Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Riaditeľ NOÚ: Liečbu vnímame ako umenie

25. apríl 2014 - Ako sa staráme u nás o onkologických pacientov? Sú iba číslami v štatistike? Majú prístup k najnovšej liečbe?

Aj o tom sme sa zhovárali s riaditeľom Národného onkologického ústavu (NOÚ) a primárom oddelenia ambulantnej chemoterapie MUDr. Jozefom Dolinským.

Podľa výsledkov prieskumu švédskej výskumnej organizácie sme sa umiestnili na 6. mieste v boji s rakovinou pankreasu. Čo hovoríte na tieto výsledky?

Samotného ma naozaj prekvapili. Do diagnostiky a liečby pankreasu u nás vstupuje viacero faktorov, predovšetkým však široko rozvetvená sieť odborných pracovísk od gastroenterológie, rádiológie, patológie, chirurgie až po klinickú a radiačnú onkológiu, ktoré medzi sebou navyše veľmi dobre spolupracujú.

Rozhodujúcu úlohu zohráva najmä chirurgická liečba, ktorá je na Slovensku centralizovaná a na slušnej úrovni. Jednotlivé pracoviská sú zároveň plošne rozložené tak, že pokrývajú celé územie Slovenska, takže k nim má prístup pacient aj z malej dedinky mimo veľkých miest.

Na Slovensku sú v liečbe karcinómu pankreasu dostupné všetky kľúčové lieky, táto dostupnosť však, vzhľadom na fakt, že efektívne preparáty chýbajú celosvetovo, zohráva len minimálnu úlohu.

Ako sme na tom so starostlivosťou o onkologických pacientov, s ich diagnostikou a liečbou?

Slovenská onkológia má veľmi dobrú tradíciu. Počas socializmu napríklad existovala sieť takzvaných rajónnych oddelení klinickej onkológie, ktoré zberali potrebné údaje, takže u nás fungovala vynikajúca hlásna služba, na ktorej základe boli pacienti efektívne nasmerovaní do príslušného vyššieho onkologického pracoviska. Možno málokto vie, že sme patrili medzi prvých v Európe, ktorí mali atestovaných onkológov.

Celková onkologická starostlivosť bola na veľmi dobrej úrovni. Považujem to za dobrý základ, na ktorý sme mohli nadviazať. Sieť onkologických oddelení a ambulancií poskytuje pacientom širokú škálu systémovej liečby. Snažíme sa, aby bola dobrá štandardná onkologická starostlivosť dostupná pre všetkých. V tom by sme mohli byť vzorom, verím, že sa nám to aj darí.

V čom sme, naopak, ešte pozadu oproti iným krajinám?

Bohužiaľ, v našej krajine absentuje vlastný, samostatný klinický výskum, ktorý je finančne veľmi náročný, čo je však problém aj iných krajín. Zapájame sa preto najmä do veľkých medzinárodných výskumných projektov a programov.

Ako je to s paliatívnou starostlivosťou v NOÚ, a celkovo na Slovensku?

Paliatívna starostlivosť má v našom ústave silnú tradíciu a postavenie. Oddelenie paliatívnej starostlivosti je jedným z dvoch samostatných oddelení na Slovensku. Je súčasťou Kliniky klinickej onkológie, vzniklo v roku 1995 a budúci rok oslávime 20 rokov jeho existencie.

Momentálne ho tvorí lôžková časť s devätnástimi posteľami a ambulantná časť s piatimi. Pacienti dostávajú starostlivosť na najvyššej úrovni, výhodou je zázemie nemocnice s kompletným tímom odborníkov a zdravotníckeho personálu. Paliatívna medicína získala na Slovensku status samostatnej špecializácie v roku 2006 a o tri roky neskôr boli v príprave prví lekári.

Atestovaných je momentálne sedem, ďalší štyria sa pripravujú. V praxi ju vykonávajú skôr súkromné hospice, na ktorých financovanie prispieva Slovenská katolícka charita. Je ich však málo.

Očakávaným progresom by mohlo byť fungovanie domácich hospicových tímov, ktoré budú poskytovať mobilnú paliatívnu starostlivosť v teréne.

A čo náš Národný onkologický plán? Umožňuje sa dnes v onkologických ústavoch prepojenie vedy, výskumu s klinickou praxou?

V rámci jeho koncipovania sme sa spolu aj s ďalšími odborníkmi zúčastnili na mnohých diskusiách. Tvorba programu je náročný proces a vyžaduje si v prvom rade dostatok finančných prostriedkov.

Aj preto je jeho zavádzanie zložité. V roku 2013 ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva prijali konsenzus, na ktorého základe bude preventívna časť problematických civilizačných chorôb, teda aj onkologických riešená implementovaním do Aktualizácie Národného programu podpory zdravia v SR, teda nie samostatným programom.

