02.11.2020, 11:08

Lekár v mobile či počítači. Aj tak bude vyzerať medicína

Jednou z mála výhod pandémie COVID-19 bolo, že tak lekári, ako aj pacienti začali viac využívať tzv. telemedicínu. Pacienti konzultovali svoj stav s lekármi telefonicky, prípadne aj prostredníctvom mailu, ktorý využili na posielanie fotiek. Pozitívne je, že mnohí lekári pri tom aj plánujú ostať. I keď sa o telemedicíne hovorí ako o budúcnosti medicíny, niektoré jej aspekty sa využívajú už dnes.

Lekár v mobile či počítači. Aj tak bude vyzerať medicína
Zdroj: Pixabay

Využívanie telemedicíny na Slovensku nie je v súčasnosti riadené na národnej úrovni. Dnešná legislatíva neumožňuje využívať telemedicínu naplno, zmenila to zatiaľ len pandémia a núdzový stav, ktorý bol vyhlásený.

Nový projekt

Pacienti využívajú telemedicínske zariadenia individuálne podľa svojho vlastného uváženia alebo odporúčania ošetrujúceho lekára. Využívané sú na tento cieľ zväčša hodinky alebo iné osobné zariadenia s funkciami merania pulzu, prípadne mobily, kde pacient zadáva ručne namerané údaje zariadením, ktorým disponuje. Údaje zozbierané z takýchto zariadení sa ukladajú na osobné úložiská, a nie sú dostupné lekárovi online.

Telemedicínu v systéme slovenského zdravotníctva by mal podporiť aj dlhodobý projekt, ktorý NCZI spúšťa. Projekt by mal byť hotový o dva roky, teda v roku 2022, stáť by mal takmer päť miliónov eur.

Zavedením telemedicíny bude možné pacienta sledovať v domácom prostredí a nebude potrebná hospitalizácia pacienta v nemocničnom zariadení, čo ušetrí náklady na uhrádzanú zdravotnú starostlivosť zdravotnými poisťovňami. Diagnostika pacienta a určenie alebo úprava jeho liečby sa budú realizovať bez zbytočných opakujúcich sa návštev v ordinácii lekára.

Nový systém bude veľkou výhodou napríklad pre pacientov zo vzdialenejších obcí, ktorí nebudú musieť opakovane cestovať do ordinácií lekárov. Podľa NCZI by sa takýmto krokom zvýšila kvalita života pacienta. Rovnako si od telemedicíny sľubuje zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti aj v menej rozvinutých regiónoch. Na príprave štúdie uskutočniteľnosti NCZI spolupracovalo s Národným centrom telemedicínskych služieb.

O potrebe telemedicíny je presvedčená aj poslankyňa a šéfka Výboru pre zdravotníctvo NR SR Jana Cigániková (SaS).

„Som presvedčená o tom, že telemedicína by veľmi vedela pomôcť v budúcnosti, lebo obyvateľstvo nám starne, chýba nám a čoraz viac aj bude chýbať personál a peniaze. Ľudia sa nevedia dostať k zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch, starší ľudia, tí, ktorí sa ťažšie pohybujú či presúvajú, toto všetko môže čiastočne určite vyriešiť telemedicína, vďaka ktorej by vedel lekár, zdravotník a možno aj zdravotná poisťovňa či rodina kontrolovať na diaľku svojho poistenca,“ povedala pre TASR.

Podľa jej slov zdravotné poisťovne v súčasnosti nie sú motivované, aby investovali do takýchto projektov. Mieni, že problematika telemedicíny by sa mala legislatívne ošetriť. Zdôraznila, že takýto spôsob zdravotnej starostlivosti je bežný.

O podpore telemedicíny hovorí aj programové vyhlásenie vlády, vo svojom programe ho malo aj hnutie OĽaNO, z ktorého vyšiel minister zdravotníctva MUDr. Marek Krajčí, ktorý by telemedicínu rád podporil.

