Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Mám pocit, že sa iba hasí a pláta

18. apríl 2017 - Takmer 32 000 hlasov voličov poslalo mladého lekára z Detského kardiocentra M. Krajčího do parlamentu. Pôsobí v zdravotníckom výbore a ako priznáva, zaúča sa.
Opozícia je taká, aká je. Nájdu sa vôbec styčné body opozičných programov v zdravotníctve? Ak teda opozičné strany takéto programy majú...

OĽaNO a SaS majú svoje programy, obzvlášť náš program pre zdravotníctvo je rozsiahly a pred voľbami ho aj odborná verejnosť hodnotila ako jeden z najlepších.

OĽaNO iniciovalo vlani po voľbách vznik tieňovej vlády, ktorú sme mali záujem vytvoriť spoločne s SaS, chceli sme mať aj jej tieňových ministrov. O to však kolegovia zo SaS nemali záujem.

Zrejme chcú v spoločnosti iba sami budiť imidž konštruktívnej opozície a pravdepodobne im prekáža aj to, že OĽaNO je vnímaná viac ako protestná strana.

Bolo zrejmé, že keby sme spoločne zostavovali tieňovú vládu, post tieňového ministra zdravotníctva by získalo OĽaNO. Takže my si teraz robíme svoju politiku a SaS si robí svoju.

Čo je voda na mlyn koalícii...

Mali sme záujem vytvoriť tieňovú vládu, ale nedokázali sme kolegov zo SaS presvedčiť.

Ja i ďalší náš poslanec Alan Suchánek sa presadzujeme prirodzene ako lekári, vďaka čomu sme oveľa viac zainteresovaní v problematike zdravotníctva, ako naši kolegovia z opozičných strán v zdravotníckom výbore.

Ako vás počúvam, uvedomujem si, že vlastne sa asi každý hrá na svojom piesočku, nehovoriac o subjektoch v opozícii, ktoré ani zdravotnícke programy nemajú... Nič potešujúce. Ako teda chce opozícia oslovovať odbornú verejnosť?

Samozrejme si myslím, že je škoda, že nie sme viac jednotní. Liberáli si vytvorili pre zdravotníctvo vlastný tím, vedie ho Richard Sulík.

Aj my máme náš tím, v ktorom pripravujeme reformu zdravotníctva. Postupne ju predstavíme aj odbornej verejnosti, chceme ponúknuť alternatívne riešenia súčasných problémov.

Ostatné opozičné subjekty nemajú komplexné zdravotnícke programy.

Napr. hnutie Sme rodina minulý rok prišlo s návrhom oslobodiť od doplatkov za lieky a zdravotné pomôcky deti a seniorov s argumentom, že peniaze na to sa musia nájsť v poisťovniach, keď sa ekonomike tak darí.

Ľudová strana Naše Slovensko zase navrhovala zrušenie povinného očkovania.

Mám dojem, že napriek tomu, aká je zdravotnícka problematika dôležitá a citlivá, ako ju vnímajú ľudia, politické strany ako keby rezignovali. Aj pred poslednými voľbami mali všetky strany super expertov, tieňových ministrov, pripravené recepty, a nakoniec rezort nikto nechcel. A súčasná nejednotná a rozdrobená opozícia vo mne veľké nádeje teda nevzbudzuje...

Je pravda, že čo sa týka zdravotníctva, máme aj niektoré názorové rozdiely. SaS ide tvrdo pravicovo, napr. chcú transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti.

S tým má naše hnutie problém, nemyslíme si, že v súčasnej situácii je to najlepší spôsob, ako nevyhnutnú reformu zdravotníctva v ústavnej zdravotnej starostlivosti zrealizovať.

Tiež máme oveľa silnejšie sociálne cítenie. V programových prienikoch teda máme určité problémy.

Som však presvedčený, že keby súčasná opozícia vyhrala voľby, našiel by sa kompetentný človek, ktorý by sa zdravotníckej reforme venoval. Všetci si uvedomujú, že je to veľmi ťažký, ba jeden z najnáročnejších rezortov.

Zrejme teda veríte, že súčasná opozícia by bola schopná zostaviť vládu a aj vládnuť...

Väčšina ľudí volila zmenu a nedočkala sa jej. Extrémisti odobrali určité hlasy, KDH sa do parlamentu nedostalo, Most-Híd a Sieť zradili svojich voličov. Verím, že po ďalších voľbách bude situácia iná.

