Zdravotnícke noviny

Top lekári Slovenska

Top lekár v odbore fyziatria: Všetci sa raz zídeme na rehabilitácii

1. október 2015 - Od detstva miloval fyziku. Na strednej škole sa pridal sen o medicíne. Až po ukončení lekárskej fakulty našiel niečo, kde sa obe jeho vášne spojili, medicína aj fyzika.

Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia. O tom, ako funguje fyzika v jeho odbore, hovorí primár Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v Nemocnici Košice-Šaca MUDr. Ľudovít Želinský, PhD.

Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia. Málokto vie, že každý z týchto výrazov znamená niečo iné. Takže poďme po poriadku: Fyziatria sa zaoberá vplyvom a využívaním fyzikálnych podnetov na ľudský organizmus. Čo presne to znamená?

Fyziatria využíva  empiricky osvedčené fyzikálne prostriedky na diagnostiku a liečbu ochorení, a to buď samostatne, alebo v kombinácii s ďalšími prostriedkami odboru.

Využíva priamo elektrinu vo forme elektroliečby alebo jej modifikácie na energiu tepelnú, svetelnú či mechanickú. Využíva i vodu a jej fyzikálne vlastnosti, ako sú jej teplota, hydrostatický tlak, prípadne i jej chemické zloženie, ktorým už zasahuje do balneológie.

A čo balneológia?

Využitie prírodných minerálnych prostriedkov na terapiu je historicky jedna z najstarších súčastí odboru. Podstatou liečebného efektu žriedelného plynu, vody, rašeliny či bahna je predovšetkým ich minerálne zloženie, teplota, forma a spôsob aplikácie na pacienta.

Sú pevnou súčasťou kúpeľnej liečby spolu s pohybovou liečbou, čo v kombinácii s pobytom v peknom prostredí má veľmi dobrý psychický a liečebný efekt na široké spektrum ochorení.

Liečebná rehabilitácia je vlastne liečba cieleným pohybom, zameraným na fyzický hendikep spôsobený úrazom, operáciou či ochorením. Jej cieľom je úprava funkcie na maximálne možnú fyzickú, psychickú, ale i sociálnu úroveň. 



Možno trocha trúfalá otázka, ale považujú vás pacienti za lekárov? Predsa len váš odbor nepatrí ku klasickým medicínskym odborom ako chirurgia či gynekológia...

Možno to vyplýva z toho, že dosť veľa z procedúr, ktoré poskytujeme, bolo v minulosti považovaných za alternatívnu medicínu. Je to nešťastný termín, pretože aj súčasná medicína vlastne začala ako alternatívna.

Liečilo sa predsa teplom, masážami, pohybom, „naprávaním“, fytoterapiou.  Až potom prišla akademická či klasická medicína. Časť našej terapie zostala tradovaním, ako napr. akupunktúra, kúpeľná liečba, pohybová liečba.

Zostali aj, i keď v inej forme, v staroveku využívané elektrické výboje rají, ktorými liečili reumatizmus, či prikladanie magnetitu na bolestivé miesta. Vývojom fyziky a zdrojov elektriny sa z toho stala elektro- a magnetoterapia, ktoré na základe medicíny dôkazov sú dnes všeobecne uznávanými terapeutickými metódami.

Podobným prerodom prešla i dnešná manuálna medicína.  Hippokrates „naprával“ chrbtice a nepovažoval to za alternatívu medicíny, ale medicínsky zákrok.

„Naprávači“ či „naprapati“ v Čechách, aj keď nemali medicínske vzdelanie, liečili tým, čomu dnes hovoríme manipulačný zákrok.

Americké chiropraktické techniky sa dodnes medzi lekármi považujú za nevedecké, ale prišli do Európy a ukázali sa ako efektívne a ekonomicky výhodné v liečbe funkčných porúch pohybového aparátu.

Dnes je manuálna medicína u nás uznávanou súčasťou výučby lekárov, ktorí ju poskytujú na odbornej úrovni v súlade s najnovšími medicínskymi poznatkami.

