Zdravotnícke noviny

Názory

Quo vadis nemocnice?

16. september 2020 - Elektronický manažment pacienta by už nemusel ostať hudbou vesmírnou. 

Zdravotníctvo prechádza v poslednom období významnými zmenami. Nové programové vyhlásenie vlády, nové priority v zdravotnej politike a výmeny manažérov na kľúčových pozíciách v štátom riadených organizáciách, a to vrátane štátnych nemocníc, či najväčšej zdravotnej poisťovne na trhu. V bežeckej terminológii by človek povedal, že po úvodnom špurte výmen sme v súčasnosti svedkami jemného poklusu. Preto je podstatné sledovať nielen výsledok, ale rovnako aj spôsob, akým bežec dôjde do cieľa. Či pravidlá hry dodrží spolu s ostatnými zúčastnenými, alebo si svoj beh nejakým spôsobom prispôsobí. Veď ako organizátor má dosah aj na pravidlá hry, a teda reguláciu v sektore. 

Ako som písala už nedávno – slovenské nemocnice bez stratifikácie majú dve cesty. Prvou je kvalitný personálny manažment a druhou je zlepšenie hospodárenia nemocníc – najmä univerzitných a fakultných, ktoré tvoria 88 % celkových záväzkov po splatnosti v celom sektore. Nebudem sa opakovať v tom, že štátne nemocnice potrebujú znovu oddlžiť, ani to, aké čísla naďalej produkujú. Chcem sa skôr venovať tomu, ako by bolo možné k ich strategickému riadeniu a zvyšovaniu hodnoty za peniaze pristúpiť. Na jednej strane je to tzv. governance nemocníc a ich strategické riadenie, na strane druhej rozhodovanie o bežnej prevádzke, realizácia investícií vzhľadom na ich finančnú stabilitu. 

V oblasti „governance“ nemocníc je to jednoduché. Netreba vytvárať nové prístupy. Inšpiráciou býva tzv. best practice zo súkromného sektora, a to nielen z pohľadu holdingového riadenia. Riadenie nemocníc je špecifické z pohľadu fungovania v sektore, v ktorom sa pozná každý s každým, a kde sa pri tvorbe dlhu jednoducho spoľahnete, že keď nie táto, tak tá ďalšia vláda nemocnicu oddlží. Motivácie realizovať bolestivé a na efektivitu orientované rozhodnutia býva nepopulárne nielen z dôvodu medializácie, ale nenachádza si obľubu ani u personálu či odborárov. Každý má svoje preferencie. Preto je nevyhnutné motivovať manažérov k zmene správania, odmeňujme ich na základe výsledkov a vzdelávajme ich v manažérskych zručnostiach. Invenčnosť a efektivita by mali byť práve základné parametre pre ich motivácie. 

V oblasti bežnej prevádzky (nemedicínskych nákladoch) je v tomto období unikátna príležitosť pre optimalizáciu. Kríza nám dáva príležitosť nielen na reformu, ale i na malé kroky, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné pre finančnú stabilizáciu nemocníc. To, kde je možné ušetriť, sme kolegom z ministerstva financií a zdravotníctva navrhli v Revízii výdavkov na zdravotníctvo II. V októbri 2019 vláda revíziu schválila, prešiel už takmer rok. Keďže k zdravotníckym nákladom môže mať každá nemocnica kvôli vlastnému špecifiku svoj vlastný pohľad, snažili sme sa prehrýzť spleťou zmlúv na nemedicínskych nákladoch. Pre našu analýzu sme si vybrali podporné služby (obstarávanie energií, upratovania, prania, stravovania, právnych služieb, atď.) – teda služieb, ktoré nemajú dosah na starostlivosť o pacienta. Vlastne až do momentu, keď dodávateľ neodstaví elektrinu v nemocnici pre nezaplatené účty. Výsledkom analýzy bolo, že optimalizáciou jednotkových cien obstarávaných prevádzkových služieb v UN a FN je možné nielen dosiahnuť úsporu na financiách, ale optimalizovať aj systém riadenia. Napríklad tam, kde nemocnice majú svoje vlastné interné kapacity – napr. právne či IT oddelenia. Je zodpovednosťou manažmentu nemocníc, či je v tejto pohnutej dobe nevyhnutné obstarávať drahé externé služby a či nie je efektívnejšie investovať skôr do skvalitnenia vlastných interných kapacít a obmedzovať tieto duplicity. I keď, bohužiaľ, i naďalej sledujeme staré spôsoby v týchto nových časoch. 

Koronakríza poskytla príležitosť aj v oblasti investičných rozhodnutí v zdravotníctve. Zrejme sa zhodneme, že v súčasnosti lepšia príležitosť pre investície neexistuje – a to pre tie zelené – z pohľadu výstavby a rekonštrukcie nemocníc, ale aj digitálne – telemedicína či elektronický manažment pacienta by už nemuseli ostať hudbou vesmírnou. V tejto súvislosti bude nutné zrealizovať aj nepopulárne politické rozhodnutia – a to ako sa vysporiadať s investíciami v Bratislave – či pokračovať v projekte Rázsoch (s výsledkom nedohľadne), či diskutovať so súkromným vlastníkom ohľadne nemocnice v Boroch. Alebo budeme svedkami sľubovaného lex – Rázsochy? Rekonštruovať nemocnicu v Banskej Bystrici, alebo vybrať si projekt na zelenej lúke? Čo s plánovanou nemocnicou v Martine? Je nevyhnutné preskúmať, či tieto existujúce projekty dávajú zmysel a v akej podobe. Preto je potrebné tieto rozhodnutia prijať čo najskôr, a to v kontexte optimalizácie siete nemocníc – lebo ústavná starostlivosť si to vyžaduje, či už to stratifikáciou nazveme, alebo nie. Preto svoju pozornosť nasmerujme k implementácii, nie opätovným analýzam. 
 
Sekcia: Názory Autor: Miriama Letovanec, Implementačná jednotka, Úrad vlády SR
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0