Zdravotnícke noviny

Top lekári Slovenska

Top lekárka v radiačnej onkológii: Pacienti dúfajú, že ožarovať netreba

8. október 2015 - Chcela sa venovať zahraničnému obchodu, dnes však pomáha tisíckam pacientov s  nádorovými ochoreniami.

Vybrala si medicínsky odbor, ktorý je  náročný na nielen na odbornosť, ale aj na psychiku.

MUDr. Mária Kočišová, zástupkyňa primára Onkologického centra Univerzitnej nemocnice Martin

Vždy ste sa túžili stať lekárkou?

Po skončení základnej školy som si podala prihlášku na Strednú ekonomickú školu do Bratislavy, na odbor zahraničný obchod. Odpovedali mi, či by som radšej nevyužila, keďže som z východu, rodáčka z Klčova, možnosť študovať zahraničný obchod v  Košiciach. V tom čase, v roku 1969, som ako pätnásťročná snívala o  hlavnom meste.

Keď ma takto odmietli, zmenila som názor a namiesto ekonomickej školy som si podala prihlášku na strednú zdravotnícku školu blízko domova, teda do Levoče.

Po strednej som išla na medicínu, a  tentoraz už do Bratislavy. Spromovala som v  júni 1979 a už v  auguste som nastúpila do martinskej nemocnice.

Prečo práve do Martina?

Spolužiak z  vysokej školy,  ktorý začal pracovať na onkológii  v  Žiline, práve prestúpil do Ružomberka a stal sa primárom rádioterapie. A ten mi poradil, aby som si podala žiadosť na rádioterapiu do Martina. Tam akútne potrebovali práve onkológov.

Vašou špecializáciou je radiačná onkológia. V  čom spočíva táto práca?

Byť radiačným onkológom je veľmi náročné. Našej práci často nerozumejú ani samotní zdravotnícki pracovníci či ostatní lekári. Mnoho ráz sú prekvapení, prečo tak dlho pracujeme s pacientom.

Kým začneme liečbu žiarením, je potrebné urobiť mnoho krokov, kým vypracujeme najvhodnejší liečebný plán pre pacienta. Plánovacie úkony robíme pomocou programu cez počítač.

Predtým však potrebujeme nielen podrobnú dokumentáciu o  diagnostike s CD záznamami z predchádzajúceho vyšetrenia, ale treba urobiť nové CT tzv. lokalizačné CT, kde si presne lokalizujeme nádor alebo lôžko po operácii, ktoré chceme ožiariť.

A aby to bolo čo najpresnejšie, využívame na to aj CD záznamy – CT, MRI, PET/CT z predchádzajúceho vyšetrenia. Pacient nám niekedy argumentuje, že už na CT, MRI bol a pýta sa, prečo musí opäť takéto vyšetrenie podstupovať.

Vysvetlíme mu, že to nie je diagnostické CT, ale lokalizačné, pre potreby rádioterapie, na ktorom detailne prezeráme orgán po orgáne. A potom nastupuje samotné plánovanie. Takže príprava pred začiatkom liečby žiarením je veľmi náročná na čas.

Ako presne?

Predstavte si, že máte pred sebou asi 50-centimetrové pole a na každých dvoch, troch milimetroch musíte prezrieť a zakresliť každú cievu či orgán. Nesmie nám nič uniknúť, teda obkrúžime každý orgán napríklad  miechu, pľúca, srdce a pod.

Potom vieme presne, čo potrebujeme ožiariť a v akom rozsahu. Zároveň zvolíme dávku žiarenia – jednotlivú a celkovú, akú potrebujeme podať, podľa základného ochorenia. Okolité zdravé tkanivá musíme však maximálne chrániť. Taká podrobná analýza a zaznačenie nám niekedy trvá celé hodiny.

Keď už potom vieme, akú dávku žiarenia a  na ktoré miesto v organizme to potrebujeme aplikovať, odovzdáme tieto informácie radiačnému fyzikovi.

