Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Profesor Ján Breza: Urológiu robíme na najvyššej úrovni

6. jún 2014 - Mnohí ambulantní urológovia nie sú ochotní a hlavne schopní zobrať na seba akúkoľvek zodpovednosť, týkajúcu sa urologického ochorenia.

Katéter – posielajú do Bratislavy. Vyššia teplota – do Bratislavy. Akýkoľvek nádor – do Bratislavy...

Aktuálne rokujú SLS a SLK, ako efektívne zabezpečiť celoživotné kontinuálne vzdelávanie. Aj o tom sme sa zhovárali s prednostom Urologickej kliniky UN Bratislava prof. MUDr. Jánom Brezom, DrSc.

Kedy sa vlastne urológia začala formovať ako samostatný medicínsky odbor?

Dá sa hovoriť o päťdesiatych rokoch minulého storočia, v roku 1956 vznikla aj samostatná Slovenská urologická spoločnosť.

Dovtedy bola urológia súčasťou všeobecnej chirurgie, ktorá sa však postupne začala deliť na pododbory a nakoniec sa rozdelila do súčasných trinástich samostatných odborov – urológie, ortopédie, cievnej chirurgie, torakálnej chirurgie, kardiochirurgie, neurochirurgie a ďalších.

Urológia ako samostatný chirurgický lekársky odbor sa zaoberá diagnostikou a terapiou chorôb vylučovacej sústavy, čo je orgánová sústava, zaisťujúca vylučovanie látok z ľudského tela a mužských pohlavných orgánov.

Venuje sa aj ochoreniam orgánov, ktoré anatomicky alebo funkčne súvisia s urogenitálnym systémom – nadobličiek a prištítnych teliesok. Neoddeliteľnou súčasťou urológie je aj komplexná problematika odberov a transplantácií obličiek.

Čo vyvolalo takú atomizáciu?

Diagnostika a terapia chorôb je taká špecifická, že všeobecný chirurg by už dnes vonkoncom nemohol postihnúť všetky nuansy napríklad ochorení urogenitálneho systému.

Samozrejme, rovnako ako väčšina lekárskych odborov, aj urológia je spätá s príbuznými či súvisiacimi špecializáciami.

Napríklad pri problematike pohlavných orgánov spolupracuje s gynekológiou a so sexuológiou, čo sa týka ochorenia obličiek čiastočne sa prelína s nefrológiou, ktorá sa zaoberá ich diagnózou a liečbou. Ako samostatný odbor dnes funguje detská urológia.

Malo postavenie sa na vlastné nohy všeobecnú podporu?

To sa nedá povedať. Vyslovene proti boli dvaja významní chirugovia – zakladateľ československej neurochirurgie prof. Arnold Jirásek z Prahy, ktorý sa zásadne staval proti odčleneniu urológie od všeobecnej chirurgie.

Energicky bránil odštiepeniu rôznych odvetví všeobecnej chirurgie aj zakladateľ modernej brušnej chirurgie svetoznámy viedenský chirurg Theodor Billroth.

O poprednom urológovi prof. MUDr. Vladimírovi Zvarovi, DrSc., často hovoríte ako o vzore, ktorý vás získal pre urológiu, u neho na Urologickej klinike v Bratislave ste pred 41 rokmi začínali. Bola vtedy uroĺógia ešte v plienkach?

Lekárom som chcel byť oddávna, ale myslel som, že budem tak ako môj otec otolaryngológ. Skutočne bol profesor Zvara ten, kto ma získal pre urológiu a všetko, čo som potreboval vedieť, ma naučil, poskytol mi možnosti vzdelávať sa, absolvovať aj zahraničné stáže.

Keď som začínal, urológia už nebola v plienkach, mali sme kliniky v Bratislave, Martine a v Košiciach a viacero urologických oddelení po Slovensku. Pán profesor bol ten, kto klinickú disciplínu postavil na solídnu bázu a podarilo sa mu položiť pevné základy pre to, aby sa Urologická klinika v Bratislave mohla zúčastňovať na medzinárodnom rozvoji odboru.