Preto je odbor FBLR od roku 1973 medicínskym odborom s vlastnou koncepciou a vychováva atestovaných lekárov – fyziatrov, ktorí vedú rehabilitačné tímy.

Tie potom zabezpečujú liečbu prostriedkami odboru na vlastných aj iných klinických pracoviskách prostredníctvom fyzioterapeutov, masérov a iných pracovníkov. 

Začiatok odboru sa tak u nás datuje od roku 1973?

História rehabilitácie, aj keď sa tak vtedy nenazývala, je stará ako ľudstvo. Fyzická zdatnosť bola podmienkou pre bojovníkov, gladiátorov, športovcov. Jej strata mohla znamenať veľa.

Fyzický hendikep donútil robiť masáže, náhradné pohyby, cvičiť, prípadne použiť niečo, čo dnes nazývame protézy či ortézy. Vznikali kúpele, invalidovne, sanatóriá na rehabilitáciu, znovunavrátenie zdravia na plnenie si povinností.

Pojem rehabilitácia sa cituje od roku 1888 a ústavy s týmto zameraním vznikali vo svete hlavne po prvej svetovej vojne. Na Slovensku túto funkciu sčasti vykonávali kúpele a po vzniku koncepcie v roku 1973 i lôžkové fyziatricko-rehabilitačné oddelenia a Národný rehabilitačný ústav.

Samotný názov odboru – fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia je však svetový unikát Československa.

Teda podobne ako diabetológovia, čo je československý vynález, ktorý nikde vo svete neexistuje?

Keď sa fyziatri, balneológovia aj rehabilitační lekári dali dohromady, každý chcel mať v tom názve niečo svoje.

Ako je to v zahraničí?

Vo svete je to rehabilitačná či fyzikálna a rehabilitačná medicína.

A ako vás berú lekári?

Kým si rehabilitácia nevydobyla určité postavenie svojimi diagnostickými a liečebnými metódami, kým sme nedokázali, že vieme komunikovať na úrovni ostatných špecialistov, ktorými vieme doriešiť pacienta po úraze, operácii pohybového aparátu či cievnej príhode, tak nás lekári stotožňovali s fyzioterapeutmi či masérmi.

Odbor bol málo známy a ja sám som si počas štúdia vypočul jedinú prednášku o rehabilitácii. Žiaľ, ešte stále k nám prichádzajú rezidenti, ktorí o rehabilitácii nepočuli.

Je to chyba nielen pregraduálnej výučby, ale aj naša, že nedokážeme predostrieť široké možnosti odboru už pre medikov aj napriek tomu, že naše výkony využívajú všetky klinické odbory.

Asi najznámejším zariadením je Kováčová, kde lekári doslova stavajú ľudí na nohy, po ťažkých úrazoch a nehodách. Lebo toto lieky nevyriešia... Ako sa to dá? Je to hlavne o vôli pacienta alebo aj šikovnosti lekára?

Na nohy stavia pacienta každé ambulantné i lôžkové rehabilitačné pracovisko, dokonca ešte pred umiestnením v Kováčovej. Tá je špecializovaná na najťažších pacientov.

Je pravda, že pohybový deficit vyrieši len cielený pohyb v rámci komplexného programu, preto k nám prichádza pacient vtedy, keď ho môže realizovať. Medikamenty využívame ako podpornú liečbu a na liečenie komorbidity (súčasná prítomnosť viacerých ochorení – pozn. redakcie).

Našou snahou  je niečo iné. Nahradiť v maximálnej miere medikamenty prostriedkami odboru s analgetickým, myorelaxačným, protizápalovým, stimulačným či relaxačným efektom.

Využívame masáže, elektroliečbu, vodoliečbu, manuálne techniky a rehabilitačné metodiky, často s obdobným efektom ako medikamenty, ale bez vedľajších účinkov a priamo v mieste poškodenia. V stratégii ich využitia je naozaj potrebná „šikovnosť“ fyziatra. 

Zrejme je potrebná aj silná vôľa pacienta. Ak sa vzdajú, lekár s nimi jednoducho nepohne?