Široký pojem

Telemedicína je široký pojem, ktorý v sebe obsahuje ďalšie pojmy, ktoré sú rôzne technologicky náročné. Či už telekonzultácie prostredníctvom telefonického rozhovoru, alebo videohovor so zabezpečeným zdieľaním dokumentácie, s manažovanou prípravou na videohovor tak na strane pacienta, ako aj lekára (napríklad pacient si zapisuje hodnoty TK alebo glykémie za posledné týždne, samozrejme, za podmienok, aké si dohodne s lekárom). Ďalším spôsobom je telekonzílium, keď cez telemost zasadajú odborníci z rôznych miest na stanovenie spoločného klinického záveru. Už dnes ho využívajú niektoré slovenské nemocnice, keď sa takto spájajú s kolegami zo zahraničia, napríklad detskí kardiochirurgovia. Od roku 2013 prebiehajú na pôde Veľvyslanectva USA pravidelné videokonferencie medzi lekármi z Detského kardiocentra v Bratislave a ich kolegami z Children’s Hospital of Philadelphia, počas ktorých majú slovenskí odborníci možnosť konzultovať zložité a ojedinelé prípady.

V rámci telemedicíny existuje aj telemonitoring, ktorý umožní načítať vitálnu funkciu pacienta bez potreby fyzického evidovania na papieriku a následného prepísania do zdravotnej dokumentácie pacienta.

Telemedicína teda nemusí mať len formu vyhradených teleordinačných hodín u lekára, ale o pár rokov aj prostredníctvom jednotlivých aplikácií, ktoré umožnia lepšie dáta o pacientovi, a tým aj možnosť lepšie sa rozhodnúť o jeho zdravotnom stave. Prípadne budú vedieť pacientovi s určitými symptómami poradiť, či má navštíviť lekára, alebo nemusí. Telekonzultácie v nemocniciach sú tu síce už dlhodobo, nie sú však zatiaľ podporené vhodnými technológiami.

Výhody a obmedzenia

Telemedicína je určená pre všetkých pacientov, ktorým nie sú cudzie nové moderné technológie a ktorým zdravotný stav umožní poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez potreby fyzickej návštevy lekára, či už prostredníctvom základného telefonického rozhovoru až po moderné aplikácie, ktoré odošlú existujúce klinické hodnoty (napr. tlak a pulz pacienta, glykémiu) do zdravotnej dokumentácie a notifikujú lekára o prípadných zmenách.

K výhodám telemedicíny patrí napríklad, že nie je potrebné cestovanie pacienta za lekárom, odpadá prípadné čakanie v čakárni; pacient sa vyhne kontaktu s inými pacientmi (čo je dôležité najmä počas epidémií – COVID-19 či sezónna chrípka), navyše domáce prostredie je pre pacienta pohodlnejšie a príjemnejšie. Veľkou výhodou telemedicíny je, že pacienta neobmedzuje geograficky, to znamená, že pacient sa môže spojiť s lekárom z ktorejkoľvek časti krajiny.
Navyše sa šetrí počet fyzických návštev u lekára, a tým sa aj zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti a tiež časť procesov je možné automatizovať bez potreby akéhoľvek ľudského zásahu. Pre lekára je výhodou aj možnosť získať lepšie podklady, napríklad vstupy o zdravotnom stave pacienta, a tým aj efektívnejší a krajší čas strávený na vyšetrení, lebo nie je potrebné získavať plnú anamnézu pacienta.

Za nevýhody telemedicíny možno považovať chýbajúci fyzický kontakt lekára s pacientom, takže niektoré typy úkonov nie je možné touto cestou realizovať. Telemedicína v žiadnom prípade nenahrádza fyzické poskytovanie zdravotnej starostlivosti ani klinické vyšetrenie pacienta a osobný kontakt lekára s pacientom. Je potrebné zdôrazniť, že ide o doplnenie spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Náročná môže byť aj autentifikácia pacienta tak, aby bola zachovaná ochrana osobných údajov. Navyše pre niektorých pacientov, najmä starších, je pri liečbe veľkým prínosom už len osobný kontakt s lekárom, možnosť sa s ním ľudsky porozprávať. Na druhej strane koronakríza nám ukázala, že aj starší ľudia vedia používať videohovor a že vizuálny kontakt sa zachová aj touto cestou, keď lekár dokáže povzbudiť a vzbudiť záujem a adherenciu k liečbe. Práve tento formát je efektívnejší, pretože takýmto spôsobom je možné častejšie odkontrolovať pacienta ako prostredníctvom osobných návštev, ktorých počty sú obmedzené.

