12.03.2021, 07:15

Slovensko prežilo rok s covidom. So stratami a s vypätím

Šiesteho marca uplynul rok od diagnostikovania prvého potvrdeného prípadu infekcie COVID-19 na Slovensku.

Slovensko prežilo rok s covidom. So stratami a s vypätím
Zdroj: Reuters

Prvá podozrivá vzorka, ktorá mohla obsahovať vírus SARS-CoV-2, dorazila na Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR ešte 22. januára 2020. V tomto čase sa diagnostika na Slovensku len pripravovala a laboratórium ÚVZ ešte nedokázalo spoľahlivo analyzovať vzorky.

Hovorkyňa ÚVZ Dáša Račková pripomenula, že úplne prvé vzorky sa zasielali do Charité v Berlíne, ktoré je referenčným laboratóriom pre diagnostiku koronavírusov WHO.

Diagnostika

Diagnostika COVID-19 metódou RT-PCR sa na Slovensku rozbehla vo februári, prvé vzorky sa v laboratóriu Národného referenčného centra pre chrípku vyšetrovali 3. februára. „Na takýto veľký každodenný objem vzoriek sme zo začiatku neboli nachystaní. Bolo potrebné laboratórium dovybaviť, aby sme ich stačili spracovať v personálnom obsadení, aké máme,“ hovorí Mgr. Edita Staroňová, PhD., vedúca Národného referenčného centra pre chrípku.

Do marca vyšetrovalo vzorky tunajšie laboratórium ako jediné, postupne sa do diagnostiky pridali regionálne úrady verejného zdravotníctva a od apríla aj súkromné laboratóriá. Aktuálna denná kapacita PCR testov je zhruba 20-tisíc, priemerne sa denne vykoná viac ako 10-tisíc testov.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva absolvovali postupný presun personálnych kapacít na epidemiologické vyšetrovania jednotlivých pozitívnych prípadov, nariaďovanie karanténnych/izolačných a protiepidemických opatrení. Pribudla pravidelná účasť na zasadnutiach orgánov krízového riadenia okresov, samosprávneho kraja a pod., ako aj súvisiaca a rozsiahla administratívna činnosť a práca s aplikáciami ako EPIS, Moje eZdravie (e-hranica) a IS COVID-19.

„V súvislosti s vydanou protipandemickou legislatívou sa nedeliteľnou súčasťou našej práce stala aj kontrolná činnosť v teréne, zameraná na kontrolu dodržiavanie protiepidemických opatrení (karanténa, uzatvorenie prevádzok a pod.), či schvaľovanie mobilných odberových miest v Bratislavskom kraji a podobne,“ uviedla hovorkyňa Regionálneho ÚVZ v Bratislave Katarína Nosálová.

Personálna aj materiálna poddimenzovanosť

Ostatná agenda, najmä činnosti vyžadujúce prítomnosť cudzích osôb na úrade, išla do úzadia. Týka sa to napríklad skúšok odbornej spôsobilosti či prejednávaní priestupkov v oblasti odmietnutia povinného očkovania. Úrady sa postupne personálne posilňovali, ten v Bratislave má o 20 pracovníkov viac, okrem vojakov či pracovníkov na dohodu sú to aj študenti i dobrovoľníci.

„Pandémia ukázala chronickú personálnu poddimenzovanosť RÚVZ Bratislava hlavné mesto, nepripravenosť a poddimenzovanosť IT vybavenia úradu vo vzťahu k enormne zvýšeným nárokom na činnosť súvisiacu s pandémiou COVID-19 (nedostato

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je súčasťou balíčka HNmedical*

*HNmedical je prístup k zamknutému obsahu na webe mediweb.sk.

HNmedical

Získajte prístup ku kompletnému obsahu HNonline a Mediweb.

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.