Ambiciózny plán je postavený na niekoľkých pilieroch a jeho súčasťou sú štrukturálne a podporné fondy v celkovej výške viac ako 4 mld. eur. Členské krajiny EÚ tak majú v najbližších mesiacoch jedinečnú príležitosť čerpať okrem zdrojov z Fondu obnovy aj ďalšie finančné stimuly a investovať ich do modernizácie zdravotníctva s ohľadom na využitie prvkov umelej inteligencie, digitalizácie či dát, ktoré zrýchlia cestu pacientov v systéme od prevencie, diagnostiky až po samotnú liečbu. Priepastný rozdiel medzi Slovenskom a zvyškom Európy v dostupnosti modernej liečby, vysoká miera mortality na onkologické ochorenia či nedostatočne nastavené preventívne programy radia Slovensko medzi krajiny, ktoré musia čeliť výzve zmeniť systém zdravotníctva tak, aby z neho benefitoval pacient a v oblasti efektivity zdrojov aj samotný štát. Zhodli sa odborníci v diskusnej relácii Talkie o zdraví.
Podľa NCZI pribudne na Slovensku v tomto roku až 40-tisíc novo-diagnostikovaných onkologických prípadov. Pandémia koronavírusu tieto nelichotivé čísla môže ešte zhoršiť. Odkladajú sa onkologické operácie, pacienti odkladajú návštevu lekára aj v prípade, že majú niektorý z príznakov onkologického ochorenia, obmedzujú návštevu zdravotníckych zariadení. Pri niektorých diagnózach môžu byť následky skutočne fatálne.
Jednou z najobávanejších onkologických diagnóz je karcinóm pľúc. Patrí medzi závažné onkologické ochorenia. Viac ako polovica pacientov prichádza k lekárovi v štvrtom štádiu ochorenia. Chýba preventívny program. Tento problém sa po pandémii COVID-19 môže ešte významnejšie prehĺbiť, keďže onkologickí pacienti v súčasnosti nepribúdajú v takých číslach ako to bolo predtým. „Ak má pacient dýchavicu alebo kašeľ, ide sa dať otestovať. Keď zistí, že je negatívny, tým pre neho problém končí, napriek tomu, že príznaky ako dýchavica či kašeľ naďalej pretrvávajú,“ vysvetľuje MUDr. Milada Veselá z Oddelenia klinickej onkológie, UNB Ružinov a dodáva, že onkologické pracoviská fungujú na sto percent aj počas pandémie. Napriek nepretržitej starostlivosti onkológov zomrie na Slovensku ročne viac ako dvetisíc ľudí na rakovinu pľúc, čím sa zaraďujeme v tejto nelichotivej štatistike medzi lídrov v rámci EÚ. Vďaka medicínskemu pokroku však aj toto ochorenie vedia lekári dobre manažovať a aj liečiť. Problém je, že slovenskí pacienti majú sťažený prístup k inovatívnym onkologickým terapiám.
Zatiaľ čo v Česku je dostupných až 90 % inovatívnych liekov pre onkologických pacientov, na Slovensku je to len 24 %. Ich nedostatok vedie k tomu, že slovenskí pacienti musia za svoju liečbu bojovať prostredníctvom médií či verejných zbierok. „Ide o mimoriadne neštandardnú situáciu, ktorá vypovedá o tom, že v slovenskom zdravotníctve niečo nie je v poriadku,“ uvidela Lucia Nicholsonová, europoslankyňa v diskusnej relácii Talkie o zdraví.
Zmenšiť priepastné rozdiely v diagnostike a sprístupniť kvalitnú liečbu všetkým pacientom v Európskej Únii má za cieľ aj Európsky plán na boj proti rakovine. Má desať pilierov, tie najdôležitejšie sa venujú prevencii, diagnostike a liečbe, ale aj zlepšeniu kvality života pacientov. „Európska komisia si stanovila za cieľ znížiť podiel fajčiacich Európanov z aktuálnych 25% na 5%. Prioritou programu je aj včasné odhaľovanie rakoviny prostredníctvom skríningových programov, v ktorých Slovensko dlhodobo zaostáva,“ priblížila europoslankyňa Lucia Nicholsonová, ktorá je členkou osobitného výboru pre boj s rakovinou. Slovensko ťahá za kratší koniec aj v otázke osvety. Zatiaľ čo ostatné európske krajiny investujú do informovania spoločnosti 3% zo zdrojov vyčlenených na zdravotníctvo, u nás je to iba jedno percento.
