Zdravotnícke noviny

Názory

Stabilizačný príspevok pre študentky ošetrovateľstva je pseudostimul

19. september 2018 - Vhodnejšie by bolo využiť peniaze vo forme „náborových príspevkov“ do zamestnania.
Keby som bol ja v súčasnosti študentom ošetrovateľstva, určite by som stabilizačný príspevok za podmienok, aké sú prezentované zo strany vlády SR, neprijal. Suma 6 000 eur pre študentov ošetrovateľstva, za tri roky denného štúdia vo forme „návratnej pôžičky“, podľa mňa nenaplní želaný výsledok. Domnievam sa, že tento pseudostimul a zároveň záväzok zotrvať na trhu práce na Slovensku využije len práve tých 44 % absolventov, ktorí neuvažujú nad odchodom za prácou do zahraničia.

Vhodnejšie by bolo zamyslieť sa nad tým, či nevyužiť tieto peniaze efektívnejšie, a to napríklad vo forme „náborových príspevkov“ do zamestnania. V tomto prípade si viem predstaviť povinnosť sestry odpracovať pre zamestnávateľa, ktorý jej poskytne tento príspevok, určitý čas. Samozrejme, „hodnota“ tohto pracovného času by mala byť adekvátne vyčíslená. V porovnaní s Českom, kde zamestnávatelia investujú do náborových príspevkov pre sestry a lekárov desaťtisíce českých korún, na Slovensku takéto príspevky absentujú, resp. sa pohybujú v stovkách eur.

Ďalším krokom k stabilizácii a zvýšeniu počtu sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku by malo byť zlepšenie ich pracovných podmienok a mzdového ohodnotenia. Investície do nových nemocníc, rekonštrukcie starých zdravotníckych zariadení a investície do nového technického vybavenia sú síce dôležité, ale bez dostatočného personálneho zabezpečenia vyjdú navnivoč. Ak sa štát nezačne zodpovedne správať a plánovať ľudské zdroje v zdravotníctve, časom sa môže stať, že síce budeme mať nové nemocnice, ale o pacientov sa nebude mať kto postarať. Štatistiky síce potvrdzujú pozitívny rast našej ekonomiky, ale na druhej strane základná zložka mzdy sestier a pôrodných asistentiek nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve.

Zaradenie sestier do „rezidentského programu“ rovnako ako u lekárov vnímam ako pozitívny krok v plánovaní chýbajúcich sestier poskytujúcich špecializovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Keďže v súčasnosti je rezidentský program zameraný len na lekárov, je potrebné, aby k nemu pred jeho zavedením do praxe pre sestry prebehla odborná diskusia so zainteresovanými stranami. Na základe analýzy by sa mali identifikovať nedostatkové špecializačné odbory v ošetrovateľstve, ktoré absentujú. Nie som si istý, či MZ SR takýmto materiálom disponuje, vzhľadom na to, že sme o ňom dosiaľ neboli informovaní.

Zo skúseností z praxe môžem potvrdiť, že najväčší nedostatok sestier špecialistiek je v odboroch anestéziológia a intenzívna starostlivosť, ako aj inštrumentovanie v operačnej sále. Musím však upozorniť aj na to, že čoraz častejšie sa stretávame s nedostatkom sestier špecialistiek v ošetrovateľskej starostlivosti v pediatrii a neonatológii.
Osobne si myslím, že širšiemu, medziodborovému uplatneniu sestier špecialistiek by mohla pomôcť optimalizácia špecializačných študijných programov, ktorá by reflektovala na požiadavky praxe, a nie na požiadavky záujmových skupín.
 
 
Sekcia: Názory Autor: PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s., člen Rady a Prezídia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 57