Ten vypracuje tzv. izodózny plán, aké a koľko polí žiarenia potrebujeme, aby sme dosiahli adekvátnu terapeutickú dávku do nádorového ložiska či lôžka po operácii a pritom maximálne šetrili okolité zdravé tkanivá a orgány, ako napríklad pečeň, obličky, srdce, miecha a pod.

Niekedy fyzik vypracuje aj niekoľko izodóznych plánov a spoločnou konzultáciou sa potom vyberie najvhodnejší plán a  technika, akou bude pacient ožarovaný.

Čo presne je rádioterapia?

Rádioterapia alebo radiačná onkológia patrí medzi základné metódy liečby zhubných nádorov a je účinnou lokálnou (teda zameranou výlučne na nádor) a lokoregionálnou (zameranou na oblasti okolo nádoru, spádové lymfatické uzliny okolo nádoru) metódou liečby nádorových ochorení. Počas choroby podstúpi rádioterapiu veľmi veľká časť onkologických pacientov - 60 až 70 percent.

Onkologické centrum martinskej nemocnice má ako jediné na Slovensku najmodernejší lineárny urýchľovač, ktorý sa svojou silou a presnosťou takmer vyrovná protónovému. O aký prístroj ide?

Takmer pred 90 rokmi, na základe myšlienky nórskeho inžiniera Rolfa Wideroeho, bol zostrojený prvý lineárny urýchľovač založený na postupnom urýchľovaní nabitých častíc elektrickým poľom. Odvtedy sa tieto prístroje stále zdokonaľovali a modernizovali.

V našom centre sme spustili v septembri 2013 do prevádzky jeden z  najmodernejších lineárnych urýchľovačov RapidArc – Clinac iX. Ide o  prístroj, ktorý je vybavený špičkovými technológiami, ktoré sa dnes používajú aj vo svete.

Umožňuje nám poskytovať dynamické ožarovanie formou jedného alebo dvoch otočení hlavice žiarenia okolo pacienta oproti súčasným technikám ožarovania formou jednotlivých statických polí na doterajších lineárnych urýchľovačoch alebo na kobaltovom stroji.

Aké sú jeho hlavné výhody?

V radiačnej onkológii chceme dosiahnuť čo najväčšiu radikálnu nádorovú dávku žiarenia, akú potrebujeme, no za maximálneho chránenia okolitých zdravých tkanív. Najnovší lineárny urýchľovač nám to umožňuje.

Jeho nové technológie poskytujú presnosť liečby, aby bolo čo najpresnejšie ožiarené nádorové ložisko alebo lôžko po odstránení nádoru, a  to s čo najväčšou možnou aplikovanou nádorovou dávkou žiarenia za súčasnej ochrany okolitého zdravého tkaniva.

Ďalšou výhodou je rýchlosť ožiarenia. Jedno otočenie hlavice okolo pacienta trvá asi dve minúty. Pri statickom ožarovaní aj to 15, 20 minút. Kúpou nového lineárneho urýchľovača do martinskej nemocnice sme opäť začali poskytovať neodkladnú onkologickú liečbu žiarením pre taký veľký región, ako je Turiec, Orava, Liptov, horné Ponitrie (Prievidza a  okolie), ale napríklad aj pre Kysuce, Považie...

Má prístroj aj svoje nevýhody oproti technikám na klasickom lineárnom urýchľovači?

Nevýhodou na novom  lineárnom urýchľovačije napríklad proces prípravy na ožarovanie. Pozostáva z  viacerých časovo náročných krokov, ktoré navyše zabezpečuje vyšší počet personálu, a to lekárov, rádiofyzikov a  rádiologických asistentov.

Náročnejšie je aj vypracovanie ožarovacieho izodózneho plánu. Podieľajú sa na ňom radiační onkológovia s radiačnými fyzikmi, a to na základe vyhodnotenia dostupných zobrazovacích vyšetrení, ktoré potrebujeme na stanovenie anatomického rozsahu nádorového procesu a následné zakreslenie obrysov orgánov postihnutých nádorom, ale aj zdravých častí do jednotlivých CT alebo MR skenov, a to na každých dvoch až troch milimetroch.

