Zdravotnícke noviny

Názory

Návrhy na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov sú nekoncepčné

12. september 2018 - Umelé zvýšenie počtu študujúcich medikov riziko zníženej kvality absolventov medicíny.
Treba si všimnúť, koľko sestier na Slovensku chýba podľa výpočtov MZ SR, a tieto čísla porovnať s minulými tvrdeniami exministra Druckera aj pani ministerky Kalavskej, keď tvrdili, že lekári i sestry zavádzajú a že na Slovensku chýba len 2 000 sestier. 
 
Treba oceniť, že MZ SR sa problémom začína zaoberá, žiaľ, tento záujem prichádza už v čase, keď situácia zašla už ďaleko, a nedostatok personálu v nemocniciach spôsobuje odchod ďalších. Celkovo hodnotím návrhy ministerstva na riešenie nedostatku lekárov a sestier ako nekoncepčné, pretože neriešia najdôležitejšie príčiny odchodu do zahraničia. 
 
Myslím, že štipendium pre budúce sestry bude prospešné, ale nie je to kľúčové riešenie, preto neprinesie dostatočné zlepšenie problému. Pretože hlavnými príčinami nedostatku sestier sú nedostatočné mzdové ohodnotenie, kamuflovanie nedostatku sestier, zlý systém vzdelávania sestier na Slovensku.
 
Ako sa ukázalo v prípade lekárov, stanovenie zákonom minimálnej mzdy pre lekára v nemocnici dokáže zlepšiť personálnu situáciu v nemocniciach, tak rovnako treba postupovať v prípade sestier. Jednoducho štát musí zákonom zabezpečiť svoju úlohu poskytovať občanom zdravotnú starostlivosť, na to potrebuje lekárov a sestry v nemocniciach, či sú už súkromné, alebo štátne. A zákonom o minimálnej mzde lekára či sestry sa to dá zabezpečiť. Minimálna mzda lekára v lôžkovom zariadení je určená aj napríklad v Nemecku.  
 
Nemocnice nevykazujú reálny nedostatok sestier, oficiálne údaje o voľných pracovných miestach na pozíciu zdravotná sestra z nemocníc hovoria o potrebe pár sto sestier, reálne však chýbajú tisíce. Keď som sa pred asi trištvrte rokom pýtal na zasadnutí tripartity zástupcov nemocníc, koľko sestier hľadajú na pracovnú pozíciu sestra, odpovedali mi, že menej ako 400. Reálne už vtedy MZ SR tvrdilo, že v nemocniciach chýba do 2 000 sestier. Zo stavu, kde si MZ SR ani zdravotné poisťovne neplnia svoju úlohu a nekontrolujú poskytovateľov z dodržiavania personálnych normatívov, vyplývajú dva následky:
1. Dnes je absurdná situácia v tom, že nemocnice nepriznávajú nedostatok sestier, teda dopyt na trhu po sestre je oficiálne nízky. To samosprávne kraje vyhodnotia tak, že stredným zdravotným školám obmedzujú počet prijatých študentov. Výsledkom je, že polovica stredných zdravotných škôl mohla prijať menej študentov, ako sa jej skutočnosti hlásilo, hoci Slovensko trpí katastrofálnym nedostatkom sestier. 
2. Znie to absurdne, ale nemocnice, hoci nemajú dostatok sestier, v rámci šetrenia neprijímajú tie, ktoré sa k nim hlásia, s tvrdením, že nemajú voľné pracovné miesta. Príčinou je financovanie našich nemocníc, kde im príjmy nepokryjú náklady, šetriť sa na liekoch či prístrojoch nedá, tam s cenami nemocnice už nepohnú, ale personálne náklady sú položka, z ktorej vedenie nemocnice dokáže vždy ušetriť a to, že je to na úkor pacienta a v konečnom dôsledku i systému, už vedenie nemocnice nerieši. 
 
Umelé zvýšenie počtu študujúcich medikov prinesie len zvýšenie počtu lekárov, ktorí odídu do zahraničia, a prináša riziko zníženej kvality absolventov medicíny.
 
Veľký problém je aj štúdium. V prípade lekárov dnes napr. výučba v Univerzitnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici nie je, samozrejme, lákavá, vyberú si radšej brnenskú, olomouckú, či pražskú univerzitnú nemocnicu. Nádej na lepšie podmienky štúdia v novej nemocnici na Rázsochách zhasla pri vyjadreniach a plánoch vlády pána Pellegriniho. Pani ministerka Kalavská priznala, že na Rázsochách budú „len nové Kramáre“. Počet pacientov dnes na bratislavskej lekárskej fakulte nie je dostatočný na výučbu (2 000 lôžok), a nová univerzitná nemocnica na Rászochách má mať len 638 lôžok. Lekárske fakulty nemajú dostatok financií na štúdium slovenských študentov, a tak sú nútené financie hľadať u zahraničných študentov, ktorých potom prijímajú vo vysokom počte na úkor slovenských študentov. Pritom lepšie financovať lekárske fakulty je menšia investícia, ako lákať Slovákov zo zahraničia späť. 
 
Samozrejme, aj lepšie podmienky na medicínu sú dôležitý aspekt. A to neznamená len lepšie prístrojové vybavenie a priestory nemocníc. Slovenské zdravotníctvo je v ťažkom marazme aj preto, že sme tu povýšili ekonomiku nad medicínu. Zamyslite sa, ako dnes médiá hodnotia nemocnice – čítame články o výborných operáciách, o tom, ktorá nemocnica je lepšia v diagnostike, alebo sa všade píše o zisku nemocníc a ktorá má aký dlh a ako hospodári? Takýto stav nie je veľká výzva pre kvalitného lekára... 
 
Slovenská medicína je dnes zdeformovaná. Je pochopiteľné, že mladý lekár nemá záujem o prácu slovenského obvodného lekára, ktorá spočíva vo vypisovaní výmenných lístkov  – do tohto stavu dotlačili obvodných lekárov naše poisťovne.
 
Rezidentský program všade vo svete je efektívne riešenie nedostatku obvodných lekárov. Žiaľ, aj to, čo vo svete funguje, dokáže naše ministerstvo zdravotníctva pokaziť. Po zásahoch do tohto programu, keď ministerstvo zmenilo podmienky rezidentského programu a zaviedlo v ňom rôzne sankcie (napr. nezmyselne začalo pokutovať lekárky – matky, za to, že mali dlhšiu rodičovskú dovolenku ako dva roky), výrazne poklesol počet záujemcov o rezidentský program. A aj napriek tomu, že ministerstvo po našej kritike zásahy opravili, dôvera mladých lekárov k tomuto programu významne klesla a bude sa len ťažko obnovovať, čo v konečnom dôsledku zníži počet lekárov v tomto programe.  
Sekcia: Názory Autor: MUDr. Peter Visolajský, predseda LOZ
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 60