Odpoviem inak. Štatistiky hovoria, že bolesti chrbta raz za život prežije každý. Takže sa dá parafrázovať výrok, že raz sa všetci stretneme na rehabilitácii ako pacienti. Ľudia, ktorí spolupracujú, sú pre nás motiváciou.

Tým vieme dať nádej a šancu, vieme im pomôcť, ak na sebe zapracujú. Snažíme sa pomôcť všetkým, ale niektorí to akceptujú neosobne, bez motivácie a spolupráce.

Nechcú pochopiť, že ich ťažkosti sú výsledkom ich nesprávnej pohybovej životosprávy. Potom sa vracajú s tým istým problémom, pretože nezmenia návyky.

Čo všetko robíte na vašom oddelení?

Doménou je vertebrológia, čo je vlastne komplexná diagnostika a liečba pacientov s ťažkosťami chrbtice. Potom máme pacientov po úrazoch a ortopedických intervenciách, ako sú endoprotetické a artroskopické operácie.

Ďalšími sú pacienti s poruchami periférneho a centrálneho nervového systému, hlavne po cievnych príhodách a po neurochirurgických operáciách.

S týmito pacientmi je zrejme ťažšia práca...

Nerozdeľujeme prácu na ľahšiu či ťažšiu. Dôležitý je pacient. Za klinicky náročnejších považujeme pacientov po mozgových príhodách s poruchami lokomócie a s depresiou, ktorých sa snažíme motivovať a získať na spoluprácu.

Liečenie môže trvať aj niekoľko mesiacov, ale, žiaľ, naše možnosti sú značne limitované. Najhoršie pre týchto pacientov je negatívny prístup rodiny, závažné nedostatky v sociálnom, ale hlavne zdravotnom manažmente. To považujem za najťažšie.

Akého ste mali najmladšieho pacienta, napríklad po mozgovej príhode? Keďže ten vek sa, bohužiaľ, posúva...

Hranica sa, žiaľ, znižuje. Primárna prevencia je nedostatočná, nedokážeme do nej zasahovať. Mali sme tu cievnu príhodu u mladej mamičky počas pôrodu.

Vráti sa späť do relatívne normálneho života po takejto príhode skôr mladý človek alebo starší? Hrá v tom vek svoju úlohu?

Záleží na rozsahu. Mladší človek má väčšiu vitalitu, väčšiu chuť do života, lepšie spolupracuje, má lepšiu motiváciu k návratu do normálneho sociálneho a spoločenského prostredia, hoci nie vždy sa podarí naplniť jeho očakávanie.

U starších je rehabilitácia komplikovaná hlavne väčšou komorbiditou, ktorá limituje rehabilitačný režim. Riešenie následkov je potom zložitejšie.

V mnohých oblastiach medicíny nastáva veľký pokrok, môže to o sebe povedať aj fyziatria? Alebo stále vychádza z tých overených klasických praktík?

Kedysi sme robili s prístrojmi, ktoré mali elektronicky značne obmedzené liečebné možnosti. Fyzika však „pridala“ aj v medicíne, takže dnes máme špičkovo programované a programovateľné prístroje, s ktorými cielime terapiu podľa typu poruchy pohybového aparátu.

Na našom pracovisku využívame už len vysokovýkonné lasery, magnety, sofistikovanú elektroterapiu, kryoterapiu, vibračné stoly a závažia, motodlahy.

Vo svete je už množstvo asistenčných prístrojov, ktoré značne zefektívňujú rehabilitačný proces v diagnostike a terapii.

Fyziatri teda musia ovládať nielen celé spektrum medicíny, internu, ortopédiu, neurológiu, traumatológiu, ale musia mať dobré vedomosti aj z fyziky, je to tak?

Isté vedomosti z fyziky sú potrebné. Ja som najprv vôbec nechcel byť lekárom. Keď som si vyberal v základnej škole štúdium, vyhrala elektrotechnická priemyslovka.

