Zdravotnícke noviny

Názory

​Oddlžovanie bez reformy – danajský dar

8. september 2020 - Ostatné oddlženie nemocníc ešte viac prehĺbilo tzv. morálny hazard v sektore.
Múdri ľudia sa učia z cudzích chýb. Na zahodenie nie je ani to, keď sa poučia z vlastných chýb a ďalej ich nereplikujú. No čo s takými, ktorí vlastné chyby ignorujú a neustále ich opakujú? Do tejto tretej pozície sa na Slovensku pravidelne dostávame, keď pri absencii reforiem neustále oddlžujeme najmä veľké štátne nemocnice a dúfame, že sa už potom prestanú zadlžovať. Omyl!

Sociálna poisťovňa (SP) v aktuálnej správe o vývoji pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam konštatuje, že dlh nemocníc na poistnom napriek oddlženiu naďalej rastie. A rastie každý rok čoraz viac. Kým v roku 2015 bol priemerný mesačný nárast nezaplatených sociálnych odvodov nemocnicami vo výške 2,8 mil. eur, v prvom polroku tohto roka to už bolo vyše 8,2 milióna.

Pribudlo dlžníkov

Ďalším smutným javom dokazujúcim, že ostatné oddlženie nemocníc počas predošlej vlády ešte viac prehĺbilo tzv. morálny hazard v sektore, je skutočnosť, že dve veľké štátne nemocnice (v Martine a Prešove) pribudli k neplatičom poistného po prvej etape oddlženia, hoci predtým si svoje odvodové povinnosti plnili riadne a načas.

Treba povedať, že medzi notorickými dlžníkmi je väčšina veľkých štátnych univerzitných a fakultných nemocníc a župné všeobecné nemocnice v Trenčianskom kraji. No aj medzi porovnateľnými štátnymi a župnými nemocnicami sa nájdu také, ktoré hospodária vyrovnane či so ziskom a nezadlžujú sa. To je dobrá správa, ktorá nevylučuje, že sa to môže podariť aj ostatným. Mimochodom, podľa správy SP si 104 ústavných zdravotníckych zariadení plní všetky svoje odvodové povinnosti riadne a včas. Tieto väčšinou neštátne subjekty sa však môžu cítiť oprávnene ukrivdené, keďže sa snažia zodpovedne vyjsť so zdrojmi, ktoré majú k dispozícii, zatiaľ čo ich oddlžovaní konkurenti sa nemusia tak tvrdo snažiť.

Za zmienku stojí tiež tvrdenie Sociálnej poisťovne, že na základe informácií od ich kolegov z ostatných krajín V4 je „neplatenie poistného ojedinelým fenoménom charakteristickým len pre SR“. Veľkým problémom pre transparentnosť, stabilitu a predvídateľnosť financovania zdravotníctva je, že sa z oddlžovania stáva pravidelný, očakávaný inštrument priebežného financovania zle hospodáriacich štátnych a niektorých župných nemocníc. Dá sa povedať, že súčasní a budúci dôchodcovia nedobrovoľne financujú bežné výdavky a niekedy aj investície do rozvoja zadlžených nemocníc. Kým sa tento zvyk nepretne, resp. kým nebude aktérom prinášať viac nevýhod a zlých politických bodov ako výhod, dovtedy nebudú štátni manažéri ani politici motivovaní meniť svoje vzorce správania.

Možné riešenia

K tejto zmene môže prísť od začiatku budúceho roka, keď sa ukončí zákonná ochrana niektorých nemocníc pred exekúciami, trochu môže prispieť aj Sociálna poisťovňa, ktorá deklaruje, že ako jediné východisko na riešenie situácie s obrovskými dlhmi nemocníc na poistnom vidí vymáhanie svojich pohľadávok. Áno, exekúcie sú jedným z nástrojov na zlepšenie finančnej disciplíny nemocníc. Ukázalo sa to najmä pri menších nemocniciach, ktoré nie sú štátne, kde sú menšie politické tlaky, menšia politická ochrana, a tým aj väčšia obava z exekúcií. Všeobecné nemocnice aj v dôsledku tejto možnej hrozby zlepšili svoje hospodárenie.

Riešením, ako zastaviť zadlžovanie nemocníc, je nastavovanie správnych motivácií aktérov – odstraňovanie tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (Soft Budget Constraints) a zavádzanie a uplatňovanie v praxi tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení (Hard Budget Constraints). No v našich podmienkach obrovského a rokmi neriešeného investičného vnútorného dlhu nemocníc to nebude stačiť. Určite budeme potrebovať zlepšiť a zefektívniť infraštruktúru a procesy. Bude tiež nevyhnutné pozrieť sa na to a začať odbornú, ideológiou nezaťaženú debatu, či platby zdravotných poisťovní dostatočne kryjú oprávnené náklady nemocníc na zdravotnú starostlivosť pacientov. Ani to však nemusí stačiť. V dôsledku starnutia obyvateľstva, nárastu chronických ochorení a zvyšujúcich sa očakávaní pacientov na jednej strane a obmedzených zdrojov na druhej strane budeme musieť definovať nárok pacienta, zreálniť základný balík a pri neprioritných diagnózach zaviesť poistiteľnú, sociálne únosnú spoluúčasť pacienta na liečbe.
 

Pozn.: V oblasti zdravotníctva INEKO realizuje projekty, ktoré finančne podporujú o. i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nezasahujú do výstupov INEKO.
 
Sekcia: Názory Autor: Dušan Zachar, INEKO
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0