Dať si štamprlík, kalíštek, panáka, frťana či poldecák -- v tomto slovenskom národnom športe sme z roka na rok lepší. Neprekáža ani, že štát zaťažuje alkohol vysokou spotrebnou daňou (250 Sk na liter jednotkového liehu). Napríklad v roku 2000 takto naplnil pokladnicu z našich peňaženiek pri liehovinách sumou 4,4 mld. Sk, pri pive 1,3 mld. a pri víne 0,4 mld. korún. Práve pred týždňom ohlásil minister financií Ivan Mikloš ďalšie zvýšenie spotrebnej dane z piva a vína. Pri liehu síce bezprostredne neporastie, ale štátna administratíva to nepriamo vyberie na vyšších výnosoch cez daňové sklady.
Čo si dávame "do nosa". Spoločenské zmeny deväťdesiatych rokov zasiahli aj do toho, čo pijeme. "Strašne sa rozmohlo pálenie načierno v súkromných páleniciach," hovorí riaditeľ Slovliku Trenčín Juraj Kramár. Podľa šéfa Združenia abstinentov Slovenska Pavla Podmajerského "páli sa už naozaj kadečo. Spotreba sa posúva smerom k lacnejšiemu a menej kvalitnému alkoholu". Krčmy a pohostinstvá to vysvetľujú vysokou nezamestnanosťou a ťaživou sociálnou situáciou. Lekári aj rastúcimi psychickými problémami. Podľa Kramára sa súkromne pálilo i za socializmu, ale "skôr po tom aspoň išli policajti, kým teraz ani to nie". Zastáva názor, že hoci je Slovensko relatívne malé, existujú tu veľké regionálne rozdiely v ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.