Zvyčajne ide o 30 až 50 skenov, na ktorých musíme zakresliť všetky údaje. Vypracovanie ožarovacieho plánu u jedného pacienta tak trvá aj niekoľko dní.

K takmer každému prístroju sa dnes dokupujú aj prídavné zariadenia, prípadne najnovšie technológie poskytujú aj ďalšie možnosti, ktoré sa odkrývajú až časom... Ponúka aj nový lineárny urýchľovač do budúcna nejaké ďalšie možnosti ožarovania?

Áno, a to takzvané stereotaktické ožarovanie a 4 D plánovanie (3D plus ožarovanie v čase). Tu však musím podotknúť, že na toto ožarovanie by sme potrebovali kúpiť ďalšie komponenty, ktoré sú finančne veľmi náročné.

Pri stereotaktickom ožarovaní sa poskytuje liečba jednorazovou vysokou dávkou žiarenia 12 až 25 grayov (Gy). Napodobňuje tak stereotaktickú chirurgiu – gama nôž, ktorá sa využíva pri ožarovaní vnútrolebečných malých nádorov s  maximálnym priemerom do 3 až 3,5 centimetra.

Pri stereotaktickej rádioterapii  sa využíva ožarovanie vyššou dávkou rozloženou do niekoľkých frakcií, napríklad 5 x 5 Gy. Táto metóda sa môže použiť aj pri ožarovaní väčších ložísk, pri cievnej malformácii mozgu, prípadne pri malých nádoroch pľúc, pečene, prostaty alebo chrbtice.

A čo je 4 D plánovanie?

Hovoríme o  konformnej rádioterapii. Ide o spôsob ožarovania, ktorý zohľadňuje zmeny cieľového objemu v  aktuálnom čase spôsobené fyziologickými pohybmi orgánov, ktoré nastávajú v priebehu ožarovania, napríklad pri liečbe pľúcnych nádorov, kde pri dýchaní dochádza k zmene polohy nádoru.

Dnes, na to, aby sme ožiarili nádor dostatočnou nádorovou dávkou musíme voliť o niečo väčšie ožarovacie pole. Pri 4D ožiarení prebieha ožarovanie iba v určitej fáze dýchacieho cyklu, tak ako bolo naplánované, a to v čase alebo vo fáze dýchania, keď je pohyblivosť nádoru najmenšia.

Najmä vo fáze na konci výdychu a  začiatku nádychu. Toto nám umožňuje zmenšenie polí a viac šetriť zdravé tkanivo. No ako som už spomenula, aj tu nám chýba technické vybavenie, ktoré sa odvíja od finančnej situácie a personálneho vybavenia – erudovaný tím lekárov, fyzikov a  rádiologických asistentov.

S akými pacientmi sa na vašom pracovisku stretávate najčastejšie?

Liečime dospelých pacientov so všetkými nádorovými ochoreniami. Pred kúpou nového lineárneho urýchľovača sme poskytovali aj ožarovanie pre nenádorové ochorenia, no po spustení nového urýchľovača a po skončení životnosti céziového žiariča, na ktorom sme robili nenádorovú liečbu, sme ju ukončili.

Teraz sa na našom pracovisku zameriavame na vonkajšiu, teda externú nádorovú rádioterapiu. Pri externej rádioterapii sa nádor ožaruje zvonka, čiže zdroj žiarenia sa nachádza mimo organizmu pacienta. Zdrojmi žiarenia sú ožarovacie prístroje rôzneho druhu.

Prichádzajú k nám pacienti so všetkými druhmi nádorových ochorení od mozgových, krčných nádorov až po nádory prsníka, pľúc, žalúdka, žlčníka, pankreasu, konečníka, prostaty a pod. Nestretávame sa s deťmi, pretože na ožarovanie detských pacientov sú zriadené centrá v  Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici.