Vláda ho má predložiť v novembri tohto roka. Onkológia si vyžaduje komplexný pohľad na problematiku. O prepojenie vedy a výskumu s klinickou praxou sa v NOÚ aktívne usilujeme. Aj preto sme pred tromi rokmi v ústave založili Jednotku translačného výskumu (TRU).

Spolupracuje NOÚ s Východoslovenským onkologickým ústavom?

Sme v pravidelnom kontakte, často sa stretávame na rôznych odborných fórach alebo v rámci zasadnutí Výboru Slovenskej onkologickej spoločnosti, kde spolu diskutujeme o aktuálnych témach, trendoch, ale aj o problémoch, s ktorými sa stretávame.
Komunikáciu s jednotlivými aktérmi v odbore považujem vo všeobecnosti za dôležitú. Výmena informácií, zdieľanie skúseností je prirodzená forma progresu.

Máme dostatočný počet onkologických ústavov?

Myslím si, že áno, otázne je zriadenie stredoslovenského onkologického ústavu.

Aké sú hlavné priority NOÚ?

Poskytovať pacientom komplexnú onkologickú starostlivosť na najvyššej úrovni. Zvyšovať ich komfort. Nevyhnutným predpokladom na to je modernizácia tak prístrojového parku, ako aj priestorov.

Vyše 40-ročná budova pôvodne štátneho sanatória si vyžaduje obnovu súčasných pracovísk NOÚ. Rekonštrukcie niektorých už máme za sebou, postupujeme podľa priorít a finančných možností.

Začali sme klinikami a oddeleniami, kde sa liečia najčastejšie sa vyskytujúce onkologické ochorenia, a pracoviskami, kam chodí najviac pacientov. Mojou ambíciou je vybudovať modernú „patient friendly“ nemocnicu, šitú na mieru pacienta, aby sa podľa možnosti cítil ako doma.

Môže sa onkologický ústav podieľať na prevencii rakoviny, napríklad edukáciou odbornej i laickej verejnosti?

Edukácia verejnosti je súčasťou našej práce, patrí doslova k dennej rutine. Lekári z NOÚ vystupujú v médiách, poskytujú cenné rady a skúsenosti pre laickú verejnosť. Jedným z príkladov je cyklus prednášok v známom slovenskom týždenníku, kde naši odborníci postupne vysvetlili podstatu a prevenciu jednotlivých onkologických ochorení.

Mnohí prednášajú na odborných podujatiach i na univerzitách a podieľajú sa tak na vzdelávaní ďalšej generácie. Keďže počet pacientov narastá, plánujeme osvetu v najbližších mesiacoch zintenzívniť, začneme napríklad vydávať newsletter, ktorý bude v elektronickej podobe prístupný každému.

Za dva marcové týždne spáchalo v Moskve samovraždu osem onkologických pacientov. V listoch na rozlúčku uviedli, že už nevládali bojovať s chorobou. Podľa ruských odborníkov zlyhala psychoonkológia. Ako je to so psychoonkológmi u nás? Pracuje aj v NOÚ psychoonkológ?

Našim pacientom poskytujeme psychologický servis, rovnako je k dispozícii aj psychiater. Vnímam to ako neoddeliteľnú súčasť spomínanej komplexnej onkologickej starostlivosti, aj psychológ aj psychiater sú preto súčasťou tímu odborníkov.

Za viac ako pätnásť rokov praxe som zažil tri pokusy o samovraždu. Boj s onkologickým ochorením je náročný. Psychologická podpora by v tomto procese rozhodne nemala chýbať.

Majú dnes onkologickí pacienti prístup k najnovšej liečbe?

Onkologickí pacienti majú prístup k najnovšej liečbe, ale spôsob, akým sa k nej dostávajú, je oproti minulosti trochu komplikovanejší. Ak zaregistrovaný liek nezaradí kategorizačná komisia ministerstva zdravotníctva do zoznamu kategorizovaných liekov, ktoré sú hradené z verejného poistenia, pacient sa k nim dostáva prostredníctvom takzvaných výnimiek.

Tie poisťovne zvažujú individuálne, podľa viacerých kritérií. Veľkej skupine pacientov, u ktorej sme výnimku žiadali, ju poisťovne schválili, boli však aj takí, keď výnimka udelená nebola.

Budúcnosť liečby onkologických ochorení sa vidí aj v génovej terapii. Čo si o tomto druhu terapie myslite?

Budúcnosť onkologickej liečby sa vidí v tom, že podstatne lepšie pochopíme, prečo a ako vznikajú nádory a že nájdeme cestu, ako do týchto procesov zasiahnuť. Jednou z možností je génová terapia.