Do rodiny však prišiel chirurg, ktorý minimálne zneistil moje rozhodnutie. Po gymnáziu bola medicína už na prvom mieste a elektrotechnika až po nej.

Na vojne mi, už ako začínajúcemu chirurgovi, kolega ukázal niečo iné. Do ambulancie priniesli dvaja vojaci svojho spolubojovníka. Najprv som si myslel, že je v guráži, ale plukový lekár ho položil na posteľ, po pár otázkach urobil klik-klak, chlap vstal a odišiel po vlastných.

Tam som pričuchol i k elektroliečbe a rehabilitácii, tam nastala u mňa fúzia medicíny a fyziky. Samozrejme, že k tomu museli pribudnúť i vedomosti z iných odborov, ktoré sú pre náš odbor neodmysliteľné. 

To je úžasné, že ste dokázali takto spojiť dve svoje vášne.

Neviem, či šťastnou náhodou, ale bolo to tak.

Takže neľutujete, že ste neostali pri tej chirurgii?

Chirurg je niekto, kto drží skalpel, robí rýchle rozhodnutia aj výsledky. To sa mi páčilo. O manuálnej či manipulačnej medicíne sa hovorí, že je nekrvavá chirurgia.

Pacientovi urobíte manuálny zákrok, zbavíte ho problémov, prípadne posuniete na ďalšie procedúry, ale hlavne mu dáte aj návod, ako predísť recidíve. Takže nezriedka vidíte podobný efekt priamo pod rukami.

Je záujem o váš odbor? Bola som prekvapená, že chirurgom už dnes chce byť málokto z medikov.

Dnes je nižší záujem o odbory, ktoré sú fyzicky náročné, zmenila ich atraktivita. Niekedy bol záujem hlavne o klasické odbory. Na medicíne nás bolo v krúžku dvadsať, dve tretiny boli rozhodnuté, že budú robiť chirurgiu, ortopédiu, neurológiu alebo iný odbor.

Pre polovicu z nich neboli šance na realizáciu, museli konvertovať a je zaujímavé, že napriek tomu sú z nich špičkoví odborníci. Čo sa týka rehabilitácie, nemáme dobré „PR“, neposkytujeme dostatok pregraduálnych informácií o odbore.

Rezidenti  s obdivom sledujú, čo sme schopní poskytnúť a s akými výsledkami, dokonca viacerí z nich by sa boli určite rozhodli pre rehabilitáciu, keby...

Navyše, rehabilitácia nie je atraktívny odbor. Ťažko si na seba zarába, je fyzicky náročná a, ako sme spomenuli, náročná na vedomosti z neurológie, ortopédie, interny, chirurgie...

Sú dnes pacienti iní, ako boli pred 20 rokmi?

Určite. Boli skromnejší, fyzicky lepšie vybavení a nepodliehali pohodliu civilizácie ako dnes. Dnes nedostatočnú alebo nesprávnu fyzickú aktivitu, ktorá preťažuje a vyčerpáva možnosti pohybového aparátu, vedie k bolesti, riešia pacienti pohodlne – liekmi.

Stúpa prevalencia mladších so závažnými, štrukturalizovanými posturálnymi poruchami s fyzickou dekondíciou. Musíme im vysvetľovať, že príčiny a rezervy na riešenie si musia nájsť a my im v tom môžeme len pomôcť.

Odstránenie patologických pohybových stereotypov je to najťažšie, čo môžeme urobiť, ale nie bez pričinenia pacienta. V tomto smere sú pacienti lepšie edukovateľní.

Na druhej strane musím oceniť, že súčasťou imidžu mladej generácie sa čoraz viac stáva aj pestovanie fyzickej kultúry a to je veľmi pozitívne.

A čo internetoví pacienti?

Máme aj takých. Je to skupina pacientov, ktorí prídu s internetovými vedomosťami a predstavami, a to, či to má, alebo nemá logiku, musíme rozhodnúť my.

Asi vás aj trocha hnevajú...

