Nové členské štáty Európskej únie by mali dostať zo spoločnej pokladnice príliš malý príspevok na budovanie nových železničných tratí, diaľnic či elektrických vedení. Upozornil na to spravodajca Európskeho parlamentu Mario Mauro s tým, že iba desať z 30 schválených dopravných projektov sa týka nováčikov a výdavky predstavujú len desatinu rozpočtu na transeurópske siete.
"To je zvlášť znepokojujúce za stavu, keď kvalita a hustota dopravných a energetických sietí v nových štátoch únie je jednoznačne jasne pod úrovňou "pätnástky", pozastavil sa Mauro. Jeho správu o financovaní transeurópskych sietí v stredu prerokúval rozpočtový výbor EP. Neskôr by sa mala objaviť na plenárnom zasadnutí snemovne.
Maurova správa sa vzťahuje najmä na zmenu pravidiel vo financovaní. Doteraz je z kapitoly "transeurópske siete" v rozpočte EÚ možné uhradiť maximálne desať percent hodnoty projektu, pri cezhraničných úsekoch až 20 percent. Nové pravidlá by mali latku zvýšiť na 30 percent. Výnimočne pri cezhraničných úsekoch na 50 percent. Všetko však stojí na tom, že 25 členských štátov sa nedokázalo dohodnúť na svojich budúcich rozpočtoch po roku 2007.
"Spravodajca má podporu nových členských štátov. Dúfam, že aj v pléne prejde upozornenie, že projekty v nových krajinách Európskej únie sú podfinancované a pomer by bolo treba zlepšiť," povedal pre ČTK český kolega Maria Maura z frakcie konzervatívcov Hynek Fajmon (ODS).
Europoslanec za Slovenskú republiku Peter Šťastný je stále presvedčený, že na podpore pre lepšie prepojenie západnej a východnej časti kontinentu nakoniec zarobia všetci Európania. Tiež však usudzuje, že peniaze potrebujú hlavne zaostalé železnice za bývalou železnou oponou.
Európska únia v apríli schválila 30 prioritných medzinárodných dopravných projektov za 225 miliárd eur. Celkovo by transeurópska dopravná sieť mala stáť 600 miliárd eur. Európska komisia navrhla pre budúce finančné obdobie (2007 -- 2013) vyčleniť na tento účel viac než 20 miliárd eur, ktoré by mali slúžiť ako podnet na získanie ďalšieho verejného a súkromného kapitálu. Českej republiky sa týka železnica Atény -- Sofia -- Budapešť -- Viedeň -- Praha -- Norimberg -- Drážďany a Česku sa dodatočne podarilo na zoznam zaradiť aj odbočku Praha -- Linz. Ďalším prioritným projektom je súbežná železnica a diaľnica z Gdanska cez Varšavu do Viedne, pričom jedno rameno by malo viesť cez Brno, druhé cez Žilinu. Slovenska sa okrem toho týka aj trať Štrasburg -- Bratislava.
StoryEditor