V nedávnej diskusii o ozdravení zdravotníctva na TA 3 (27. 3. 2018) zaznelo niekoľko tvrdení, na ktoré som sa rozhodol zareagovať, nie však s cieľom presviedčať či viesť slovný súboj, ale len preto, že práve takéto tvrdenia, aj keď pravdepodobne vyslovené z vnútorného presvedčenia a v dobrom úmysle, „metastázujú“ celé slovenské zdravotníctvo.
Ide o mýty, ktoré som už veľa ráz počul a trápia ma svojou nepravdivosťou. Pánov lekárov, ktorí tvrdenia vyslovili, ospravedlňuje len fakt, že zjavne nedisponujú dostatkom skúseností a znalostí, ktoré k povahe ich doterajšej práce nemali vlastne ani veľmi kde získať.
Ide o nasledujúce tvrdenia:
1. Za stratovosť štátnych nemocníc môže len ich nedofinancovanie. A citát znel: „Ak liečba stála 10 000 eur, zaplaťme 10 000 eur, a ak napríklad 500 eur, zaplaťme 500 eur“.
Uhradenie nákladov v plnej výške je určite snom každého poskytovateľa služby, zdravotníctvo nevynímajúc. V ideálnom svete by to tak mohlo a malo byť, situácia je však oveľa zložitejšia. Dá sa pochopiť, len ak zostúpime o hladinu nižšie. Komplikovanosť spočíva vo fakte, že...
Zostáva vám 85% na dočítanie.