Akceptujem to, že majú záujem o svoj zdravotný stav. Na sieti je množstvo informácií, ale, žiaľ, i dezinformácií. Parafrázujem – mohlo by sa stať, že by sme liečili pacienta podľa ním interpretovej stránky na internete, len nedajbože by zomrel na tlačovú chybu.

Myslím, že medicína dôkazov je férová, prezieravá, ambiciózna a jedine lekár určí u pacienta aktuálnu diagnózu aj terapiu.

Čím si najčastejšie ničíme telo?

Z hľadiska mojej profesie nečinnosťou alebo zlou činnosťou. Dieťa sa vyvíja fyziologicky bez toho, aby sme museli k tomu prispievať. Ale vo veku, keď už začína určitá fyzická a športová aktivita, môže byť pre dieťa nebezpečný rodič, ktorý svoje ambície vkladá do dieťaťa.

Ak to dieťa akceptuje, motivuje ho to a fyzicky má na to, vtedy je to pozitívne. Ak je to naopak, dieťa získa averziu k pohybu. V dospelosti, ak sa nestaráme o fyzickú kondíciu, môžeme mať problémy.

Naše telo naozaj podlieha nielen našej vôli, ale aj zvôli. Nesprávna motivácia sa môže na človeku podpísať až do závratných zmien. Tragédia je, ak 120-kilový podnikateľ hrá raz do týždňa futbal v nevhodnej obuvi, na betóne či na nevhodnom teréne.

Potom praskajú achilovky, členky, vznikajú stresové fraktúry, zrýchľujú sa nenávratne degeneratívne procesy. 

Takže áno, pestujme si telo, ale v medziach fyzických možností, vzostupnou aktivitou, prípadne po vyšetrení lekárom, pod vedením kvalifikovaného trénera aspoň v začiatkoch.

Čo beh? Ten je momentálne veľmi vychytený.

Ak niekto behá od útleho veku, to je v poriadku, prípadne ak behá postupne dlhšie a náročnejšie trate a cíti pozitívny efekt tejto aktivity. Tragédiou môže byť rozhodnutie bojovať s nadváhou u človeka, ktorý v živote nebehal, a začne bez vyšetrenia lekára.

Svaly a kĺby nie sú adaptované na záťaž, hrozí riziko úrazu. Plávanie, bicykel, chôdza, rýchla chôdza, striedavý beh, neskôr náročnejší beh, to by mala byť postupnosť v náročnosti na pohybový aparát.

Vy si ako udržiavate kondíciu?

Zákerná otázka (smiech). Pri otázke pacienta „pán primár, a vy to tak robíte?“ zásadne odpovedám „samozrejme, že to tak robím“. Nemôže byť autoritou lekár diabetológ  či fyziater so 120 kilami.

Mal by minimálne budiť dojem vzoru. Takže sa snažím udržovať si kondíciu, v zime lyžovaním, v lete plávaním a hlavne poľovaním.

Ste poľovník?

Skôr vykonávam selekciu v súlade s poľovníckou etikou.

A robíte potom aj divinu?

To skôr manželka. Je excelentná kuchárka.

Je bežné, že lekári majú doma lekárky. Je aj vaša manželka lekárka?

Je. Dokonca „konvertovala“ do nášho fachu, takže mám oponenta doma. Som za to vďačný nielen jej, ale i svojej rodine.

V začiatkoch to bolo náročné, hlavne zladenie atestácií a rodiny. Dvojkariérové manželstvo bývalý systém veľmi neuľahčoval.

A čo vaši synovia?

Jeden je lekár a druhý skončil elektrotechnickú fakultu. Chlapci sa rozhodli sami.

Váš najväčší úlovok?

Nie som zberateľom trofejí, je to skôr koníček. Príroda je na obdiv, relax, je to balzam na dušu.

Rozhovory so všetkými top lekármi nájdete v unikátnej publikácii Top lekári na Slovensku IV. Môžete si ju objednať na tel. č. 02/48 238 238 (9:00 - 17:00) alebo na predplatne@hnonline.sk

Sekcia: Top lekári Slovenska Autor: Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 708