Podľa mojich informácií je v súčasnosti naše chápanie funkcie génov pri vzniku a rozvoji nádorových ochorení také, že pri väčšine chorôb nevieme nájsť správny a zodpovedný gén, ktorý by sme mali ovplyvniť v prospech želaného terapeutického výsledku. Choroba býva väčšinou výsledkom poruchy viacerých génov a ďalších iných faktorov.

Pri súčasnom stave vedomostí by možno génová terapia bola zaujímavá pre tie onkologické diagnózy, o ktorých si myslíme, že sú spôsobené poruchou jedného alebo malého počtu génov. Ďalší problém, ktorý je zároveň predmetom výskumu, je spôsob, akým do poškodeného génu vpravíme opravnú látku. Mám taký pocit, že v dohľadnom čase asi nedôjde k masívnejšiemu použitiu génovej terapie, nielen na Slovensku.

Budú mať aj naši onkologickí pacienti k nej prístup?

Myslím, že áno, tak ako dosiaľ. Či už cestou kategorizácie alebo výnimiek. Veľká väčšina pacientov dostane tie lieky, ktoré im chceme dať, a pokiaľ viem, všetci aj dostali lieky, ktoré im mohli zachrániť život, alebo podstatne ovplyvniť jeho dĺžku.

Podľa mojich skúseností mnohokrát aj výnimky, ktoré zdravotná poisťovňa neschváli, mali skôr okrajový význam bez zásadného dosahu na osud pacienta. Je dôležité povedať, že na celom svete nastáva búrlivá diskusia o tom, ako a kto bude preplácať tieto lieky, ktoré sú čím ďalej, tým drahšie.

Pacienti s onkologickým ochorením sa vidia často iba ako čísla v štatistike. Majú pocit, že sa im lekári nedostatočne venujú...

U nás nevnímame pacienta len ako pacienta, počas liečby sa stáva naším partnerom až priateľom. Onkologický pacient sa významne odlišuje od človeka, ktorý príde do všeobecnej nemocnice so zlomenou rukou alebo na operáciu žlčníka.

Taký sa už zvyčajne nevráti. Náš pacient sa k nám vracia celé týždne, mesiace aj roky. Lekár sa stáva jeho sprievodcom v najkomplikovanejšom období života, pacient sa pre nás teda akosi logicky stáva partnerom, ktorý vstupuje do rozhodovania o liečbe, nie je iba jej predmetom, ako to bolo kedysi.

Budovanie vzťahu je veľmi pekné, ale zároveň aj psychicky náročné, pretože pracujeme s mimoriadne ťažko chorými ľuďmi. Preto ma neobyčajne potešila skutočnosť, že Národný onkologický ústav získal druhé miesto v rebríčku najlepších slovenských nemocníc (vrátane súkromných) za rok 2012, keď nielen pacienti, ale aj analytici a poisťovne, ktoré hodnotili celkovú zdravotnú starostlivosť, prístup lekárov a sestier k chorým, ako aj mnohé ďalšie kritériá, boli s našimi celkovými službami spokojní na 90 percent.

Je nejaký pacient, ktorý vám utkvel v pamäti?

Nie jeden, mnohí. Keďže naši pacienti nie sú „jednorazoví“, vzťah často prerastá do osobnej roviny, do priateľstva nielen s pacientom, ale aj s jeho rodinou, blízkymi. Prežívam s nimi ich problémy, obavy, neistotu, púšťajú ma do svojich emócií, kľúčových situácií v ich životoch, to sú veľmi silné momenty, na ktoré sa nedá zabudnúť.

NOÚ nedávno zrekonštruoval oddelenie ambulantnej chemoterapie. Nájdeme tu aj diela významných slovenských výtvarníkov. Ako vplýva umenie na liečbu?

Umenie má v našom ústave osobitý rozmer. Začalo sa to myšlienkou, ako rozvinúť potenciál unikátnej umeleckej zbierky, ktorá sa v budove, pôvodne štátneho sanatória, roky vytvárala.

Nachádzajú sa tu diela vynikajúcich slovenských výtvarníkov ako Janko Alexy, Ján Želibský, Jan Hála, Imrich Weiner–Kráľ, Ladislav Čemický, Ján Mudroch, vo fontáne pred hlavným vchodom je napríklad nádherná socha Tibora Bártfaya.

Umenie má úžasnú silu, pomáha človeku vyrovnávať sa so základnými otázkami života, dokáže rozširovať osobné hranice, prekonávať vnútorné bariéry, vliať ducha slobody, posilniť prežívanie pocitov. Chceli sme tieto atribúty umenia rozvíjať práve v takom sterilnom prostredí, akým je nemocnica.

