Zdravotnícke noviny

Analýzy

Aj najdlhšia cesta má cieľ a začína sa prvým krokom

21. marec 2013 - Rada komory mi vyhlásila nedôveru v decembri 2012. Keď o tomto kroku informovala prezidentov regionálnych komôr, argumentovala mojou zlou komunikáciou s radou, s riaditeľkou kancelárie a odborovým združením, ale aj nestotožnením sa s mojimi návrhmi.

Napriek tomu, že vyslovenie nedôvery nemá žiadne právne účinky a je to deklararovanie názoru orgánu komory, rada oklieštila výkon niektorých mojich kompetencií a zaviazala ma mlčanlivosťou o daných skutočnostiach.

Obvinenia odmietam

Na grémiách prezidentov regionálnych komôr, ktoré sa uskutočnili koncom januára a začiatkom februára, prezidentov informoval o dôvodoch vyslovenia nedôvery jednostranne zástupca rady a kontrolný výbor. Mne to neumožnili, komunikujem s prezidentmi prostredníctvom e-mailov. Začali sa šíriť rôzne dohady a fámy, že som zneužila výkon funkcie vo svoj prospech a obohatenie, že som hrubo znevážila dobré meno komory, nerešpektovala požiadavky sestier a pôrodných asistentiek. Padali aj obvinenia, že za mojím „mlčaním“ v súvislosti so zákonom 62/2012 je akási politická dohoda. Ide o závažné obvinenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, rázne ich odmietam, dotýkajú sa mojej činnosti, zodpovednosti pri výkone funkcie, osobnej cti a dôstojnosti. Sú v príkrom rozpore s mojimi osobnými hodnotami a presvedčením, s ktorým som pristupovala k výkonu funkcie.
 

Nadčasová petícia

Pri nástupe do funkcie v roku 2006 som deklarovala, že mojou prioritou je zjednotiť, posilniť a posunúť náš stav vpred, na piedestál, ktorý si právom zaslúžime. Rozhodla som sa, že budem chodiť medzi sestry s otvorenými očami, ušami a hlavne s otvoreným srdcom a využijem všetky svoje schopnosti, vedomosti a sily tak, aby som slúžila nášmu stavu najlepšie ako viem a vládzem. Nikdy som sa tomuto osobnému prísľubu sestrám nespreneverila. Nikdy som si nedovolila spochybniť mandát žiadneho člena orgánov komory. Rešpektovala som rozhodnutia snemu a predpokladala som, že tak koná každý člen orgánov komory. Očakávala som, že rada bude rešpektovať môj mandát, právomoci a prirodzenú autoritu tak, aby som mohla zodpovedne plniť funkciu.

Politici nás nikdy nebrali vážne, vždy chýbala vôľa na riešenie problémov sestier, a preto sme pristúpili k petičnej akcii a v priebehu dvoch mesiacov sme získali takmer 250 000 podpisov. S odstupom času si uvedomujem, že petícia bola nadčasová, lebo mnohé z nás nepochopili, že presadzovanie požiadaviek sa musí dotiahnuť do konca, že je potrebné analyzovať a syntetizovať situáciu, vedieť odčleniť podstatné od nepodstatného, vidieť súvislosti a dosahy.

Sestry sa boja

Až potom nás budú brať vážne politici a verejnosť, až potom začnú rešpektovať a aj riešiť naše požiadavky, ktoré sa nedotýkajú iba platov. Realita je však taká, že prevažnej väčšine sestier a pôrodných asistentiek strach zväzuje ruky, zatvára ústa a núti ich zatvárať oči pred krivdami, ktoré sú na nich páchané z obáv zo straty zamestnania a o každodenné prežitie, často živorenie. Osamotení jednotlivci to majú v boji za pravdu a spravodlivosť ťažké, pretože im často chýba podpora. Naša cesta je dlhá a zložitá, no aj najdlhšia cesta má cieľ a začína sa prvým krokom. Ten náš je v našej hlave a závisí od nášho právneho vedomia, argumentácie, hrdosti, vzájomnej dôvery, podpory a jednoty. Nejednota zdravotníkov a ich zamestnávateľov bola, je a vždy bude voda na spustenie politického mlyna, ktorý všetko zomelie a rozdrví, čo dosiahla ktorákoľvek zo skupín zdravotníkov.

Nádejali sme sa na odbory

Komora vyčerpala takmer všetky legitímne možnosti. Rokovania na kompetentných ministerstvách, v poisťovniach, v parlamente, so zástupcami inšpektorátov práce, ombudsmankou, manželkou prezidenta, oslovovanie zriaďovateľov – nič z toho neprinieslo pozitívne výsledky. Nepomohli ani apely a podpora medzinárodných organizácií. Upli sme sa na zakladanie odborov. Komora tomuto zámeru venovala ľudský kapitál, množstvo času, síl, energie i prostriedkov, pretože nemôže realizovať kroky smerujúce k udržaniu zákona, zvýšeniu zdrojov v rozpočte na krytie našich miezd, zúčastňovať sa na kolektívnych vyjednávaniach. To môžu odbory a to boli naše prvotné ciele pri ich zakladaní. Konali sme v dobrej vôli a nádeji, že sa nám podarí pohnúť z miesta, zvrátiť svojvôľu oligarchov. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Boli doterajší dvaja predsedovia odborov skutočnými lídrami? Bohužiaľ nie. Zodpovednosť nie je iba na mojich pleciach, ale najmä tých, čo ich navrhli.

Šetrenie na úkor kvality

Problémy v poslednom období začali pribúdať. Opakovane sme upozorňovali na potrebu zmien v praktickej výučbe zdravotníckych asistentov. Ministerstvo zdravotníctva presadzuje prechod na vyššie odborné vzdelanie sestier. Považuje ho za rovnocenné s bakalárskym stupňom vzdelania v zmysle 4600 hodín štúdia a podmienky trojročnej praxe. Jediné, čo vedia garantovať, je, že odborná príprava žiakov sa bude realizovať vo fakultných nemocniciach. Kritéria na garantov pre vysoké školy sa zvyšujú a pravdepodobne dôjde k redukcii niektorých škôl. Návrhy, ktoré považujem za spiatočnícke kroky, nevedú k skvalitňovaniu prípravy na výkon povolania sestra, pritiahnutiu kvalitných záujemcov o štúdium, doplneniu chýbajúcich sestier v praxi, posilneniu autonómie regulovaných povolaní. Majú iba jediný cieľ - šetriť zdroje na úkor poskytovania bezpečnej a kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti a sú predzvesťou možného zrušenia zákona o mzdách sestier a pôrodných asistentiek, pretože mzda absolventky strednej zdravotníckej školy 640 eur by sa mnohým videla privysoká. Okolité štáty postupujú opačne - v Česku prechádzajú na bakalársky stupeň vzdelávania sestier, v Poľsku zrušili stredné školy aj napriek finančným problémom, s ktorými sa boria obdobne ako Slovensko.


 

 
Sekcia: Analýzy Autor:
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 217