Zdravotnícke noviny

Názory

(Ne)zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS

6. august 2018 - Niektoré zariadenia sociálnych služieb dnes vôbec nemajú sestru. Kontrola je nulová.
V prvom rade je mi ľúto, že na nekvalitnú starostlivosť doplatili pacienti. Zámerne píšem pacienti, a nie klienti. Pacient je osoba, ktorá prijíma zdravotnú starostlivosť a do zdravotnej starostlivosti patrí aj ovplyvňovanie stavu pacienta liekmi. Podobne to bolo v bratislavskom zariadení sociálnych služieb Iris. Tu sa naraz ukázalo zlyhanie na mnohých úrovniach. K lekárovi kuchárovi, ktorý neviem, či mal aj výučný list, sa vyjadrovať nebudem ani by to nebolo vhodné, je to mimo môjho odboru. Podobne ani ku kontrolným mechanizmom z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ale súčasťou zdravotnej starostlivosti je aj ošetrovateľská starostlivosť, tak sa ako hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre odbor ošetrovateľstva vyjadrím k problematike poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

V prvom rade absentuje zákon o dlhodobej starostlivosti a ošetrovateľská starostlivosť ako súčasť zdravotnej starostlivosti, ktorú metodicky usmerňuje Ministerstvo zdravotníctva SR, je doslova „bezprízorná“ v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré spadajú pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Roky (20 rokov) sa problematika uvedenej starostlivosti ponecháva „na toho druhého“, teda pohadzovanie horúceho zemiaku, a teda aj bez vybudovaného funkčného kontrolného mechanizmu nielen pre sociálnu, ale i ošetrovateľskú starostlivosť. 

Nulová kontrola

Poďme o stupeň nižšie. Ošetrovateľskú starostlivosť v jednotlivých samosprávnych krajoch – vyšších územných celkoch metodicky a koncepčne riadia a kontrolujú sestry samosprávnych krajov. Pre zariadenia sociálnych služieb to však neplatí, tu sestra samosprávneho kraja môže len metodicky usmerňovať ošetrovateľskú starostlivosť, ak jej to úseky sociálnych služieb príslušného samosprávneho kraja vôbec dovolia. To je ďalší problém. Buď na samosprávnom kraji takáto sestra nie je (zámerne?), alebo jej kontrolné kompetencie v zariadeniach sociálnych služieb sú prakticky nulové. Táto sestra môže metodicky usmerňovať ošetrovateľskú starostlivosť, lenže nesmie vykonať kontrolu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti vrátane kontroly odbornej spôsobilosti osôb poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, nesmie vykonať kontrolu ošetrovateľskej dokumentácie. Tak ako potom má metodicky viesť a usmerňovať ošetrovateľskú starostlivosť v týchto zariadeniach vo „svojom“ samosprávnom kraji? Čiže ďalšia kontrola nulová.

Ošetrovateľskú starostlivosť môžu poskytovať a zabezpečovať zdravotnícki pracovníci, ktorí ošetrovateľstvo študovali, teda sestry. Štúdium ošetrovateľstva trvá 4 600 hodín odbornej prípravy. Kompletnú ošetrovateľskú starostlivosť nemôžu poskytovať iní pracovníci.

Zdravotnícky asistent, ktorý ide byť premenovaný na praktickú sestru, má 2 170 hodín odbornej prípravy bez znalostí z farmakológie – hlavných, nežiaducich a vedľajších účinkov liekov, interakcie liekov navzájom, účinkoch liekov pri rôznych ochoreniach (v ZSS sú prevažne polymorbídni pacienti!), pozorovania a posudzovania pacientov po podaní konkrétnych liekov, zvládania akútnych situácií vzniknutých z liekov, právna problematika vrátane zodpovednosti, zohľadňovanie všetkých pacientových potrieb – biologických, psychických, sociálnych.

Povolanie zdravotnícky asistent vo svete je pripravované pre základnú ošetrovateľskú starostlivosť – hygiena, polohovanie, stravovanie. Nikde vo svete toto povolanie nemá kompetencie na podávanie liekov vrátane injekcií, len na Slovensku bolo prijaté, že tieto výkony môže vykonávať zdravotnícky asistent premenovaný na praktickú sestru, ktorá má zvýšiť počet sestier. Rozsah odbornej prípravy 4 600 a 2 170 hodín kompetentných nejako netrápi – veď sestra ako sestra. Len na doplnenie – lekár má 5 500 hodín odbornej prípravy. Teda sestra má bližšie s rozsahom prípravy k lekárovi ako ku zdravotníckemu asistentovi, ktorý má byť praktickou sestrou. 

Tak čo od toho očakávať? Vychádza z toho, že viac ako o polovicu zníženie kvality ošetrovateľskej starostlivosti, a tým aj viac ako o polovicu zníženie bezpečnosti pacienta. A čo očakávať, ak lieky podáva, pacienta po podaní liekov posudzuje pracovník, ktorý nemá ani tých 2 170 hodín odbornej prípravy, napr. opatrovateľ? Niektoré zariadenia dnes vôbec nemajú sestru. Absentujú zodpovedné osoby za ošetrovateľskú starostlivosť alebo sú len na papieri, ale reálne v zariadení nie sú. Teda ďalšia kontrola nulová.

Preplácanie

Od januára môžu poisťovne preplácať ošetrovateľské výkony – 3,30 eura na pacienta na deň, čo je taká neadekvátna suma, že sa mnohým zariadeniam ani neoplatí uzatvárať zmluvu. Teda nemôžu si dovoliť kvalifikované sestry so špecializáciou a ani zodpovednú osobu. Keby všetky zariadenia, ktoré majú klientov odkázaných na ošetrovateľské výkony, mali peniaze z poistenia, tak by poskytovali kvalitnejšie služby. Preplácanie nefunguje, poisťovne sa vyhovárajú na metodiky a usmernenia. Ale keď zákon platí od 1. januára, ako je možné, že vykonávacia vyhláška platí až od 1. apríla? Zase to nebolo pripravené.

Minimálne personálne normatívy sú ďalšou kapitolou. Ťažko je očakávať, že dvaja pracovníci, mnohokrát bez zdravotníckeho vzdelania, poskytnú kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť 80 – 150 klientom (pacientom). Ak doma máme jedného staršieho človeka, trebárs mobilného, celá domácnosť sa musí prispôsobiť starostlivosti o neho. Kto zažil starostlivosť o imobilného, ležiaceho polymorbídneho člena rodiny v domácom prostredí, vie, čo to obsahuje – je to záťaž pre celú rodinu – starostlivosť o jedného troma až desiatimi členmi rodiny. 

Je to časť najmarkantnejších problémov, ktoré vedu k zlyhaniu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Veľkou módou sa stalo časté deklarovanie „všetko pre pacienta“, ktoré počujeme od Národnej rady SR až po jednotlivých poskytovateľov, ktorí si to radi dávajú na svoje web stránky. Po zohľadnení napísaného, naozaj ide o pacienta? A nehovorím o obrovskom riziku škandálov na medzinárodnej úrovni, že v zariadeniach sociálnych služieb nikto nezodpovedá a nikto nekontroluje úroveň ošetrovateľskej starostlivosti ako súčasť manažmentu zdravia pacienta.

Sekcia: Názory Autor: PhDr. Helena Gondárová-Vyhničková, dipl. s. hlavná odborníčka MZ SR pre odbor ošetrovateľstvo
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 69