Bol príkladom špičkového odborníka, ktorý priťahoval spolupracovníkov k zodpovednej a náročnej práci. Aj vďaka nemu sa stala práca mojím veľkým koníčkom.

Hovoríte o stážach v zahraničí, o medzinárodnom rozvoji urológie. Bolo to možné napriek vtedajšiemu bipolárnemu svetu?

Mal som skutočne obrovské šťastie, že mojím vzácnym mentorom bol profesor Zvara, ktorý ma posielal do sveta. Videl som na vlastné oči, aká urológia sa robila v západnom Nemecku, vo Veľkej Británii, v USA. Isteže, nemali sme také materiálne možnosti, ako mali západní kolegovia, ale na vysokej odbornej úrovni bola aj naša urológia.

Už ich máme?

Nie, stále ich bohužiaľ nemáme, ale čo sa týka nášho „gebíru“, tej urologickej invencie, v ničom za kolegami vo vyspelejšom zahraničí nezaostávame. Prístrojové vybavenie urologických pracovísk v západnej Európe je rozhodne lepšie ako u nás, v tomto značne zaostávame.

Myslím si, že dôvodom je predovšetkým nedostatok financií najmä v štátnych nemocniciach. Prípadní sponzori problémy štátneho zdravotníckeho zariadenia nevyriešia, to je problém, ktorý má riešiť štátny orgán, konkrétne ministerstvo zdravotníctva alebo ministerstvo financií, ktoré má peniaze pod palcom.

No už nie raz som sa presvedčil, že naši lekári robia urológiu na najvyššej úrovni a jej kvalita porovnanie so západnou Európou znesie.

Aspoňže tak... Dá sa povedať, či je urologickými ochoreniami postihnuté niektoré etnikum či región viac?

Áno, toto sa nedá nepriznať. Napríklad karcinóm prostaty postihuje najviac Afroameričanov, amerických černochov a obyvateľov Nového Zélandu. Ako pravdepodobná príčina sa uvádza životospráva, štýl a spôsob ich stravovania.

Alebo – karcinóm obličiek sa celosvetovo vyskytuje najčastejšie v Česku. Nemáme však pre to vysvetlenie, nevieme zatiaľ zistiť, prečo je to tak.

Ako špičkového urológa vás takéto záhady „nevytáčajú“?

Tak to zas nie, vnímame to pragmaticky a vecne a veríme, že raz sa príčiny zistia. Pacientov liečime a veľmi často aj vyliečime, to je hlavné.

Profesor Zvara pri hodnotení 30 rokov Urologickej kliniky v roku 1998 o vás napísal, že „keď sa vyvinuli metódy kontinentnej derivácie moču, zaviedol ich v indikovaných situáciách do repertoáru našej kliniky MUDr. Ján Breza. Okrem použitia tenkého a hrubého čreva získal aj prvé skúsenosti s augmentáciou močového mechúra pomocou resekovanej steny žalúdka“. Smerujem tým k otázke – ako sa za vašich štyridsať rokov v urológii odbor zmenil?

Počas rokov mojej praxe sa urológia zmenila veľmi podstatným spôsobom. To, čo bolo voľakedy novinkou, potom bežnou rutinou, sa už dnes ani nepoužíva. Keď som začínal, močové kamene patrili medzi najčastejšie urologické operácie, ale dnes sa už prakticky neoperujú.

Máme prístroje, ktoré ich dokážu v tele rozdrviť na stovky malých kúskov, či bez skalpela vytiahnuť. Som však rád, že to, čo ma naučil profesor Zvara, ktorý močové kamene fantasticky operoval, nemusím využívať.

