Zdravotnícke noviny

Rozhovory

V zdravotníctve si vyberá pacient

28. október 2016 - Denne majú hlásených 250 receptov, pri ktorých musia povedať, že kvôli reexportu nemajú liek. To, že Penta má zlé meno, vedia. Vyberá si však pacient. Aj o tom hovorí Ing. Sína Niku, riaditeľ pre rozvoj obchodu, lekárne Dr.Max.
Slovenská legislatíva nepovoľuje sieťové lekárne. Dr.Max však je sieť lekární.

Legislatíva to nepovoľuje z pohľadu poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore lekárenstvo, to máte úplnú pravdu. My však nefungujeme na základe nejakej multilicencie. Vnímame to ako formálnu reguláciu, ktorá na samotný efekt poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá žiadny vplyv. Napríklad na rozdiel od Českej republiky, kde môžete mať lekárne pod jedným IČO a kde je Dr.Max jedna firma.

U nás je to sieť lekární, ktorým zabezpečujeme centrálne tie veci, ktoré má zmysel robiť centrálne. To, čo treba robiť lokálne, a to je práve poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa musí odohrávať v každej lekárni za zákonných podmienok samostatne. Súčasne chceme byť o krok ďalej a robiť nielen to, čo vyžaduje legislatíva, lebo tá napríklad nevyžaduje proklientsky a propacientsky prístup. A my chceme pacientom ponúkať viac. Je to aj o tom, že pacient si môže slobodne vybrať lekáreň. Na Slovensku je 2 000 lekární a o tom, či je lekáreň úspešná alebo nie, rozhodujú pacienti.

Dr.Max patrí finančnej skupine Penta. A čokoľvek, čo je u nás spájané s Pentou, má na Slovensku zlé meno.

Áno, to vieme. Zdravotníctvo je organizmus, kde si však v konečnom dôsledku vyberá pacient, samozrejme, s výnimkou záchranky a urgentných situácií. Vyberá si lekára, operatéra aj zdravotnú poisťovňu. A tak je to aj s lekárňami, či už je to blízkosť, personál alebo to, ako sa tam pacient cíti, ako ho poznajú.

Politikov si vyberáme každé štyri roky, zdravotnú poisťovňu raz za rok, ale lekáreň každý deň. Možnosť výberu tu je. Zdravotná poisťovňa Dôvera by nemala 1,5 milióna poistencov a my by sme nemali 1,7 milióna klientov mesačne, pokiaľ by tí ľudia u nás neboli spokojní. Penta neposkytuje zdravotnú starostlivosť, Penta vytvára prostredie, ale samotnú zdravotnú starostlivosť poskytujú ľudia. Viem, že sa to tak nevníma, ale platí to aj opačne, ak by Penta neriadila kvalitne svoje zdravotnícke projekty, neboli by sme úspešní ani my.

Niektorí lekárnici tvrdia, že vo vašich lekárňach nepracujú lekárnici, resp. farmaceuti s príslušným vzdelaním, a tiež, že tlačíte na vašich zamestnancov, aby predávali čo najviac doplnkového tovaru a ponúkali pacientom aj také výživové doplnky, ktoré nie úplne korelujú s ich liečbou.

Nemôžeme povedať, že sme neomylní, že nikto z našich kolegov nemôže urobiť chybu, aj odbornú, ale systémovo porušovať zákon a systémovo poškodzovať klienta a pacienta, to je holý nezmysel. Samozrejme, že naši ľudia majú príslušné vzdelanie. Akýkoľvek iný farmaceut, ktorý o svojom kolegovi povie, že má nižšie vzdelanie, je niečo podobné, ako keby sme tvrdili, že lekári v štátnom zariadení sú horší lekári ako lekári v súkromnom zariadení.

Takéto nálepkovanie nie je vhodné, kolega dehonestuje kolegu, do tejto témy by som vôbec nešiel. Máme vlastnú akadémiu, dbáme na rozvoj odborných znalostí. Programy a plány odborného vzdelávania pripravujú ľudia s príslušným odborným vzdelaním. Súčasne sa snažíme vzdelávať našich zamestnancov aj v zručnostiach komunikácie s pacientom, stresovej komunikácii.