Rok sa zúčastňujete na rokovaní zdravotníckeho výboru, kde ste pestrá politická zmes vrátane extrémistov. Aké máte dojmy?

My lekári musíme kolegom poslancom nelekárom vo výbore niektoré veci aj vysvetľovať.

K Ľudovej strane Naše Slovensko zaujalo naše hnutie principiálny postoj. Pri ich návrhoch sa nezapájame do diskusií v pléne a prevažne aj vyťahujeme hlasovacie karty, teda nehlasujeme pri ich návrhoch.

Parlamentarizmus je však aj o pluralite názorov, a teda absolútne sa v ňom nedá niekto úplne vyšachovať. Zástupkyňa Ľudovej strany vo výbore je lekárka a niekedy aj povie zaujímavý postreh.

Predseda výboru Štefan Zelník má ku každému poslancovi primeranú úctu. Ale ich návrh na zrušenie povinného očkovania je typický príklad populistického, krátkozrakého riešenia, ktoré je odborne úplne mimo.

Všetci odborníci, venujúci sa problematike očkovania, hovoria, že diskusia s podobnými „aktivistami“ nemá zmysel.

Nesúhlasím s vami – aktivisti bodujú so svojimi názormi na nete a odborníci ako keby to podceňovali...

Mali sme nedávno v parlamente stretnutie práve o očkovaní, kde vystupoval aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker a mnohí špičkoví odborníci a zazneli tam veľmi dobré validné argumenty, aj diskusia bola zaujímavá.

Mýtus, že očkovanie už nemá zmysel, tam jednoznačne vyvrátili. Časť ľudí nikdy odborníci nepresvedčia, to je fakt. Bol tam kolega poslanec, ktorý sa stretáva aj s aktivistami a deti nechcel dať očkovať, ale sympózium ho presvedčilo.

Je rokovanie a diskusia vo výbore skôr odborná, alebo sa politike vyhnúť nedá?

Predseda výboru sa snaží, aby sme sa pohybovali skôr v odbornej rovine. Samozrejme, sú aj politické veci. Najmä keď sú na výbore prítomní novinári, poslanci sa snažia aj politicky prezentovať.

Keď nie sú na výbore médiá, ide väčšinou o veľmi konštruktívne diskusie.

V súčasnosti by sme dokonca chceli spoločne ako výbor predložiť do parlamentu návrhy zákonov o vzdelávaní zdravotných sestier, ako aj zákon, ktorý by mal pomôcť nemocniciam so štatútom neziskových organizácií. 

Premýšľali ste nad tým, prečo sa robí politika aj zo zdravotníctva?

Z krátkej poslaneckej praxe mi utkvelo v pamäti, ako sme na výbore riešili problém predražených nákupov CT.

Začala s tým koalícia útokom na Alana Suchánka, že sa správal korupčne, čo bolo od koalície čisté farizejstvo, pretože zakrátko prepukla v Žilinskom kraji, kde je županom podpredseda Smeru-SD Ján Blanár, člen nášho výboru, kauza nákupu cétečiek v jeho dvoch nemocniciach. Tieto dva príbehy sú veľmi podobné, avšak úplne rozdielne.

V obidvoch prípadoch išlo o zle nastavené parametre elektronickej aukcie, na základe ktorých vyhrala najdrahšia ponuka. Piešťanská nemocnica však najdrahší prístroj nakoniec nekúpila, a teda žiadna škoda nevznikla.

Žilina nastavila podmienky tak, že vyhrala ponuka o 800 000 eur drahšia a župan to nezastavil, hoci mohol. Teda sme riešili politickú kauzu. Ani v zdravotníctve sa politike vyhnúť nedá.

V pléne sa prerokúva pomerne málo zdravotníckej legislatívy. Je ministerstvo dostatočne aktívne? Hovorí sa, že reformy treba riešiť čo najskôr po nástupe vlády...

Keď ich má vládna strana pripravené...

Na každej parlamentnej schôdzi máme aj zdravotnícku legislatívu, ale často sú to len transpozície európskych smerníc ako vzájomné uznávanie diplomov, pitná voda, proste veci zrejme mediálne nezaujímavé.

Jediná zásadná vec, ktorú sme presadili za rok od volieb, bola novela zákona 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorou sa riešili problémy reexportov liekov.

