Zdravotnícke noviny

Názory

Krížové vlastníctvo v zdravotníctve

13. december 2019 - V týchto krajinách, ktoré majú za sebou určite lepšiu a dlhšiu skúsenosť však štát , ako regulátor týchto procesov zvláda svoju funkciu.
Keď s a pozrieme na vývoj vlastníctva jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či už sú to poskytovatelia, dodávatelia liekov a zdravotníckeho materiálu, alebo vlastníctvo lekární, či ambulancií, vidíme, že u niektorých poskytovateľov funguje tzv. krížové vlastníctvo, čiže inak povedané integrovaný systém služieb. Príklady z niektorých krajín, ako napr. USA, Veľká Británia, možno aj Nemecko a Rakúsko, ukazujú, že tento systém fungovať môže bez toho, aby vznikalo podozrenie, že sa peniaze z verejných zdrojov nevyužívajú len na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poukazuje na to aj finančná skupina Penta, ktorá na Slovensku vlastní veľké množstvo zdravotníckych zariadení, lekární, firiem na dodávanie liekov a materiálu, polikliník atď. V týchto krajinách, ktoré majú za sebou určite lepšiu a dlhšiu skúsenosť však štát, ako regulátor týchto procesov zvláda svoju funkciu a ihneď je na pretrase otázka, aké deravé sú naše zákony a či si naše regulačné orgány štátu - MZ SR, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou plnia svoje úlohy.
 
Jedným z príkladov by mohlo byť vytiahnutie 400 miliónov eúr cez akcionárov poisťovne Dôvera z roku 2009, po spojení poistného kmeňa poistencov Dôvera a Apollo, kedy poisťovňa prostredníctvom akcionárskych divident vyplatila svojim akcionárom cez Cyperskú schránkovú spoločnosť 400 miliónov eur.
 
Samozrejme, nás musí napadnúť otázka: aký model by bol pre zdravotníctvo najvýhodnejší tak, aby mali pacienti zabezpečenú kvalitnú, dostupnú a cenovo prijateľnú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby vzniklo podozrenie, že financie zo zdravotného poistenia, teda z verejných zdrojov  budú zneužívané .
Na základe týchto skúseností prichádzajú návrhy zo strany politikov, ako zmeniť, resp. zakázať takéto vlastníctvo a obmedziť možnosti jednotlivým podnikateľom vlastniť viacero firiem v zdravotníctve. Vychádzame ale zo súčasného stavu našich zákonov, kde zmena bude veľmi náročná.
 
Všetky modely súčasného ústavného súdnictva vychádzajú z princípu proporcionality. Ten vyžaduje, aby právna úprava, ktorou sa zasahuje do ústavných práv (čo by mohol ústavný súd konštatovať) spĺňala niekoľko podmienok súčasne. Pre zásah do ústavných práv novou právnou úpravou musí byť splnená podmienka potreby významného verejného záujmu. Ďalej musí byť ochrana tohto verejného záujmu navrhovanou zmenou zákona zabezpečená (teda musí byť účelná, tzv. kritérium vhodnosti), zároveň je vylúčené dosiahnutie tohto účelu bez zásahu do ústavných práv (kritérium potrebnosti), a ak už má k zásahu do ústavných práv dôjsť, potom musí byť splnená podmienka, že sa tak má stať takým spôsobom, ktorý zasahuje do týchto práv v čo najmenšom rozsahu. 
 
Vidíme, že účelom a zmyslom návrhu zákona je zamedzenie neefektívneho využívania zdrojov verejného zdravotníctva, teda verejných financií. Existuje totiž hrozba, že v danej situácii Penta ako vlastník (konečný užívateľ výhod) zdravotnej poisťovne Dôvera, a súčasne niekoľkých poskytovateľov ústavnej starostlivosti (Nemocnice patriace do siete Svet zdravia), siete lekární (Dr. Max) a ďalších subjektov na relevantnom trhu (poskytovanie zdravotnej starostlivosti) môže toto postavenie zneužívať na úkor efektívnosti. 
 
Daný účel a zmysel zákona zákazu krížové vlastníctva pokladáme za správny a objektívne potrebný, na jeho prijatie by však mali existovať silné dôkazy a negatívny účinok takejto “neželanej" majetkovej štruktúry aj preukázaný a vyčíslený pre argument verejného záujmu. K dosiahnutiu účelu tohto zákona si predkladatelia návrhu zvolili model zákazu tzv. súbežného výkonu činností a zákaz krížového vlastníctva, ako aj návrh, aby dodržiavanie zákazu by mal na podnet kohokoľvek kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 
 
Z účinkov návrhu zákona možno poukázať na to, že tento zákon zakazuje jednej osobe poskytovať zdravotnú starostlivosť napr. v ambulancii všeobecného lekára a súčasne prevádzkovať zariadenie lekárenskej starostlivosti (malú lekáreň). Negatívny dopad takejto štruktúry je pritom úplne minimálny, ak nie vôbec žiadny. 
 
Môže byť ale problémom, že sa ním zasahuje do ústavných práv tých fyzických a právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi podnikov vytvorených za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti (právo vlastniť majetok, právo na slobodné podnikanie atď., zásah do právnej istoty) - prekážka v podnikaní -  a zároveň ich núti k predaju podniku, ktorý nadobúdali vo presvedčení, že v danom sektore môžu a budú môcť slobodne podnikať. 
 
Je zrejmé, že zákazom krížového vlastníctva a zákazom súbežného výkonu činností sa zasiahne do práv tretích osôb, hoci to nie je vôbec potrebné, nakoľko to nijakým spôsobom negatívne nezasahuje do verejných financií najmä pri malých subjektoch vlastniacich tak ambulancie, ako aj lekárne súčasne.
 
Taktiež máme za to, že navrhovaný účel je možné dosiahnuť aj inak. Napríklad zavedením DRG formou zákona, ktorým by sa zjednotila hodnota výkonov a zamedzilo by sa možným neefektívnym nakladaniam s verejnými zdrojmi, najmä ak by sa súčasne zaviedla povinnosť zverejňovania zmlúv, objednávok a zoznamu výkonov. 
 
Otázne je, ako táto zmena ovplyvní kvalitu zdravotnej starostlivosti. Ak sa na túto otázku pozeráme cez ušetrené zdroje, ktoré by mohli byť využité na účely skvalitnenia zdravotnej starostlivosti, potom v tomto návrhu vidíme zmysel.
 
Na konci dňa sa môže stať, že hoci je účel zákona správny, prostriedky zvolené k jeho dosiahnutiu môžu byť  v rozpore s Ústavou SR a takýto zákon by mohol založiť nároky na náhradu škody voči štátu. 
 
Taktiež pokladáme za nevhodný model, ktorý bol za účelom dodržiavania povinností uložených týmto zákonom vytvorený. ÚDZS nemá podľa nášho názoru potrebné kompetencie, personálne a technické vybavenie na plnenie povinností podľa tohto zákona. Verejná kontrola by pritom bola maximálne neefektívna vzhľadom k tomu, že i samotné rozhodnutie úradu by bolo ešte preskúmateľné správnym súdom. To by znamenalo roky čakania za výsledkami rozhodovacej činnosti. Za vhodnejšie považujeme jemnejšie a inteligentnejšie riešenia, než navrhovaný spôsob. Ak sa budeme snažiť, určite ich nájdeme.
Sekcia: Názory Autor: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 67