Závažným problémom na Slovensku je aj nedostupnosť inovatívnej liečby. Medzi takúto patrí predovšetkým biologická liečba a imunoterapia. Od roku 2011 schválila Európska lieková agentúra 75 inovatívnych liekov, pričom na Slovensku je dostupných len 26. „Imunoterapia je veľmi dobrá a účinná liečba, ktorá má jasné kritériá kedy a pri akom type rakoviny sa môže použiť. Pacient musí prejsť mnohými vyšetreniami, po ktorých špecialista vyhodnotí, či na ňu jeho telo efektívne zareaguje. Ak je pacient vhodným kandidátom, lekár môže požiadať poisťovňu o schválenie tejto liečby pre pacienta a tu môže nastať problém,“ hovorí onkologička MUDr. Milada Veselá. Pacient môže na liečbu dlho čakať, čo jeho stav môže len zhoršiť alebo sa jej nedočká vôbec, pretože poisťovňa ju môže, ale aj nemusí schváliť.
V takých prípadoch berú pacienti svoju liečbu do vlastných rúk a robia všetko pre to, aby sa k nej dostali. Organizujú napríklad verejné zbierky alebo svoj prípad medializujú. „Tam kde zdravotníctvo funguje by mal byť štandardnom istý systémový postup vychádzajúci z legislatívy, na základe ktorého poisťovňa liečbu schváli aj keď nie je kategorizovaná, iba registrovaná. Naši pacienti si namiesto toho zakladajú zbierky, hlasno kričia cez médiá a k liečbe sa následne dostane nie ten, kto ju najviac potrebuje, ale ten, kto najviac kričí a volá o pomoc. Je absurdné, aby sa občania skladali na drahú liečbu niekomu, kto si napríklad celý život poctivo platil odvody do zdravotnej poisťovne. Považujem to za obrovskú hanbu. Niečo je v systéme zrejme veľmi zle nastavené,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. S týmto názorom sa stotožňuje aj onkologička MUDr. Milada Veselá a dodáva, že aj keď sa pacient rozhodne získať liečbu na vlastnú päsť, ona ako špecialistka je povinná mu vysvetliť, že napriek jeho úsiliu nemusí u neho fungovať rovnako ako u iného pacienta.
Záujem o zlepšenie diagnostiky a liečby nielen onkologických ochorení by mal vychádzať predovšetkým z centrálnej úrovne, teda zo strany Ministerstva zdravotníctva SR. Európska únia vníma svoje členské štáty ako krajiny, ktoré chcú to najlepšie pre svojich občanov a v momente, keď im je ponúknutá pomoc s konkrétnymi návodmi a aj s finančným krytím sa očakáva, že to členské štáty využijú. Významným problém na Slovensku je práve nedostupnosť inovácií, podporných programov, ale aj informácií, ktoré by skrátili cestu slovenského pacienta k efektívnej diagnostike a aj liečbe onkologického ochorenia. „Ministerstvo zdravotníctva by malo prísť s metodikou ako využiť a implementovať pomoc, ktorú svojim členským štátom Únia ponúka. Zdravotnícky rezort by mal tieto informácie zastrešovať, aby informácie prichádzali za lekármi a nie lekári za informáciami,“ dopĺňa europoslankyňa. Podľa jej slov by o programy a inovácie nemala bojovať občianska angažovanosť, ale malo by ísť o záujem zo strany zdravotníctva s cieľom zlepšiť nelichotivé štatistiky, ale najmä kvalitu života slovenských pacientov. Európsky plán boja proti rakovine spolu s podpornými fondami a dotáciami by mal byť pre Slovensko kľúčovou prioritou.
Záznam z diskusie Talkie o zdraví, ktorej hlavnou témou bola rakovina pľúc, si môžete pozrieť tu:
(PR)