Postupne sa však začína ustupovať od ožarovania pankreasov. Podľa najnovších medzinárodných postupov sa prikláňame k liečbe tohto druhu karcinómu prostredníctvom chemoterapie bez rádioterapie.

Benefit liečby sa ukázal rovnaký. Tiež nerobíme u nás zákroky, ktoré si vyžadujú použitie takzvaného gama noža, ten zatiaľ nemáme.

Neboja sa pacienti ožarovania?

Pacienti majú prirodzený strach aj obavy tak z chemoterapie, ako aj z rádioterapie. Závisí to od psychického nastavenia človeka na liečbu. Pacienti k nám veľakrát prichádzajú s napätím, čo sa dozvedia.

Často dúfajú, že im povieme, že ožarovanie v ich prípade nie je potrebné. Mnoho ráz však ani nevedia, prečo ich na rádioterapiu poslali. Stretávame sa aj s prípadmi, keď je pacient o rádioterapii dobre informovaný a my mu potom oznámime, že má šťastie a ožarovanie v jeho prípade nie je nutné.

To by ste mali vidieť tú obrovskú radosť. Pacienti mávajú obavy aj z toho, či môžu po rádioterapii prísť domov a objať svojich blízkych. Vysvetlíme im, že oni nežiaria. Tak, ako je bezpečné prísť domov po röntgene, tak je to aj po rádioterapii.

Ako presne liečba prebieha?

Rakovina sa lieči v mnohých prípadoch v kombinácii rádioterapie a chemoterapie. Po dvoch, troch cykloch chemoterapie vstupujú do liečby radiační onkológovia rádioterapiou alebo liečba rádioterapiou prebieha súčasne s chemoterapiou, prípadne sa podáva len samostatná rádioterapia. Ide o liečbu lokálnu.

Žiarením nepôsobíme teda na celé telo, ale iba na miesto nádoru a na jeho okolie. Pacientom hneď na začiatku vysvetlíme, čo ich čaká, aké budú mať počas liečby ožarovaním ťažkosti, prípadne neskoršie následky.

Informujeme ich o  tom, že napriek tomu, že ich budeme liečiť a oni na ožarovanie budú chodiť každý deň, a to mesiac či dva, okrem víkendov a sviatkov, paradoxne sa môžu cítiť horšie. Keď však s liečbou skončíme, všetky ťažkosti budú pomaly ustupovať.

Mali ste aj pacientov, ktorí s liečbou začali a skôr, ako ju mali dokončiť, dobrovoľne prestali?

Pacienti, ktorí si zvolia skôr alternatívne spôsoby liečby ako klasickú medicínu, sú tí, ktorí hneď od začiatku odmietajú nielen rádioterapiu, ale aj chemoterapiu.

Ak však pacientovi vysvetlíme, v  čom rádioterapia spočíva, väčšina z  nich svoj postoj k liečbe zmení a začne myslieť pozitívnejšie. Nestretli sme sa u nás s pacientom, ktorý by s liečbou začal a dobrovoľne prestal.

Rádioterapia je zaisťovacou liečbou. To znamená, že miesto, na ktorom bol nádor odstránený, spoločne so spádovými lymfatickými uzlinami žiarením zaistíme. Nádorové bunky môžu spôsobiť mikrometastázy, ktoré treba žiarením zaistiť.

Ak pacientovi tieto skutočnosti dôkladne vysvetlíme, prijme ich oveľa ľahšie a prestane mať z rádioterapie strach.

Aká môže byť maximálna dávka ožiarenia?

Biologický účinok žiarenia závisí od dávky žiarenia, t. j. množstva energie absorbovanej v ožiarenom tkanive. Maximálna dávka závisí od druhu nádorového ochorenia. Základnou jednotkou na ožarovanie externou rádioterapiou je 1 Gy.

Ak povieme, že pacient potrebuje 60 - 78 grayov (napríklad pri liečbe karcinómu prostaty) a denne ho ožiarime dávkou 2 Gy, tak na ožarovanie musí prísť 30 - 39 ráz. Ak by sme dali pacientovi vyššiu jednotlivú dennú dávku, celkový počet ožiarov by bol nižší, a naopak.