Čakáme na ďalšie návrhy, niektoré už aj boli avizované, že idú do pripomienkového konania a nakoniec sa stopli, ako novela zákona 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, ktorá mala riešiť ambulantné poplatky cez doplnkové ordinačné hodiny.

Niekedy mám už dojem, že ministerstvo chce robiť to, aj tamto, aj toto, chce stavať univerzitnú nemocnicu, musí riešiť nedostatok peňazí v systéme, má 26 rôznorodých projektov, ale nakoniec sa v tom všetkom akosi stráca.

Nevidím, samozrejme, do ministerskej kuchyne a hláv ministerských úradníkov, ale už splodili nejeden projekt, ktorý nakoniec skončil niekde v zásuvke. Alebo zasa vec naťahujú celé roky, napríklad katalóg/zoznam výkonov...

Už som sa niekde vyjadril, že na ministerstve sa zrejme pracuje v strese a chaose, len aby sa niečo konalo, aby sa niečo vykázalo. A ešte k tomu sa objaví 220-miliónová strata v štátnej poisťovni. Taká je potom úroveň legislatívy...

A, nie raz sa mi stalo, že ako poslanec som žiadal od rezortu informácie, ale nedostal som ich. Nedávno, po prvýkrát, mňa a Alana Suchánka minister pozval na ministerstvo a diskutoval s nami o doplnkových ordinačných hodinách a ambulantnej pohotovostnej službe, čo sme si vážili.

Informoval nás, že od doplnkových hodín odstupuje, ale reformu pohotovostí chce presadiť so zmenami. Že bude v každom okresnom meste a do 23. hodiny. Dokonca uznal aj niektoré moje argumenty a navrhované riešenia zakomponoval do reformy.

Všimol som si, že minister skúša, pustí nejakú informáciu do verejnosti, aby si ju otestoval – napr. ako vlani na jeseň ambulantný „Zajacov“ poplatok.

Uvažovalo sa o jednom eure. Vyvolalo to kritiku, určite aj zo Smeru-SD a nápad rýchlo zmizol zo stola. A teraz to boli doplnkové hodiny, kde by pacient platil až 30 eur.

Že by to bola koncepčná práca?

Mám pocit, že sa stále iba hasí a pláta. Smer-SD hodil súčasného ministra ako krízového manažéra do ministerských vôd nie s voľnými, ale skôr so zviazanými rukami, a nech pláva ako vie.

A on skúša, pokiaľ môže zájsť, čo ešte môže a čo už nemôže. A veľa spraviť nemôže.

Smer-SD sa „obetoval“, zobral zdravotníctvo, ktoré nikto nechcel. A dobre jeho koaliční partneri urobili. Teraz si aspoň utiera svoje rozliate mlieko.

Smer-SD nikdy nemal pre zdravotníctvo ucelenú koncepciu, veď ich ministri jeden za druhým riešili a hasili akútne problémy, ale žiadne dlhodobé vízie nepredstavovali ani nepresadili.

Zajacovu nedokončenú reformu iba kritizovali, a pritom ju aj oni využívali na svoj vlastný biznis. Občas mám preto aj pochybnosti, či sa podarí konečne do úspešného konca dotiahnuť projekt novej univerzitnej nemocnice v hlavnom meste alebo funkčný eHealth.

Ani lekár v politike by nemal stratiť kontakt so svojou profesiou. Pracujete ešte stále v Detskom kardiocentre? Mimochodom, jeho webová stránka... Škoda hovoriť...

Nechal som si len malý úväzok, dve popoludnia v týždni som v ambulancii, aby som si udržal prax, kontakt s pacientmi. Bolo by chybou, keby som ako poslanec stratil medicínsku prax.

Tá webová stránka je asi ako naše nevyhovujúce priestory, ale na druhej strane, podľa hodnotenia poistencov Dôvery bolo Detské kardiocentrum druhým najlepšie hodnoteným špecializovaným zdravotníckym zariadením.

Dočkáme sa konečne výstavby nového kardiocentra, aby sa zbavilo nedôstojných priestorov v detskej fakultnej nemocnici? Od jeho vzniku v roku 1992 počúvame len sľuby...