Moji mladí kolegovia nikdy nevideli otvorenú operáciu kameňov v obličke. Urológia sa zmenila od základu. Vďaka moderným zobrazovacím prístrojom dominuje šetriaca chirurgia. Vieme liečiť nádory na obličkách, transplantovať ich, liečiť karcinóm prostaty alebo močového mechúra a čo je najdôležitejšie, vysoké percento pacientov dokážeme preliečiť medikamentózne alebo laparoskopicky.

Chirurgická liečba benígnej hyperplázie prostaty už nie je strašiakom. Tkanivo prostaty dokážeme odstrániť aj laserom, mikrovlnným žiarením alebo ultrazvukom vysokej intenzity. Takto môžeme liečiť aj pacientov s vážnymi pridruženými ochoreniami a chorých, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi. Aj preto mám urológiu veľmi rád.

Ktoré sú podľa vás najdôležitejšie míľniky v rozvoji urológie?

Pri každej kategórii chorôb sú nejaké novinky. Napríklad šoková rázová vlna, ktorá sa v 70. rokoch zaviedla do liečby obličkových kameňov. Bol to kedysi prístroj, keď pacient ležal vo vani s teplou vodou.

Postupne, vďaka technologickému progresu sme sa dopracovali k moderným prístrojom. Chemoterapia pri nádoroch semenníkov, hormónoterapia pri nádoroch prostaty, to voľakedy, keď som začínal, nebolo.

Obrovsky pokročili transplantácie obličiek, čo je mne veľmi blízka a drahá téma, lebo som sa to začínal učiť kedysi na pokusných psoch a dnes tak zachraňujeme stovky ľudí. Nemôžeme obchádzať skutočnosť, že urológia súvisí aj so sexuálnym životom v podobe andrológie.

A čo sa týka napríklad porúch mužskej erekcie, pionierom v liečbe tejto poruchy bol český chirurg doc. MUDr. Václav Michal, DrSc. Patril k niekoľkým svetovým chirurgom, ktorí za poruchou erekcie tušili poruchy tepenného zásobenia kavernóznych telies penisu a zaviedli metódy ich rekonštrukcie. Bol spomedzi nich najúspešnejší a jeho operácie, v svetovej odbornej literatúre pomenované ako Michal I a Michal II Majkl van a Majkl tú, sú dodnes citované a v presne indikovaných prípadoch aplikované.

Docent Michal pred štyridsiatimi rokmi otvoril dvere k neobyčajne dynamickému a takmer neuveriteľnému pokroku v liečbe mužskej erektilnej dysfunkcie. Alebo čo je aktuálne aj u nás, do praxe sa uvádza lineárne rázová vlna ako bezpečná a účinná metóda liečby porúch erekcie.

Bola takým míľnikom aj robotická chirurgia?

Je to vynikajúca metóda, ktorá posunula urológiu ďalej dopredu. Je to metóda na semiinvazívnu liečbu rôznych malígnych ochorení, používa sa na rekonštrukčné operácie v urológii, na odbery obličiek pre transplantačné účely od žijúcich darcov. Bohužiaľ, na Slovensku máme len jeden robotický systém v Banskej Bystrici. Od nás tam pacientov posielame síce len sporadicky, ale touto metódou možno liečiť početných urologicky chorých pacientov.

Keby bolo viac robotov, nezoberú vám prácu?

Tak celkom to neplatí. Robotický systém je najlepšie a najviac aplikovateľný práve pre urológiu, ktorá ho dokáže využívať viac ako napríklad gynekológia či chirurgia, ale systém je použiteľný aj v ďalších chirurgických disciplínach.

Najmä pri radikálnych prostatektómiách ide o excelentný výkon, ktorý znižuje najmä invazivitu liečby a stáva sa prijateľným aj pre polymorbídnych pacientov. V USA robia až 80 percent takýchto operácií roboticky. Elektronicky ovládaný laparoskopický systém ohromne uľahčuje prácu operujúceho urológa.

Vyskúšali ste si ho?

