Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Sú malé a čierne. A nebezpečné

21. apríl 2017 - Sezóna kliešťov sa nám rozbehla naplno. A tak by sme sa po návrate z lesa či prechádzky v parku mali kompletne prezrieť, či sme si nedoniesli nevítaného spoločníka. Pozor, kliešte sa nevyhýbajú ani našim domácim miláčikom.

Mení sa nielen svet či klíma, ale aj kliešte. Oproti minulým rokom zmenili svoje správanie aj na Slovensku. Sú napríklad tam, kde predtým neboli. „Je to však aj dôsledok premnoženia sa divo žijúcich zvierat, najmä srnčej, jelenej i diviačej zveri, ktorá je výdatným zdrojom krvi pre kliešte,“ upozornil doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Mení sa aj infikovanosť, v čase i priestore, kolíše z roka na rok a od miesta k miestu.

„Sú roky, keď infikovanosť stúpa a naopak, keď klesá. Sú oblasti, kde je kliešťov ,záplava‘ a o niekoľko stoviek metrov po nich nie je ani stopy. Príčin týchto zmien je veľa. Medzi najdôležitejšie patria práve tie zvieratá, ktoré kliešte ,vyživujú‘ svojou krvou a zároveň s krvou ich aj infikujú pôvodcami týchto nákaz. Ďalej sú to mikroklimatické podmienky a tiež zmena využívania pôdy, zarastanie pasienkov, zanedbávanie úpravy parkov,“ dodal odborník.

Ako to funguje

Kliešť sa počas svojho vývoja napije až trikrát krvi, vždy na inom hostiteľovi. „Z vajíčok vyliahnuté drobulinké larvy pijú najmä na myšiach, na ktorých sa nakazia pôvodcami chorôb. Nacicaná larva sa v lesnej hrabanke alebo pôde zmení na o niečo väčšiu čiernu nymfu, ktorú poznáme ako ,malého‘ kliešťa. Nacicaná nymfa odpadne opäť do pôdy, kde sa zmení na 3 až 5 milimetrov veľkého dospelého kliešťa, menšieho čierneho samčeka a väčšiu samičku s červeným bruškom,“ opísal B. Peťko.

Kliešte pijú krv krátko, larvy a nymfy 2 dni, samička až 10 dní. Po napití odpadávajú do lesnej hrabanky, trávy či pôdy, kde sa ďalej vyvíjajú. Na svojich hostiteľov potom číhajú na končekoch listov tráv alebo vetvičkách nízkeho krovia.

„Ak bol prisatý kliešť infikovaný, možnosť, že človek aj ochorie, je už pomerne veľká. Vírusom kliešťovej encefalitídy je infikovaných asi 1 promile kliešťov (jeden z tisíc), pri lymskej borelióze 10 – 20 percent, teda aj každý piaty. Nie každý človek však po napadnutí kliešťom aj ochorie. Našťastie. Závisí to od imunitného stavu jedinca, dĺžky prisatia kliešťa i ďalších faktorov,“ uviedol odborník.

Tam, kde neboli

Zlá správa je, že kliešte sa rozšírili do nových oblastí, kde predtým neboli. Sú to najmä horské oblasti Slovenska, oblasti listnatých a zmiešaných lesov. Na teplejších južných svahoch je to do nadmorských výšok až 1 200 metrov nad morom, na severných len do 750 až 800 m n. m., zriedka vyššie.

„Máme ojedinelé nálezy kliešťov na Slovensku aj z výšok okolo 1 400 metrov nad morom. To je priam šokujúce. Je to vďaka nárastu teploty vzduchu a častejších zrážok na horách,“ upozornil B. Peťko. Naopak, južné Slovensko trpí nedostatkom zrážok a extrémnymi teplotami, čo kliešťom nevyhovuje. Tam ich počty ubúdajú, respektíve si udržia vysokú početnosť len vo vlhkých lužných lesoch v okolí riek.

Repelenty – pomáhajú?

Zatiaľ najlepšou ochranou pred kliešťami sú repelenty v rôznych aplikačných formách ako spreje, šampóny, krémy, oleje a podobne. Na internete môžeme nájsť rôzne domáce recepty proti kliešťom.

„Všetky prostriedky však majú aj svoje slabé stránky. Proti často používaným repelentom si kliešte časom vytvoria určitú rezistenciu, odolnosť. Bežné dávky už nie sú účinné, respektíve sa skracuje lehota ich účinku,“ upozornil B. Peťko. Existuje však pár šťastlivcov, ktorí pre kliešte nie sú atraktívni. „Asi 20 percent ľudskej populácie je prirodzene odolná proti kliešťom. Proste kliešte sa na nich neprisajú, aj keby si ich na seba nasypali. Jednoducho z nich odpadnú,“ dodal B. Peťko.

Na druhej strane je asi 15 percent populácie, ktorá má na sebe každý rok aspoň jedného pricicaného kliešťa. „Vedci skúmajú tieto faktory, ktoré sú zodpovedné za atraktívnosť či neatraktívnosť určitých jedincov pre kliešte a hľadajú nové formy a prostriedky ochrany pred nimi. Je však lepšie sa držať osvedčených repelentov ako neisto experimentovať, respektíve používať aj odporúčané kombinácie ochranných prostriedkov,“ dodal B. Peťko.

Sú kliešte nebezpečné aj pre psy?

V médiách sa objavila správa o nebezpečných kliešťoch, ktoré v Anglicku zabíjali psov. Dôvodom bola babezióza, ktorú kliešte prenášajú. Kým v kontinentálnej Európe sa ochorenie medzi psíkmi vyskytuje bežne, vo Veľkej Británii je to novinka.

„U nás sú to hlavne oblasti južného Slovenska, najmä Nové Zámky, Dunajská Streda, ďalej v oblasti Trebišova, ale keďže v súčasnosti je vysoká migrácia psov hlavne pri výstavách, môže sa choroba rozšíriť aj do severnejších oblastí,“ upozornil veterinár Dušan Sabol z prešovskej ambulancie Plutovet.

K príznakom babeziózy patrí najmä horúčka nad 40 °C, slabosť, ľahostajnosť, bledé ďasná a jazyk, a predovšetkým tmavý moč, ktorý pripomína Colu, ale aj žltačka, teda žlté sfarbenie pokožky, ďasien, očného bielka, a tiež zväčšené lymfatické uzliny a zväčšená slezina. Najlepšou ochranou pre psíkov sú preto rôzne obojky, tablety a pipety s účinnou látkou.

Pozor však, psík sa môže nakaziť aj pri uhryznutí nakazeného psa. Kliešť, ktorý nákazu na psy prenáša, však nie je ten nám známy kliešť obyčajný, ktorého poznáme ako malého čierneho či veľkého červeného kliešťa, ale kliešť pijak lužný. Je asi o polovicu väčší ako kliešť obyčajný, ale líši sa najmä typickou hnedobielou kresbou na chrbtovom štítku. Podľa nej ho niekde volajú aj „maskáčový kliešť“.

Sekcia: Aktuálne Autor: kl
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 37