Zdravotnícke noviny

Názory

Vyspelosť

21. február 2013

Život píše neuveriteľné príbehy, ktoré nenájdete v žiadnej zdravotnej dokumentácii. Vyspelosť spoločnosti sa pozná aj podľa toho, ako sa dokáže postarať o svojich chorých, hendikepovaných a starých spoluobčanov. Aj podľa toho, či ich berie ako nechcenú príťaž, bremeno, olovenú guľu na svojej pomyselnej nohe, alebo ako svoj dlh a morálnu povinnosť postarať sa o nich, dať im šancu na dôstojný život v rámci ich a svojich možností. Ťažko a smutno je človeku, keď počúva fakty o tom, ako je to u nás, ako si (nevážime prácu napríklad tých, čo sa za minimálne náklady dokážu postarať v domácom prostredí o chorých a v mnohých prípadoch nevyliečiteľne chorých a k tomu často aj opustených ľudí. Znie to neuveriteľne, kruto, ponižujúco, ba až cynicky, aby sa ošetrovateľ musel handrkovať o to, či má robiť preväz denne, keď to tak predpísal lekár a vyžaduje si to zdravotný stav pacienta, alebo stačí len trikrát do týždňa a „najlepšie“ cez víkendy sa vôbec nestarať, pretože tak to diktuje kasa poisťovne. Život píše neuveriteľné príbehy, ktoré nenájdete v žiadnej zdravotnej dokumentácii, v žiadnom výkaze. A predsa sú. Pár odvážnych sa dokáže za svoje právo postaviť verejne, ale väčšina sa radšej drží hesla: Držať hubu a krok. Aj napriek tomu, že sú najlacnejšou službou v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti, že z verejných zdrojov zdravotného poistenia sme im vyčlenili smiešne jedno percento. Tak povedzte, aká vyspelá sme - súdiac podľa tohto - spoločnosť?


 

Sekcia: Názory Autor: Eva Koperová, redaktorka ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 143