Videl som ho pracovať, ale nevyskúšal som.

Prečo?

Aby ma nechytili depresie.

Prijali by ste takú mašinku na vašu kliniku?

Okamžite. Uvedomujem si však, že nám chýbajú iné základné veci a uvedomujem si zároveň, že cena robotického systému môže dosiahnuť až  milión eur. Nám napríklad chýba na klinike röntgen, pritom urológia nemôže nemať svoj vlastný röntgen,  a keďže ho nemáme, musíme všelijako improvizovať.

Veľmi významne to hendikepuje najmä bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Napísal som už najmenej dvadsat listov rôznym ľuďom, na rôzne inštitúcie, počnúc ministrami zdravotníctva.

A odpoveď?

Hádajte sám, aká bola...

Prosím o publikovateľné znenie...

Že nie sú peniaze. Počítačový röntgen, ktorý by sme potrebovali, stojí 400 000 eur. Tie nikto nemá. Chodím operovať aj do detskej fakultnej nemocnice a musím priznať, že za bývalého riaditeľa Daniela Žitňana sa ju podarilo vynikajúco vybaviť, aj röntgenmi, čo im ticho závidím.

Hm, ale za akú cenu. Je poriadne zadlžená...

To neviem, nie som ekonóm, som lekár, operatér. Nemám prehľad o financiách, my vykazujeme výkony, ktoré robíme pacientom, ale ekonomickú stránku robí niekto iný. Keby sme boli samostatná ekonomická jednotka, vedeli by sme presne všetko a som presvedčený, že by sme boli ziskoví.

Poznáte cenu práce lekára?

Iná je cena mojej práce, iná je cena práce ambulantného urológa, ktorý má dvadsať pacientov a mnohých z nich pošle na kliniku. Konkretizovať cenu mojej práce však neviem a nedokážem. Viem vám povedať len svoj plat, ale museli by ste mi sľúbiť, že sa mi nebudete smiať...

Som univerzitný profesor, jediný doktor vied v urológii... A radšej nie, nepoviem vám to, lebo by ste si museli zákonite myslieť, že sme idioti.

Aký je rozdiel medzi nemocničným a ambulantným urológom? Ste vyšší level?

Podstatne vyšší a nehovorím to ako prejav našej pýchy či nadradenosti. Mnohí ambulantní urológovia nie sú ochotní a hlavne schopní zobrať na seba akúkoľvek zodpovednosť, týkajúcu sa urologického ochorenia.

Katéter – posielajú do Bratislavy. Vyššia teplota – do Bratislavy. Akýkoľvek nádor – do Bratislavy... A všetko riešime my.

Aktuálne rokujú SLS a SLK, ako efektívne zabezpečiť celoživotné kontinuálne vzdelávanie, ale malo by to byť zabezpečené.  Reprezentujem aj lekársku spoločnosť a verím, že sa s lekárskou komorou rozumne dohodneme na zmysluplnej spolupráci, a to v záujme lekárov aj pacientov.

Akými urologickými ochoreniami trpia najčastejšie muži a ženy na Slovensku?

U mužov sú to benígne ochorenia prostaty, ale aj karcinómy prostaty. Táto choroba je na Slovensku tretím najčastejším malígnym ochorením u mužov, po rakovine pľúc a hrubého čreva. Ročne zaznamenáme vyše tisícpäťsto nových prípadov a liečba karcinómu prostaty závisí od štádia ochorenia.

Preventívne vyšetrujeme mužov po päťdesiatke, ktorí nemajú žiadne problémy s močením. Práve v tejto kategórii mužov sa rakovina prostaty zistí najčastejšie v štádiu, keď sa dá vyliečiť. Rakovinové ochorenia všeobecne sú časté – napríklad obličky, čo je tretí najčastejší urologickou rakovinou postihnutý orgán. Pritom približne polovicu nádorov obličiek odhalíme pri inom vyšetrení, ako je napríklad pri vyšetrení žlčníka ultrazvukom.