A čo protónová terapia? Aké sú jej výhody a nevýhody?

Protónová terapia vďaka fyzikálnym vlastnostiam protónov je vysokoúčinná metóda liečby žiarením a patrí k  najmodernejším metódam v rádoetrapii. Je založená na veľmi vysokých terapeutických dávkach, ktoré pôsobia na nádor, no nepoškodzujú zdravé tkanivo.

Tkanivo pred nádorom dostane len minimálnu dávku žiarenia,  prechodom cez nádor protónový lúč odovzdá svoju maximálnu energiu žiarenia a bezprostredne za ním dochádza k prudkému poklesu dávky, ktorá sa rovná takmer nule.

Je tak šetrnejšia, zmenšuje sa riziko poškodenia zdravých tkanív a pritom absorbovaná (integrálna) dávka žiarenia priamo v nádore je pri protónovej terapii o 20 až 30 percent vyššia. Využíva sa najmä tam, kde je potrebné v liečbe podať vysoké dávky žiarenia napr. nádorov hlavy a krku, prostaty, pľúc, rôzne lymfómy, ale najmä v liečbe nádorov detského veku, kde sa zbytočne nepoškodzujú zdravé vyvíjajúce sa orgány alebo mozgové centrum.

Nevýhodou je opäť technická a časová náročnosť od zameriavania nádoru až po vypracovanie ožarovacieho plánu a potom samotná realizácia ožarovania.

Máme dostatok radiačných onkológov na Slovensku?

Denne na našom pracovisku ožiarime 40 až 60 pacientov. Okrem toho robíme i konziliárne vyšetrenia a kontroly. Na radiačnú onkológiu sa u nás hlási len málo absolventov medicíny. I keď sa nám prihlásia, po pol roku či roku si zvolia klinickú onkológiu alebo iný medicínsky odbor.

Prečo?

Radiačná onkológia je okrem kliniky veľmi náročný odbor aj na techniku, kde sa hodne vyžíva technická zručnosť, dobrá znalosť fyziky, chémie a matematiky.

Zároveň sa využívajú najnovšie poznatky rádiobiologického účinku žiarenia pri zvolení čo najväčšmi optimálneho režimu aplikácie jednotlivej a celkovej dávky žiarenia v liečbe jednotlivých nádorových ochorení.

Bola situácia iná, keď ste končili školu?

Vtedy sa nerozlišovalo medzi klinickou a radiačnou onkológiou. Veľmi rýchlo, asi tri roky po mojom skončení medicíny, sa však začala kreovať klinická onkológia ako samostatný odbor. Pôvodne bol náš odbor pomenovaný ako odbor rádioterapie, ale posledné tri roky je naša odbornosť už zmenená na radiačný onkológ.

Prečo sa to takto zmenilo?

Dôvodom bola možnosť odberov niektorých laboratórnych parametrov a predpis liekov. Napriek tomu, že sme boli onkológmi, nemohli sme robiť napríklad odber nádorových markerov a predpisovať určité druhy liekov, pretože sme boli vedení ako rádioterapeuti.

To všetko mohol robiť len klinický onkológ. Pri zmene na pomenovanie radiačný onkológ sa niektoré z týchto veci zmenili. Treba však zdôrazniť, že chemoterapuetiká môže predpisovať iba klinický onkológ.

Ako sme na tom s modernými technológiami v radiačnej onkológii?

Situácia s technickým vybavením je u nás veľmi smutná. Potrebujeme prístrojovú techniku, ktorá však stojí milióny eur. Preto v tejto oblasti zatiaľ na Slovensku stagnujeme. Napríklad najmodernejších lineárnych urýchľovačov majú v  Česku asi päť, kým my len jeden.

Zmenila sa radiačná onkológia od čias, keď ste začínali?

Radiačná onkológia napreduje míľovými krokmi. Postúpila od milimetrového papiera s oloveným drôtikom až po obrazom riadenú rádioterapiu (IGRT), s využívaním, sonografie, CT, MRI, PET/CT až po protón.

