Zdravotnícke noviny

Sestra roka

Za celoživotné dielo odmenili Annu Čunderlíkovú

14. marec 2014 - Nositeľkou ceny za celoživotné dielo v ošetrovateľstve za rok 2013 sa stala Mgr. Anna Čunderlíková zo Zvolena.

Ako jedna z prvých sestier na Slovensku ukončila vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore ošetrovateľstvo na Karlovej univerzite v Prahe. Zaslúžila sa aj o vznik prvej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku.

Počas svojej 41-ročnej praxe kládla veľký dôraz na odborné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Po nástupe na dôchodok sa prihlásila na univerzitu tretieho veku, odbor žurnalistika, a odbor sebapoznanie a sociálna percepcia.

Ako vnímate ocenenie za celoživotne dielo?

Všetko, čo som v živote robila, sprevádzalo moje nadšenie, zodpovednosť a láska. Vyplatilo sa! V prvom momente po vyhlásení výsledkov mi napadli slová sv. Alžbety: „Robme ľudí šťastnými.“ Striebornú ružu sv. Alžbety som prevzala, ako prejav ocenia mojej dlhoročnej práce a som nesmierne šťastná.

Aké majú dnes sestry postavenie v spoločnosti?

Každá doba má svoje charakteristické črty.  Teší ma, že sestry  majú viac možností vzdelávať sa. Dnes nie je zriedkavosťou, že sestry v odbore ošetrovateľstva majú  vysokoškolské vzdelanie I., II, aj  III. stupňa. Sú vzdelané, ale nie sú patrične ohodnotené. Povolanie je náročné po psychickej aj po fyzickej stránke. Sestry by nemali riešiť existenčné otázky, mali by mať toľko prostriedkov, aby si  dovolili  relaxačné pobyty, dovolenky..., ktoré im umožnia načerpať nové sily pre náročné povolanie.

Na čo ste v živote najviac pyšná?

Nezvyknem byť pyšná, ale  cítim uspokojenie, že sa mi podarilo skĺbiť náročné povolanie – poslanie s mojím súkromím, s úlohu manželky, matky. Za to, že som dokázala oddeliť profesionálny život od súkromného, vďačím svojej triednej profesorke zo SZŠ, ktorá nás učila: „Dievčatá, keď pôjdete do služby súkromné starosti nechajte pred bránou nemocnice, keď sa vám služba skončí, starosti z nemocnice nechajte z druhej strany brány.“   Jej slová som si vzala k srdcu.

Ktorý pacient vám najviac utkvel v pamäti?

Náročné povolanie sestry prináša so sebou nesmierne veľa nezabudnuteľných príbehov, ktoré nám ostanú v pamäti na celý život. Za všetky spomeniem ten, ktorý sa spája s mojou prvou nočnou službou na internom oddelení. Priviezli k nám do príjmovej internej ambulancie mladé dievča, v ktorom som spoznala spolužiačku Martu zo SZŠ.

V ten deň bola v divadle a počas predstavenia jej prišlo nevoľno. Snažila sa čo najrýchlejšie prechádzať pomedzi návštevníkov, a pritom si intenzívne pridržiavala ústa. Žiaľ, kým vyšla na chodbu, vdýchla obsah žalúdka. Na interné oddelenie ju doviezli celú modrú bez známok života. Lekárka bezmocne konštatovala smrť.  Vyrovnať sa s tým nebolo ľahké. Nebola to len moja spolužiačka, ale aj prvá pacientka, ktorá umrela počas mojej služby. Postarať sa o mŕtve telo a stretnúť sa s jej rodičmi bolo pre mňa nesmierne bolestné.

Čo by ste odkázali sestrám?

Ľahko sa hovorí, ibaže ako na to. Myslím si, že sestry by mali viac pracovať vo verejnom živote na úrovni regiónu i na celoslovenskej úrovni. Želám im, aby mohli vo väčšej miere ovplyvňovať status sestier a tiež, aby sa mohli viac angažovať, samostatne pracovať  v prevencii, v poradenstve a na to potrebujú podporu štátu.

Sekcia: Sestra roka Autor:
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 1176