Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Firmy budú platiť. Za zdravie

24. marec 2014 - Školiť zamestnancov, ako poskytovať prvú pomoc či vypracovať posudky o rizikovosti práce. Aj takéto povinnosti budú musieť všetky firmy na Slovensku spĺňať už od júla tohto roku.

Podľa návrhu nového zákona z dielne ministerstva zdravotníctva by totiž mali desiatky tisíc firiem zabezpečovať zdravotný dohľad na pracovnými podmienkami všetkých zamestnancov.

Dôvodom je smernica z Bruselu. V praxi tak podnikateľom porastú náklady – napríklad v prípade firmy s 50 zamestnancami by išlo ročne o minimálne 600 eur.

„Dnes je pre firmu každý náklad problematický. Vlani som musel prepustiť 22 ľudí, rok predtým približne rovnako. Čiže tie peniaze na zdravotný dohľad bude treba opäť niekde nájsť,“ reagoval na novinku konateľ popradskej spoločnosti Corporis Peter Lešíčko.

Negatívny dosah na podnikanie potvrdzuje aj šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. „Je to nezmyselné zvyšovanie nákladov, ktoré nijako neprospeje zdraviu pracovníkov.“

Okrem toho niektoré firmy, ktoré doteraz nemali túto povinnosť, budú musieť svojim ľuďom zabezpečiť aj preventívne lekárske prehliadky. Pravda však je, že rezort bol nútený legislatívu upraviť, inak by nám hrozili pokuty z Bruselu.

Doteraz totiž povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad a lekárske prehliadky platila len pri najrizikovejších povolaniach, ktoré sa radia do kategórie 3 a 4. Európska komisia nás však upozornila, že je to v rozpore s európskou smernicou. Po novom tak chce rezort zaviesť dohľad nad pracovnými podmienkami aj pri zamestnancoch v prvých dvoch kategóriách. Lekárske prehliadky by mali byť v tejto skupine len pri niektorých typoch práce.

„Napríklad pri práci v noci, pre príslušníkov ozbrojených síl, pracovníkov SBS, zamestnancov na železnici, vodičov a podobne,“ uvádza príklady hovorkyňa ministerstva Martina Lidinská.

Priestor na kšefty

Podľa Machunku sa u Zvolenskej snažili vyrokovať, aby si aspoň pracovný zdravotný dohľad na pracovisku mohli vykonávať vlastnými ľuďmi. Túto možnosť dostali, no s podmienkou, že to musia byť zdravotníci. „Výhodné to tak môže byť akurát pre nemocnice, ktoré majú aj doktorov z odboru pracovné lekárstvo,“ komentoval Machunka.

Podľa exministra práce Jozefa Mihála, ktorý zrušil pracovnú zdravotnú službu pre menej rizikových zamestnancov, si navyše vlastných odborníkov budú môcť dovoliť len väčší zamestnávatelia.

„Malé firmy, ktoré väčšinou zamestnávajú zamestnancov 1. a 2. kategórie, budú si musieť zaplatiť pracovnú zdravotnú službu. V čase, keď sme to rušili, išlo o náklad za desiatky miliónov ročne za všetky firmy na Slovensku,“ dodáva Mihál.

Podľa neho sa takto navyše znova vytvorí priestor na kšeftovanie. „Napríklad Slovenská pošta mala svojho času zazmluvnenú službu v neuveriteľne veľkom rozsahu a za vysoké náklady. A to je štátny podnik, čiže sa na to poskladali všetci daňoví poplatníci.“

Firmy to môže aj chrániť

Rezort sa k námietkam teraz nechce vyjadrovať. Podľa Lidinskej tak spraví po ukončení medzirezortného pripomienkovania zákona. Odborníci, ktorí sa venujú tejto oblasti, pripomínajú, že v posledných rokoch narastá počet poškodení zdravia vplyvom fyzickej záťaže, ktorá je typická napríklad pre montážne závody. Spoločnosť ProBenefit napríklad vo svojom portfóliu už ani nemá firmy, kde by nebolo nutné robiť aj lekárske prehliadky.

Tie vstupné dokonca svojim zákazníkom odporúčajú v záujme vlastnej ochrany. „Aby sa na pracovisko nedostal uchádzač, ktorý má zdravotné obmedzenia a neskôr by sa mohol vplyvom práce jeho zdravotný stav zhoršiť.“

Inak povedané, aby predišli tomu, že zamestnanec by sa od nich mohol domáhať odškodnenia za vzniknutú chorobu z povolania. Firmy budú za tento pracovný zdravotný dohľad platiť rôzne – závisí to napríklad od počtu pracovníkov, typu výroby a podobne.

Sekcia: Aktuálne Autor: Mária Hunková
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 215