Keď som začínala, mali sme k dispozícii iba kobaltový, céziový a röntgenový žiarič. Robili sme iba jednoduché techniky, jedno priame pole alebo dve protiľahlé polia, prípadne technika 4 - 6 polí. Vtedy sme nevedeli, či sme trafili presne do cieľového objemu, pretože sme nemali takú dostupnú obrazovú techniku ako dnes.

Dovnútra pacienta sme okrem röntgenovej snímky nemali možnosť hlbšie nahliadnuť. Sonografické vyšetrenia k nám prišli až koncom 80. rokov. A tak sme lokalizovali nádor iba pomocou röntgenovej snímky.

Obvod pacienta sme si prenášali pomocou oloveného drôtiku a preniesli na milimetrový papier, do ktorého sme si zakresľovali predpokladané ložisko, ktoré sme chceli ožiariť. Vypracovanie izodóznych plánov sa robilo ručne a jednotlivé dávky žiarenia sme počítali väčšinou pomocou jednoduchej trojčlenky.

Dnes už máme k dispozícii 3D plánovanie. Presnosť denného ožarovania pacienta je zabezpečená navyše funkciou kontroly (IGRT, teda obrazom riadenej rádioterapie), a to tak, že pomocou obrazového systému pred každým ožarovaním skontrolujeme presnú polohu nastavenia pacienta.

Aktuálna poloha sa identifikuje pomocou röntgenového snímkovania v  dvoj- a  trojrozmernom režime. Na základe snímky sa porovnávajú kostenné a mäkké štruktúry so snímkou, ktorá bola zadaná ako referenčná na začiatku pri prvom ožarovaní podľa izodózneho plánu vypočítaného podľa CT obrazu a výpočtu na plánovacom systéme.

Ak táto poloha nie je identická s  počiatočnou, prístroj nedovolí, aby sa ožarovanie realizovalo. Správna poloha sa tak musí opäť najprv upraviť posunom ožarovacieho stola, prípadne sa pokúsime pacienta ešte raz nanovo uložiť. Pri veľkých zmenách musíme niekedy urobiť nový výpočet, nový ožarovací plán, prípadne aj nové CT pacienta.

Aké boli začiatky liečby ionizujúcim žiarením v Martine?

Liečba onkologických pacientov ionizujúcim žiarením v Martine má svoje začiatky v 20. rokoch minulého storočia, keď v budove Ballovského domu začali na röntgenologickom pracovisku liečiť zhubné nádory rádioterapeutickými metódami.

Historicky ide o najstaršie pracovisko na Slovensku, ktoré sa zaoberalo liečbou onkologických ochorení. Významný bol tiež príchod MUDr. A. Lányiho v povojnovom období na post primára rádiodiagnostického oddelenia.

Pod jeho vedením sa zdokonaľovala liečba zhubných nádorov röntgenovým žiarením a bolo prevádzkované samostatné lôžkové röntgenologické oddelenie s ôsmimi posteľami vyčlenenými pre onkologických pacientov.

S rozvojom techniky ožarovania sa postupne do Martina kúpili ďalšie prístroje, a  tak k röntgenovému žiariču pribudol céziový a kobaltový žiarič. Prvý lineárny urýchľovač v Martine pribudol v  roku 1998.

Od roku 1995 je pracovisko radiačnej onkológie súčasťou samostatného onkologického centra UNM Martin, ktoré má v súčasnosti 29 lôžok. Otázkou kúpy nového lineárneho urýchľovača (LU) sa vedenie martinskej nemocnice zaoberalo už od roku 2006, odkedy bolo zrejmé, že starý LU je technicky zastaraný a končí sa mu servisná podpora.

Situácia sa stala naliehavou od roku 2011, keď bol prístroj definitívne odstavený.

Nosíte si príbehy pacientov domov?

Áno. Emočne sa to dá ťažko oddeliť.

Ako teda oddychujete?