Pacient často nie je zorientovaný, často sa stáva, že žiada niečo, čo mu zo zákona nemôžeme dať. Nemôžeme mu dať lieky, keď nemá recept, ani pri argumente, že v inej lekárni to dostal, a podobne. Alebo nechápe, že doplatok neurčujeme my, ale ministerstvo zdravotníctva atď. Chápeme, že človek môže byť v strese, ak má zdravotný problém, a vtedy nemôžeme čakať, že bude pokojne komunikovať.

Organizujeme tiež kurzy prvej pomoci, lebo nie je nič horšie, ako keď sa vám niečo stane v zdravotníckom zariadení a tí ľudia vám nevedia kvalifikovane pomôcť. To všetko sme zaviedli preto, že sme organizácia a nemôžeme si dovoliť ten luxus, ktorý má napríklad majiteľ lekárne, ktorý tam je od rána do večera a na procesy si dozrie. My musíme mať systém, ktorý na jednej strane edukuje, pomáha, naučí. Na druhej strane však musíme mať aj určitú mieru kontroly, či sa tým ľudia naozaj riadia. Pretože sme ľudia a nie každý, kto vie, aj chce. To je realita.

Ako to kontrolujete vy?

Procesy si kontrolujeme cez interných školiteľov a audítorov, a to sa týka napríklad aj toho, aby sme mali v poriadku príslušnú dokumentáciu, aby sme dodržiavali postupy, niektoré aj banálne, ako napríklad pravidelné ciachovanie laboratórnych pomôcok atď. Ale používame aj tzv. mystery shopping prostredníctvom profesionálnej organizácie. Navštívi lekáreň ako pacient, šéf lekárne potom dostane informáciu o tom, ako to vyzeralo z pohľadu laika.

Ako to funguje?

Najprv sa dohodne príslušná téma, následne do lekárne príde človek a sleduje, či dostane od farmaceuta informácie, ktoré by mal dostať. Odhliadnuc od toho, že pri liekoch je povinnosť dispenzačného minima, takže informáciu o možných kontraindikáciách by ste zo zákona mali dostať. Dnes je veľké množstvo výživových doplnkov, voľnopredajného sortimentu, aj neliekového, a teda neregistrovaného, a je taký široký, že informácia, aký má pacient problém a či si správne indikoval liek, je veľmi dôležitá. Farmaceut musí vedieť, pre koho pacient liek berie, ľudia totiž často nakupujú pre celú rodinu.

Sú vaši zamestnanci platení v závislosti od zisku, resp. obratu?

Opäť je tu nejaká fáma, obrat či zisk v lekárni. Nebudem zachádzať do iných zariadení, ako sú nemocnice alebo iný typ poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Lekáreň je špecifická v tom, že poskytuje službu, primárne odbornú dispenzáciu liekov. Ale jej jediná odmena je tovarová marža, tak je ten systém nastavený. Ak dáme bokom individuálne pripravované prípravky, za čo je nejaká odmena, a tiež 17-centový poplatok za recept, tak lekáreň žije len z tovarovej marže.

A veľkosť tej marže závisí od obratu. Lekáreň, ktorá by len radila, by musel niekto financovať. Nehovorím, že neexistujú aj také. Áno, pre nás je dôležité, aby lekáreň mala ekonomický zmysel, aby fungovala, aby mala dostatočný obrat, lebo bez toho nie sme schopní lekáreň prevádzkovať. Prosto to nie je možné, to je holý fakt.

Majú teda aj nejaké bonusy?

Áno, obrat je dôležitý. Sú tam však aj ďalšie parametre, ktoré sú nemenej dôležité a ktoré personál musí spĺňať. Meriame kvalitu ich práce a tá je práve v tom, ako komunikujú s pacientom, ako dodržiavajú postupy, ako sa zúčastňujú na vzdelávacom procese, pretože my nemôžeme tých ľudí nútiť, aby sa vzdelávali. My im môžeme vytvoriť prostredie. Máme napríklad aj e-learning a ďalšie formy a cez ne vidíme, či človek má o to záujem, či to využíva a či dodržiava určité postupy alebo nie.