K telemedicíne môžeme zaradiť nielen telefonát, ale aj chat s lekárom, a to v prípade, že ide len o bežnú kontrolu, keď pacient opíše vývoj zdravotného stavu, ktorý je bez komplikácií.

Samozrejme, ak je však nevyhnutné pacienta fyzicky vidieť a vizuálne skontrolovať jeho príznaky, nie je to možné bez videohovoru. Preto telekonzultácie a jednotlivé výkony, ktoré sú na ne naviazané, sú závislé od typu technológie, ktorá je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Bezpečnosť telemedicíny

Mnohých zaujíma najmä bezpečnosť pri využívaní telemedicíny. A opäť, závisí to od zdravotnej starostlivosti, ktorá sa pacientovi poskytuje. Kľúčová je primárne bezpečná autentifikácia pacienta, aby lekár vedel, že pacient, ktorého ošetruje, je skutočne tým, za ktorého sa vydáva. Až následne je možné rozhodnúť o tom, či je to možné cez vybranú technológiu alebo je potrebná fyzická návšteva. Výmenný lístok pacienta už aktuálne obsahuje anamnézu pacienta, diagnózu, s ktorou pacient prichádza na vyšetrenia, ako aj požadované vyšetrenie, ktoré sa mu má urobiť. Na základe týchto podkladov sa vie lekár rozhodnúť, akým spôsobom je to možné realizovať a či telefón alebo videohovor je dostatočný.

A čo lieky? Môže ich lekár predpísať „na diaľku“? Aj pri tomto záleží na lieku, ktorý sa predpisuje. Ak ide o dlhodobo užívaný liek pre chronického pacienta, je to možné aj na diaľku. Ak ide o pacienta s novým liekom, je to súčasť vyšetrenia pacienta. Predpisovanie liekov „na diaľku“ sa často dnes využíva napríklad vtedy, keď sa pacientovi najprv urobia krvné testy a až následne sa predpíše elektronický recept na základe výsledkov testov.

Telemedicína vo svete

Trh s online konzultáciami pomaly vo svete rastie a rôzne aplikácie pre pacienta začínajú vznikať ako huby po daždi. Najďalej sú severské krajiny, najmä Dánsko a Estónsko, ktoré umožňujú prístup k rôznym aplikáciám pre pacienta.

Telemedicínske konzultácie sú legislatívne možné napríklad v Nemecku, kde ich tamojšia lekárska komora povolila v polovici roka 2018. Dovtedy v Nemecku komora zakazovala lekárom stanoviť diagnózu bez toho, aby pacienta fyzicky vyšetrili, online mohli prebiehať až ďalšie konzultácie.

Najviac je segment lekárskych online konzultácií rozvinutý v Spojených štátoch, silný trh je aj vo Veľkej Británii, pozadu nezostáva ani Švajčiarsko. V Spojených štátoch rastie počet bežných kliník a nemocníc, ktoré samy poskytujú internetové konzultácie. Doteraz to boli najmä poisťovne, ktoré svojim poistencom ponúkali telemedicínske služby s vlastnými lekármi. Človek s akútnym problémom mohol kedykoľvek zavolať, namiesto aby čakal na objednanie u svojho lekára. S tým, ako sa pridávajú etablovaní poskytovatelia zdravotníckych služieb, pribúda využitie pre chronicky chorých, ktorí chcú byť v kontakte so „svojím“ lekárom. Na Slovensku ponúka takúto možnosť zatiaľ iba jedna zdravotná poisťovňa, Dôvera.