Pár minút po vyhlásenní výsledkov sme sa s MUDr. Igorom Moravčíkom rozprávali.
Čo pre vás znamená prakticky tretina kolegov, ktorí dali hlas druhému kandidátovi?
Znamená to zamyslieť sa nad tým, čo som dosiaľ pre komoru urobil a ešte do jesene chcem urobiť ako viceprezident, a prirodzene, musím sa zamyslieť, prečo som tieto hlasy nezískal. Vnímam to ako výzvu do budúcnosti.
Môj protikandidát patrí do mladšej generácie a viem, že určitá nespokojnosť mladých kolegov s komorou tu je. Nezaraďujem sa k staršej generácii, mám 45 rokov a stále mám entuziazmus veci meniť, pričom už mám dostatočné skúsenosti, akými cestami je najvhodnejšie to dosiahnuť.
Vekový priemer členov komory a všeobecne zubných lekárov je problém...
Je to problém. Z 3 400 zubných lekárov je členmi komory takmer 2 900 a vekový priemer je pomerne vysoký. Aj do orgánov komory získavame mladších ľudí ťažko.
Je to všeobecná pasivita spoločnosti, nezáujem angažovať sa, či ako si to vysvetľujete?
Na to zrejme jednoznačná odpoveď nie je. Možno je v tom aj určitá veková komunikačná bariéra, predsa len myslenie mladej generácie je odlišné od myslenia staršieho pokolenia. Bol by som rád, keby som dokázal tieto generácie zblížiť aj s prihliadnutím na to, že sám sa začleňujem skôr k mladšej generácii.
Doterajší funkcionári určite pre komoru veľa urobili, majú mnoho skúseností, vedia, ako sa veci vyvíjali a nové nápady mladších kolegov by bolo dobre v záujme členov nášho stavu skĺbiť. To by bol ideálny model.
Je podľa vás pravda, ako to na sneme odznelo na margo vášho protikandidáta, ktorý doteraz v žiadnych orgánoch komory nepôsobil, že by ho systém za pol roka zomlel?
Ťažko sa mi to hodnotí. Zrejme by sa to ukázalo, až keby v orgánoch komory pôsobil, či by mu platný legislatívny rámec, v ktorom sa pohybujeme a ktorý sa mení veľmi ťažko a zdĺhavo, umožnil uskutočniť jeho myšlienky.
Veľa z prezentácie kolegu Maxima Stošeka je realita, o ktorej vieme, snažíme sa v tom niečo robiť, ale možno potrebujeme nové názory, ktoré nás posunú ďalej, a nové návrhy, ako veci riešiť.
Kde cítite bariéry? Sú to ministerskí úradníci, poisťovne, parlament, zdravotnícky výbor?
Neraz mám pocit, že je to takmer celá štátna správa – od krajov cez ministerstvo až po parlament, kde sa zákony definitívne schvaľujú. Ako komora prinášame riešenia, často nás ani nevypočujú, niekedy ani nerozumiem...
Zostáva vám 85% na dočítanie.