Samozrejme, je v tom aj obrat, čo je podľa mňa absolútne logické. Áno, pacient k nám chodí aj po rady a informácie, ale chodí si aj niečo kúpiť, vyzdvihnúť atď., z čoho sa vytvára obrat. Keby tí ľudia len prišli a odišli, tak nám to niečo indikuje: buď, že sme nemali niečo, čo chceli, alebo sme mali dlhý rad a odišli, lebo sa im nechcelo čakať. Pacientska nespokojnosť sa prejaví aj v obrate, či sa nám to páči alebo nie. To nie je o tom, či pacientovi predáme niečo, čo nechce. Koľkokrát to môžete urobiť? Môžete to urobiť možno raz alebo dvakrát, potom sa ten človek nahnevá a už k vám nepríde. Takýto prístup by sa nám určite nevyplatil.

Ako vidíte novelu zákona o liekoch, zabráni reexportu? Môže byť pre reexportérov likvidačná? Tí tvrdia, že zákon je šitý na mieru najmä finančným skupinám a sieťam lekární, ako ste vy.

Nám? To nech povedia rodičom dieťaťa, ktoré nemá očkovaciu látku.

Aj podľa MZ SR je reexport až na treťom mieste, čo sa týka dôvodov nedostupnosti liekov. Na prvom mieste sú výpadky vo výrobe, na druhom nedostatky v akosti či obchodno-dodávateľské vzťahy...

Nie, reexport je na prvom mieste, a pod to sa podpíšem. Fraxiparin nemá žiadne výpadky, ten je jednoducho vyvážaný. To isté aj detské vakcíny, tie sú tiež vyvážané. Je nemysliteľné, aby sa 60 percent vakcín vyviezlo. Chceme povedať, že veľké firmy majú pre Slovensko zrazu výpadok? Máme tu mladých farmaceutov, ktorí majú svojich kolegov v Anglicku, a tí nám posielajú fotky našich liekov.

Áno, uznávam, že reexport je legálna praktika. Štát na jednej strane reguluje ceny, čím vytvoril prostredie, že ceny sú u nás oveľa nižšie ako v okolitých krajinách. Tým, že vytvoril toto prostredie, automaticky sa objavili firmy, ktoré u nás lieky nakupujú a vyvážajú tam, kde zarobia. Štát však musí vytvoriť aj to B, a to, že vyvážať sa môže len za určitých podmienok, a to je celé. My novelu zákona o lieku podporujeme.

Dokáže teda novela vyriešiť problém s reexportom a nedostupnosťou liekov?

Ak ten zákon prejde v parlamente tak, ako je dnes napísaný, a nebude sa v ďalších čítaniach riediť tak, že v praxi nezabráni nekontrolovateľnému vývozu, tak my si to od toho sľubujeme. (pozn. red. rozhovor bol robený pred schválením zákona v NRSR).

Aká situácia je vo vašich lekárňach, čo sa týka nedostupnosti liekov?

Je veľmi podobná ako všade inde. Iná je v tom, že my zásadne neexportujeme. A nereexportujeme ani tam, kde by sme teoreticky mohli, keďže je to legálna praktika. Teoreticky by sme mohli nakúpiť o tisíc kusov viac Clexane, ako potrebujeme, a ten rozdiel by sme mohli vyviezť. Ale my to neurobíme. Neurobíme to, lebo chceme byť v tomto smere konzistentní aj k našim vlastným ľuďom a pacientom.

Je absurdné, že nevieme zohnať liek, ktorý je na recepte od lekára, čo je dôkaz, že človek ten liek potrebuje a on ho naozaj nevie zohnať. Tak nech reexportéri nehovoria, že je to zákon pre finančné skupiny. Finančná skupina si tie lieky zoženie. Finančná skupina nasadne do vrtuľníka a ide po ne do Viedne. To nie je problém finančných skupín, to je problém slovenských pacientov. Máme hlásených 250 receptov denne, pri ktorých musíme povedať, že nemáme liek. Denne pritom máme 27 500 receptov.