Ďalšie sú rakovina močového mechúra či semenníkov. Karcinóm semenníkov postihuje najmä mladých mužov do veku tridsať rokov. Jeho liečba sa tiež veľmi podstatným spôsobom za 40 rokoch zmenila, dnes pacientov dokážeme úplne vyliečiť vo viac ako 90 percentách prípadov.

Veľmi závažným ochorením, častejším u žien, je inkontinencia moču, ktorej diagnostika a liečba sa tiež podstatným spôsobom zlepšila a zefektívnila. Onkologická liečba veľmi postúpila dopredu aj vďaka chemoterapeutickej liečbe. Naše pracovisko veľmi úzko spolupracuje s Národným onkologickým ústavom, ktorý je veľmi efektívny a úspešný.

Na vašej klinike neposkytujete napríklad chemoterapeutickú liečbu. Dá sa povedať, že rôzne urologické pracoviská poskytujú iné spôsoby terapie, alebo je liečba všade rovnaká?

Myslím si, že ide o nevýznamné rozdiely, predsa existujú guidelines Európskej urologickej spoločnosti, ktoré sa na urologických pracoviskách dodržiavajú. Urologické ochorenia sú rovnaké u nás, v Česku, či v Nemecku a máme praxou overené odporúčania.

Spomínali ste úspešnosť liečby mnohých ochorení. Nesporne závisí od prevencie, takej neobľúbenej medzi mužmi, ktorí sa urológom vyhýbajú ako len môžu. Všeobecní lekári sa však sťažujú, že k nim majú ich pacienti viac dôvery, ale urologické prehliadky už robiť nemôžu a že preto zanikli... Nie je to chyba?

Zo žartu hovorievam, že všetci sa stretneme na urológii, lebo by som bol veľmi rád, keby ľudia vnímali vážnosť a opodstatnenosť prevencie. Z tisícky nových karcinómov prostaty polovici nezachránime život, lebo pacient prišiel neskoro. Nič nie je horšie...

Ochorenia prostaty sú u mužov najčastejšie a treba zdôrazniť, že sú pri včasnej diagnostike veľmi úspešne liečiteľné. Aj to je úloha urologickej osvety. Úlohou lekárov je rúcať bariéry aj v pohľade na možnosť liečby.

Ak informovaný pacient príde včas, je to jeho devíza do budúcnosti, ale aj devíza zdravotníctva. Nesúhlasím s tým, že by urologická prevencia zanikla. Myslím si, že aj všeobecní lekári by mali mať možnosť vyšetriť PSA, ako to bolo kedysi, uľahčí to prípadnú následnú prácu urológa. Skutočne nie je pravda, že by urologická profylaxia zanikla.

Prečo patria urologické prevencie k najneobľúbenejším, najmenej navštevovaným? Absolvuje ich menej ako šesť percent mužov z tých, ktorí na ne majú nárok...

Lebo to ľudia nevedia. Ženy pochopili, že musia chodiť na preventívne prehliadky ku gynekológom a dávajú si vyšetrovať prsníky. Aj muži po päťdesiatke majú nárok na bezplatné preventívne vyšetrenie, v prípade potreby aj na častejšie prehliadky, ale negujú to.

Ako som povedal, mala by to byť súčasť urologickej osvety, lebo je za tým podľa mňa nízka informovanosť, ale aj neopodstatnené obavy z vyšetrenia. Urologické ochorenia sú chúlostivá téma, mnohí muži sa hanbia a z návštevy urológa majú neopodstatnený strach.

Odkladanie riešenia problému s odborníkom vedie k ďalšiemu zhoršovaniu stavu, včasná diagnostika a terapia môžu pomôcť mužom vyhnúť sa vážnejším komplikáciám.

Sekcia: Aktuálne Autor: Branislav Janík, redaktor ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 176