Odborníci na ľudskú psychiku predpokladajú, že po skončení pandémie budú zdravotníkov sužovať najmä posttraumatické poruchy, depresie či úzkostné stavy.
Keď sa pred rokom, na začiatku marca, objavil prvý prípad koronavírusu u nás, nikto ani len netušil, že o ďalší rok budeme vo svete dominovať počtom hospitalizovaných na COVID-19. Nemocnice zaznamenávali rekord. V marci sme presiahli 4 000 hospitalizovaných, umelá pľúcna ventilácia (UPV) držala pri živote viac ako 360 pacientov a svoj boj s jedným z najhorších vírusov v dejinách prehralo k 12. máju viac ako 12 000 Slovákov.
Napriek tomu, že epidemiologická situácia je nateraz priaznivejšia, počet hospitalizovaných pacientov s covidom a pacientov na UPV klesá, „pandemické jazvy“ na duši zdravotníkov zostávajú. „Títo ľudia tvrdo pracujú, sú orientovaní na výkony a majú pocit, že nemôžu ukázať slabosť. Riešia v sebe dilemu, napriek tomu, že sa cítia zle, majú pocit, že ak požiadajú o pomoc, spoločensky sa vyradia.
V zdravotníctve panuje priveľká hierarchia a rozdiely medzi jednotlivými pozíciami. Zdravotníkov najviac trápi rozpor medzi povolaním, povinnosťou a starostlivosť o samých seba. Musia ísť za pacientom s covidom, zároveň však majú strach o seba a svoju rodinu,“ uviedol ešte vlani v zime v rozhovore pre Aktualně.cz psychoterapeut Pavel Pařízek.
Panika, stres a vyčerpanosť
Ako informovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská, v nemocnici ešte počas prvej vlny zriadili pre zamestnancov psychologickú podporu. „Aktivitu psychosociálnej podpory zdravotníkov rozvíjame v spolupráci s Národným krízovým klinickým tímom a MZ SR. Okrem ambulancií, kde sú klinickí psychológovia k dispozícii, sme zriadili aj linku psychickej pomoci, na ktorú sa môžu naši zdravotníci obrátiť,“ vysvetlila.
Psychológovia UNB takto pomáhali desiatkam ich zdravotníkov. „Najčastejšie vyhľadali odbornú pomoc, keď sa u nich prejavovali známky úplnej vyčerpanosti. Mnohí sa taktiež stretli s návalmi paniky a s intenzívnym stresom, ktorý vznikal najmä pod tlakom zvyšovania pracovného nasadenia. Najviac takýchto prípadov sme zaznamenali v čase vrcholiacej pandémie, teda vo februári a v marci 2021,“ dodala Eva Kliská.
Psychickú podporu vyhľadávali najčastejšie zdravotníci UNB, ktorí pracovali v COVID zónach počas vrcholiacej pandémie. Na druhej strane v čase, keď nám klesá počet hospitalizovaných pacientov, sa u mnohých z nich objavil syndróm vyhorenia. Preto sme sa rozhodli mať v tomto smere proaktívny prístup a naši klinickí psychológovia budú osobne navštevovať jednotlivé pracoviská,“ priblížila hovorkyňa nemocnice.
Psychológ bol prednostne k pomoci aj personálu popradskej nemocnice. Podľa hovorkyne Nemocnice Poprad, a. s., Sylvie Galajda zdravotníci nemali ostych jeho pomoc vyhľadať. Išlo asi o 30 zdravotníkov, a to zdravotné sestry, lekárky, ale aj ostatný personál.
„Počas prvej vlny pandémie boli zdravotníkom poskytované skôr skupinové podporné aktivity aj preventívne aktivity na predchádzanie posttraumatických stresových porúch. Častá bola telefonická krízová intervencia v akútnych záťažových situáciách. Posledný polrok ide už viac o individuálnu psychoterapeutickú pomoc pre zdravotníkov, ktorí nadmernú záťaž ťažšie zvládajú. Predpokladáme, že nárast psychických ťažkostí u zdravotníkov nastane skôr po skončení pandémie vo for...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.