Je to jediné špecializované pracovisko svojho druhu u nás, poskytujúce starostlivosť o deti s vrodenými srdcovými chybami. Takýchto detičiek sa u nás ročne narodí približne 500 a v kardiocentre sa im snažíme pomôcť, rovnako aj deťom so získanými srdcovými chybami.

Žiaľ, sú aj niektoré vrodené srdcové chyby, ktoré sú inoperabilné, kde pomôcť nedokážeme. Máme za sebou už aj niekoľko transplantácií srdiečok u detských pacientov.

Mám dojem, že predchádzajúce garnitúry chceli peniaze určené na kardiocentrum pozastaviť. Nové vedenie rezortu spočiatku malo vraj pochybnosti o efektívnosti výstavby centra v areáli NÚSCH, ale zdá sa, že konečne svitá na lepšie časy a výstavba sa pohne, chýba vraj už len posledné povolenie.

Samotná výstavba by mala trvať dva-tri roky. Detské kardiocentrum bolo kedysi samostatné a darilo sa mu. Kto by nechcel zlaté vajce aj s pripravenými peniazmi na novú výstavbu?

Za ministra Ivana Valentoviča sa malo v roku 2008 spojiť späť so zadlženou detskou fakultnou nemocnicou, s čím ani vedenie kardiocentra, ani pracovníci nesúhlasili.

Jeho nástupca Richard Raši potom presadil spojenie s NÚSCH, ale stále sme v podnájme v detskej fakultnej nemocnici v jednoznačne nevyhovujúcich priestoroch.

Na mínus druhom poschodí máme operačné sály, na druhom ambulancie a na piatom poschodí oddelenie. Detských pacientov po náročných operáciách prevážame výťahom na oddelenie o niekoľko poschodí vyššie.

Naozaj neboli kedysi lepšie priestory?

Je to spojené asi aj s tým, že pri vzniku v roku 1992 sa nadviazalo na činnosť I. detskej kliniky detskej fakultnej nemocnice a oddelenia detskej kardiológie a kardiochirurgie na ústave kardiovaskulárnych chorôb.

Tam sme mali špičkových odborníkov, ako napr. Jozef Mašura, jeden z priekopníkov využitia Amplatzovho oklúzora vo svete.

Alebo Viktor Hraška, ktorý pracoval v USA a po návrate na Slovensko vybudoval jedno z najprestížnejších detských kardiochirurgických oddelení na svete, kde sa robili najnáročnejšie operácie.

Bola to po skončení lekárskej fakulty v roku 1998 pre mňa česť rásť popri takom odborníkovi, šéfovi a manažérovi. Tu som si urobil atestáciu z pediatrie a nadstavbovú atestáciu z detskej kardiológie. Je to neuveriteľne komplexná veda.

Vrodené srdcové chyby majú obrovskú variabilitu, preto ich diagnostika môže byť veľkou výzvou, rovnako aj rozhodovanie o ďalšom terapeutickom postupe.

Ako ste sa vlastne dostali do politiky?

Nemal som ambície vstúpiť do politiky, ale cielene som podporoval čestných ľudí v politike. Jedným z nich bol aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka, človek s vysokým morálnym kreditom.

Poznal ma aj z mojej práce pre charitu a medzi kresťanmi a pozval ma na kandidátku. Istý čas ma lámal, až som nakoniec súhlasil.

Začal som sa oveľa viac venovať problémom zdravotníctva aj inak ako lekár. Mal som a mám veľmi dobré zázemie aj v rodine, manželka Kamila je lekárka, ktorá sa venuje rodine a našim piatim deťom a profesiu nevykonáva.

A nemám problém priznať, že vedomosti o zdravotníctve skutočne nasávam, učím sa, spoznávam mnohé nové veci od chvíle, ako som nastúpil do služby tých, ktorí mi dôverovali a dali svoj hlas.

Kde je záruka, že sa ako politik nezopsujete?

V mojom svedomí. Neviem si predstaviť, že by som niekedy zaprel svoje svedomie, presvedčenie a vieru. Keby sa mi to stalo, mal by som zničený život.


CV
M. Krajčí
(1974). LF UK ukončil v roku 1998, odvtedy pracuje v Detskom kardiocentre ako detský kardiológ. Poslanec OĽaNO, riaditeľ platformy Kresťania v meste, hudobník. Je ženatý, má 5 detí.
Sekcia: Rozhovory Autor: Branislav Janík, Zdravotnícke noviny
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 81