Reexportéri tvrdia, že každý liek má svoju generickú náhradu. Napríklad Fraxiparin sa dá podľa nich nahradiť Clexane. Pritom aj ten je na zozname nedostupných liekov...

Samozrejme, že existuje generická substitúcia. Zoberme si však inzulín. Existuje síce celý rad inzulínov, ale pacienta treba nastaviť. To nefunguje tak, že príde pacient a povie, že je diabetik a prosí si inzulín. To nie je klinec. Ten nahradíte iným klincom, ale pacient nemôže dostať iný inzulín. Podobne je to aj s vakcínami. Vidím to cez recepty, cez mojich kolegov farmaceutov, ktorí bombardujú mňa a kolegu, ktorí sme za to zodpovední –  nerozumejú, prečo my, najväčšia sieť, ktorá platí každému načas, nemôže ten liek kúpiť, keď oni majú recept.

Ďalší problém, ktorí majú pacienti, i keď nie taký výrazný, sú individuálne pripravované lieky. Ako to vo vašich lekárňach vyzerá s IPL?

Aj pri tom by sme potrebovali, aby sa zákon novelizoval tak, aby sme sa vrátili do 21. storočia. Mám totiž taký pocit, že dnešné nastavenie nezodpovedá možnostiam súčasnej doby. Ako keby ministerstvo zdravotníctva chcelo, aby sme im nejaké informácie oznamovali telegramom. Ten na Slovensku už nepodáte, tak ako v iných krajinách, pretože už neexistuje, už je to prekonané.

IPL síce nie sú prekonaná služba, to je pravda, na druhej strane nie je však reálne si myslieť, že každá lekáreň bude držať všetky suroviny, aby bola schopná  zabezpečiť prípravok, keď tam náhodou príde nejaký pacient. Človek musí mať aj určitú zručnosť, pretože ak to bude robiť raz za rok, bude to asi iná kvalita, aj to bude dlhšie trvať. Ďalšia vec sú suroviny, z ekonomických dôvodov ich tam nebudete držať. Preto sa stáva to, že sú lekárne, najmä pri poliklinikách, ktoré majú širšie portfólio služieb, vedia pacientov obslúžiť a sú tam ľudia, ktorí sú schopní pripraviť príslušný liek, a potom je lekáreň, kde takýto recept skončí len raz za nejaký čas a suroviny nemá.

Čo teda navrhujete?

Pre nás by bolo ideálne, keby sme mohli tieto prípravky pripravovať centrálne, a nie individuálne v lekárňach. V Česku to je možné, je tam špecializované pracovisko, ktoré je vybavené kvalitným laboratórnym zariadením, má k dispozícii suroviny, my už len dodáme konkrétny produkt do lekárne, kde si ho pacient vyzdvihne. Gro týchto prípravkov nemusí človek dostať okamžite.

Nakoniec, aj keď sú to pripravované produkty, nejaký čas to trvá a je bežné, že v lekárni necháte recept a vyzdvihnete si ho neskôr. Problém je nájsť lekáreň, ktorá má tieto suroviny. Tak ako žiadna lekáreň nemá všetky lieky, ktoré sú na predpis, alebo všetky, čo sú v kategorizačnom zozname, rovnako nemôžeme chcieť, aby všetky lekárne boli schopné pripraviť všetky IPL prípravky.

A čo vaše lekárne, teda aspoň tie, ktoré sú pri poliklinikách, pripravujú IPL?

Samozrejme. Chceli by sme to však rozšíriť tak, aby sme aj v lekárni, ktorá je na najväčšej periférii, boli schopní prijať recept s IPL. Máme skenery aj internet, vieme to poslať na miesto, kde by to pripravili. Máme tu kuriérske služby, ktoré vám dnes do pár hodín dodajú takmer čokoľvek a kamkoľvek.
Sekcia: Rozhovory Autor: Katarína Lovasová, Zdravotnícke noviny
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 235