prístrojové vybavenie, pri manažmente pacienta používame najnovšie poznatky. Bohužiaľ na Ukrajine to tak nefungovalo. V ukrajinskom zdravotníctve veľmi cítiť nedostatok peňazí, aj keď vzdelanostne sú lekári na Ukrajine na vysokej úrovni,“ zdôraznil P. Chyzhov.

Ako je to s uznaním vzdelania

Ministerstvo školstva štatistiku za posledné dva roky ešte stále nemá. Veľké otázniky vyvoláva problematika uznávania vzdelania lekárov vzdelávania. Podľa stavovských komôr ide totiž len o administratívne posudzovanie.

Nedávno sme v ZdN písali o výhradách Slovenskej komory zubných lekárov voči ukrajinským zubným lekárom práve pre uznávanie ich vzdelania. „Ako problém vidíme to, že uznávanie dokladov zahraničných lekárov, aj stomatológov, prebieha v stredisku na uznávanie dokladov o vzdelávaní na ministerstve školstva,“ konštatoval V. Balogh.

Toto stredisko zo zákona uznáva za poplatok 99,50, resp. 33 eur ukončené vzdelania zo zahraničia aj na výkon regulovaného povolania na Slovensku. V zdravotníctve uznáva napr. vzdelanie lekárov, zubných lekárov, farmaceutov, sestier a deväť ďalších povolaní. Až uznanie odbornej kvalifikácie je v kompetencii stavovskej komory, v prípade lekárov aj ministerstva zdravotníctva.

Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 408