Dostať ich bližšie k pacientovi vo chvíli, keď je konfrontovaný so zložitou situáciou, je zraniteľný, lebo ide o zdravie. Táto naša snaha sa pretavila až do filozofie „umenie liečiť“. V podstate však len nadviazala na skutočnosť, že v NOÚ vnímame liečbu ako umenie.

Prostredie, v ktorom pacienti absolvujú liečbu, považujeme za dôležitú súčasť procesu, snažíme sa ho estetizovať, kultivovať, aby sa v ňom cítili komfortne a príjemne. Veľmi si preto cením, že táto filozofia našla praktické naplnenie aj na oddelení ambulantnej chemoterapie.

Pripravujete obnovu aj iných oddelení?

Áno, v rekonštrukčných prácach a modernizácii priestorov potrebujeme pokračovať. Čaká nás kompletná obnova Transplantačnej jednotky oddelenia hematológie a transfúziológie, ktorej súčasný stav nie je na úrovni 21. storočia.

Na jeseň tohto roku chceme začať s výstavbou Centra chirurgie prsníka poskytujúce ženám najnovšiu chirurgickú liečbu na európskej úrovni. Aktuálne sa nám podarilo pre ústav kúpiť nový prístroj mamotom, ktorý umožní odber vzorky z podozrivého tkaniva prsníka bez operácie v celkovej narkóze.

Máte za sebou niekoľko významných rekonštrukcií ústavu, ďalšie pred sebou, novú filozofiu „umenie liečiť“ v praktickom prepojení na „liečbu umením“. S takými ambíciami sa stretneme skôr v súkromných zdravotníckych zariadeniach a možno ani nie na Slovensku...

Úprimne ma teší, že Národný onkologický ústav je dôkazom toho, že naplnenie rovnakej ambície sa môže zrealizovať aj v štátnej nemocnici. Mojou snahou je vybudovať modernú inštitúciu, no predovšetkým priateľskú k pacientom.

Priznávam, že je to náročná ambícia, koncepčne i finančne, vyžaduje veľké osobné nasadenie. Naše možnosti presahujú pokrytie z vlastného rozpočtu NOÚ, preto prostriedky hľadáme aj prostredníctvom sponzorstva, darcovstva či inštitútu 2 percent. Inšpiroval som sa počas mnohých pobytov v zahraničí, najmä v USA, kde pri podobných zariadeniach fungujú nadácie.

Aj tam je zdravotníctvo financované z viacerých zdrojov. V roku 2009, keď som už pôsobil ako námestník riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť, sme preto spolu s lekármi a zamestnancami založili Združenie priateľov Národného onkologického ústavu s cieľom podporovať jeho rozvoj a aktivity.

Všetky peniaze, ktoré získame, idú na zvýšenie kvality poskytovanej starostlivosti a zlepšenie komfortu pacientov.

Čo konkrétne sa už pomocou združenia podarilo zrealizovať?

Tri veľké projekty. Prvým bola obnova Kliniky chirurgickej onkológie – je to kľúčové, najväčšie onkochirurgické pracovisko na Slovensku. Štyridsať percent nákladov na rekonštrukciu financovalo združenie. Druhým bolo oddelenie klinickej onkológie E. Je to pracovisko, ktoré sa stará najmä o pacientov s ochoreniami zažívacieho traktu, teda hrubého čreva, konečníka, pankreasu.

Vzniklo tu najmodernejšie onkologické oddelenie na Slovensku a až šesťdesiat percent nákladov na obnovu dalo naše združenie. Posledným je spomínané oddelenie ambulantnej chemoterapie, kde sa na celkových nákladoch podieľalo združenie tridsiatimi percentami.

Ako je to s personálnym obsadením? Máte dostatok lekárov? Aký je vekový priemer lekárov a sestier?

S personálnym pokrytím problém nemáme, máme dostatok lekárov, sestier i zdravotníckeho personálu tak, aby nevznikal problém s čakacími lehotami na vyšetrenie či operácie. Ich lehoty sú individuálne, nedá sa to zovšeobecniť, ale nevznikajú nám prestoje pri objednávaní, urgentné prípady riešime neodkladne. Priemerný vek lekárov je 44 rokov, sestier 40.

Máte čas aj na seba? Ako relaxujete?

Vo večne hľadanom voľnom čase rád cestujem, stretávam sa s priateľmi pri dobrom jedle a víne. Mám rád výtvarné umenie, hudbu, balet. Relaxujem aj pri rannom behu, ktorý sa snažím nevynechávať, je to veľmi dobrý začiatok dňa.

Sekcia: Aktuálne Autor: Katarína Šterbová
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 95