Veľmi rada cestujem. Prešla som skoro celý svet od Európy cez Ameriku, Kanadu až po Japonsko, Hongkong, Egypt, Jordánsko, Izrael. Bola som sa pozrieť aj v niektorých svetových onkologických centrách.

Asi pred 20 rokmi som navštívila najväčšiu nemocnicu špecializovanú na liečbu onkologických ochorení v Memorial Hospital v New Yorku. Majú tam dve-tri poschodia, kde sa robia iba výskumy v oblasti nádorových ochorení.

Na deviatom poschodí už vtedy mali asi 11 ožarovacích prístrojov. Tiež som bola v nemocnici Princess Margaret Cancer Centre v kanadskom Toronte. Ide o veľké pracovisko známe aj mnohými odbornými publikáciami.

Ktorá krajina je v radiačnej onkológii najďalej?

V  súčasnosti sa v mnohých krajinách snažia zakladať onkologické pracoviská, ktorých súčasťou je radiačná onkológia so špičkovým personálnym obsadením a najmodernejším technickým vybavením.

Tieto pracoviská sa okrem poskytovanej liečby venujú aj vedeckému výskumu. Všade sa to však odvíja aj od finančnej situácie. Amerika teda patrí medzi krajiny, ktoré sú v radiačnej onkológii prínosom pri určovaní štandardov v postupe pri správnom ožarovaní pacientov aj preto, lebo má odliečený veľký súbor pacientov a dokáže tak porovnať väčší počet výsledkov.

No nezaostávajú ani iné štáty ako napríklad Japonsko a mnohé európske krajiny - Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko... Do popredia sa posúva aj India.

V decembri 2013 som sa na školiacom pobyte v  Katoviciach stretla s kolegami z Indie, ktorí ako radiační onkológovia pracujú v súkromných indických nemocniciach.

Aj u nich nájdeme niekoľko najmodernejších lineárnych urýchľovačov, no títo kolegovia priznali, že je to preto, lebo sú súkromnou nemocnicou a môžu si dovoliť takéto prístroje kúpiť. Liečba u nich je síce podávaná vysokokvalitne, ale plne si ju hradí samotný pacient.

Zároveň sa stáva menej dostupná pre pacientov, ktorí sú na tom finančne horšie. Čo sa však týka výkonov, v ničom nezaostávame ani u nás a dostupnosť liečby u nás je rovnaká pre každého.

Zostal vám nejaký pacient dodnes v pamäti?

Mám pacientku, na ktorú rada spomínam, a stali sa z nás aj priateľky. Na naše pracovisko prišla pred vyše 30 rokmi. Doma mala dve malé deti vo veku šesť a deväť rokov. Išlo o gynekologickú pacientku s karcinómom krčka maternice.

Nachádzala sa v štádiu 2B. To znamená, že rakovina sa šíri z krčka maternice do parametrií (závesný aparát maternice). Toto štádium sa už neoperuje. Ju však ešte vtedy zoperovali. Po operácii dostala 40-stupňové horúčky.

Vtedy nám doktor z anestéziológie povedal, že buď o túto pacientku prídeme, alebo keď prežije, tak môže dôjsť aj k vyliečeniu ochorenia. V tom čase, v 80. rokoch sa navyše začínala opäť dostávať do povedomia takzvaná termoterapia, liečba vysokými teplotami 42 stupňov Celzia alebo vyššie, ktorá pôsobí cytotoxický (rozpad nádorových buniek).

A  u  tejto ženy v rámci jej septických stavov lekár predpokladal, že by to mohlo byť pre ňu prínosom. Po ústupe septického stavu sme u nás pacientku ožarovali, vtedy ešte kobaltovým žiaričom a  žije dodnes, bez známok návratu základného ochorenia.

Deti medzitým vyrástli, má už takmer 40-ročných synov, pričom jeden je štvornásobný otecko. Vždy, keď k nám príde, tak sa z toho tešíme a od radosti nám vyjdú aj slzy šťastia.

Sekcia: Top lekári Slovenska Autor: Katarína Šterbová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 706