Zdravotnícke noviny

Názory

V zdravotníctve musí ísť najmä o pacientov

4. jún 2019 - Vzorom pre zlepšenie zdravotníctva v SR sú modely z malých krajín EÚ
Často si kladiem otázku, ako liečiť naše zdravotníctvo. Zároveň si uvedomujem, že bez zásadných a aj pomerne bolestivých zmien v zdravotníctve smerom k väčšej zodpovednosti úplne všetkých zainteresovaných nemožno nič zmeniť a ak, tak len veľmi nepodstatne s výsledkom na mediálny efekt, nie zásadne.

Zdá sa mi, že pri tomto smerovaní naše zdravotníctvo nemá šancu vymaniť sa zo záujmovo-ekonomického bludiska, otázka je, či má šancu ešte pacient, ktorý sa o chvíľu prehupne do tretieho desaťročia 21. storočia, čo by bolo ešte nedávno považované za obdobie, keď choroby sú zriedkavé a rakovina sa dá definitívne vyliečiť. Také naivné predstavy azda panovali pred 20 – 30 rokmi. Biznis, zbrojársky biznis,  geopolitický boj o zdroje a energie tu budú ešte veľmi dlho prevládať, dokedy si ľudia nezačnú vážiť dnes veci samozrejmé (pitná voda, dostupné potraviny, zdravie a mier).

Až keď jedno alebo druhé stratíme, ako to býva zvykom, začneme si to vážiť a túžiť po tom kedysi samozrejmom. Nevidím do vízie ministerstva zdravotníctva, ale na príklade Rázsoch vidieť, že nielen tvoriť, ale ani len deštruovať sa nám nedarí bez toho, aby sa niekto nesťažoval na nespravodlivo vybratú firmu na búracie práce. Ak to dosť preženiem, tak pyramídy by azda boli rozostavané ešte dnes pri takom systéme obstarávaní a súťaží.

Aké sú východiska v liečení nášho chorého zdravotníctva?

Identifikujem sa s názorom odborníkov, ktorí tvrdia, že je to potrebné. Posilniť ideu „verejné financie = peniaze nás všetkých“, aby sa zlepšil pomer cena/výkon – t. j. ak už platím dane, chcem vidieť a vedieť jasne, čo dostávam za ne (v podobe verejných služieb od štátu).
Vzorom pre zlepšenie zdravotníctva v SR sú modely z malých krajín EÚ na čele so škandinávskymi krajinami (Dánsko – Fínsko – Nórsko), Švajčiarskom a Rakúskom.

Jedinou šancou pre Slovensko k trvalej prosperite je vybudovanie znalostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti s viac vedecko-technologickými špičkovými parkami, nielen s priemernými podnikateľsko-priemyselnými parkami.

Ľudia v SR si nevážia vzdelanie a hodnoty – od toho sa odvíja aj macošské správanie k zdravotníctvu. Viac pacientskej iniciatívy a zomknutosti s manifestovaním za lepšie zdravotníctvo a nové zákony. Do zákonov dostať v SR povinnosť informovať dôsledne občanov o zdravotných analýzach obyvateľstva pravidelne každoročne – maximum raz za tri roky. Chýbajú mi solídne analýzy zdravotného stavu obyvateľstva.

Technológie do zdravotníctva rozumne – dávno mala byť hotová osobná lieková knižka pre každého i elektronická karta pacienta. Dôležité je tiež vyriešiť  prevahu administratívno-byrokratických opatrení nad ich obsahovým významom, nedostatok lekárov a nedostatok sestier.
Raz si ktosi múdry povzdychol, že dovtedy nebude v zdravotníctve poriadok, kým si na ministerskú stoličku nesadne pacient, a myslel to nielen doslova (pretože skvelí lekári nemusia byť a nebývajú skvelí manažéri, vizionári či politickí realisti), ale aj obrazne. Keď sa konečne prestanú riešiť len peniaze, výkony a ziskovosť, ale začne sa hovoriť viac o prevencii, zdravom životnom štýle, a keď sa ministerstvo zdravotníctva premenuje na ministerstvo zdravia, tak uverím, že sa začína blýskať na lepšie časy.

Je chybou, že celý svet speje k hodnotového marazmu, do zvráteného algoritmu doby, keď sa necení statočná práca, ale v mnohých prípadoch klamstvo a nízka hladina etiky a humanizmu. Keď neriadia spoločnosť, krajinu, organizácie a firmy len najschopnejší, ale veľmi často najmä všetkého schopní.

 
Sekcia: Názory Autor: PhDr. Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 9