Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Ing. Tomáš Groh, výkonný riaditeľ Hartmann – Rico: Bez zásadnejších zmien dokážeme ušetriť zhruba desať percent nákladov

28. jún 2017 - Personál bude čoraz drahší, treba ponúknuť riešenie, ktoré ukáže, ako efektívne pracovať s časom zdravotníckeho personálu
Zdravotný systém čelí v posledných rokoch zásadným výzvam. Na jednej strane stoja rozpočtové obmedzenia, na strane druhej starnúca populácia a dramatický rozvoj možnosti medicíny a na tretej strane rozpočet. Ako sa s tým vysporiadať?

Obmedzenie rozpočtu je skôr otázka toho, aby sa zdravotníctvo venovalo štruktúre rozpočtu, pričom je jasné, že platy zdravotníckeho personálu budú v jeho štruktúre hrať v budúcnosti oveľa väčšiu rolu.

Z analýz, ktoré robíme, vieme, že dnes to predstavuje vyše 50 percent, ale v západnej Európe tvoria mzdy 70 – 75 percent rozpočtu zdravotníckeho zariadenia. Personál bude čoraz drahší, ide nám teda o to, aby sme dokázali ponúknuť riešenie, ktoré ukáže, ako efektívne pracovať s časom zdravotníckeho personálu, to znamená šetriť čas.

Aj preto ponúkame riešenie pre operačné sály, správne plánovanie operačných výkonov a zaraďovanie operácií tak, aby operačná sála bola efektívne využitá.

Ako sú tomu prístupné nemocnice?

Je to rôzne. Musím povedať, že ide o pozitívny trend, nemocnice sa otvárajú možnosti využívať túto metódu. Súvisí to aj s určitou konsolidáciou, na našom trhu máme pár veľkých súkromných skupín, ktoré na to prišli hneď a riešia to.

Potom sú to nemocnice na úrovni regiónov alebo krajov, ktoré majú jednotné vedenie a zaoberajú sa určitou štandardizáciou.

A čo štátne nemocnice, ako je to s ich záujmom?

Súvisí to s manažmentom nemocníc, v niektorých prípadoch sú potrebné neobvyklé rozhodnutia pre zmeny, na ktoré musí mať manažment odvahu. Myslím si, že tej odvahy je čoraz viac, ale, samozrejme, existujú tiež určité politické tlaky, ktoré je potrebné zvládnuť a treba mať aj vytvorenú pôdu na to, aby človek robil zásadnejšie zmeny v zdravotníctve.

A tie sa začínajú a končia pri tom, ako je pripravená akceptovať ich či už miestna správa, alebo pacienti. A platí to aj v prípade personálu, ktorý pracuje v nemocnici. Vždy existujú rôzne názory a ja väčšinou zastávam ten, že logika nakoniec zvíťazí, otázka len je, kedy.

Máte aj vyčíslené, aké úspory dokáže nemocnici priniesť váš projekt?

Vieme, že bez zásadnejších zmien dokážeme ušetriť vďaka nástrojom, ktoré ponúkame, zhruba desať percent nákladov na operačné sály, a to sa naozaj nebavíme o nejakých zásadnejších zmenách.

Priemerná nemocnica má zhruba osem operačných sál, väčšinou to vychádza tak, že jednu sálu môžu použiť na ambulantné zákroky, alebo nájsť jej iné využitie. 

Za aký čas dokážete priniesť úspory?

Je to otázka implementácie. Pre nás ten projekt znamená dva až tri mesiace času, za toto obdobie sme schopní veci zanalyzovať a nastaviť implementačne. A potom je to otázka vôle manažmentu a určitej pevnosti vedenia, aby bol proces stabilný. Musí byť stabilný, aby to fungovalo.

Máme už aj prípady, že robíme reaudity, ako stabilná zmena bola realizovaná.

Okrem tohto projektu bojujete aj proti nemocničným nákazám. Do akej miery ste v tom úspešní? Pretože na Slovensku je stále trend, že mnohé nemocnice sa tvária, akoby ani neexistovali nemocničné nákazy, vôbec ich nehlásia, alebo len minimálne množstvo. 

Najväčším zdrojom nákaz sú ruky a najlepšou prevenciou je ich dezinfekcia. Od WHO existuje odporúčanie, koľko dezinfekcie by malo byť spotrebovanej za určitý počet ošetrovacích dní. Tie ošetrovacie dni sú jednoznačne vykazované, takže vieme, koľko by malo byť spotrebovanej dezinfekcie a vieme, koľko jej odoberajú, teda aj spotrebujú.

Aké sú výsledky?

Spotreba sa pohybuje niekde na úrovni 25 až 30 percent v ČR. Vieme, že dnes by sa zhruba trikrát dala zvýšiť úroveň hygieny tak, aby sme dokázali predísť infekciám v nemocniciach.

Existuje európska štúdia, ktorá hovorí, že na nozokomiálne nákazy zomrie 37-tisíc ľudí v Európe a vieme, že len v Českej republike je zhruba 8 miliárd korún viazaných na riešenie nemocničných nákaz. Keď si porovnáme tých 37-tisíc životov s počtom obetí dopravných nehôd a to, koľko sa hovorí o nehodách a koľko o nákazách, je v tom obrovská disproporcia.

A my chceme prispieť k tomu, aby sme pomohli znížiť úmrtnosť, a tiež ušetriť peniaze, ktoré sú dnes viazané na riešenie nákaz, pričom by sa mohli využiť na niečo iné. 

Čím to je, že nemocnice nepriznávajú nákazy?

Je to často aj tým, že tieto nákazy a infekcie sú platené, určité percento je totiž vykazované ako komplikácie, pretože komplikácia to je. A pokiaľ nie je nastavený DRG systém, ktorý hradí diagnózu bez chýb, tak má nemocnica možnosť vykazovať komplikácie, ktoré znamenajú prísun peňazí.

Takže to nie je o tom, že by nechcela, ale nie je ekonomicky vedená k tomu, aby eliminovala nákazy. A to je podľa mňa zásadný problém. Malo by však dôjsť k zásadnej zmene už na úrovni tvorcov legislatívy a tiež si myslím, že zásadnú úlohu by v tom mali zohrať aj zdravotné poisťovne ako platcovia, ktorých zaujíma, ako sa vynakladajú peniaze na starostlivosť o ich poistencov.

Vyžadovanie určitých procesných nastavení či procesných certifikátov by tomu mohlo pomôcť. Je to aj otázka bonifikácie zo strany poisťovní, ktorá by viedla k zlepšeniu situácie. 

Kde všade by mohli nemocnice ušetriť?

Myslím si, že je to veľmi individuálne. Vaša otázka ma navádza k určitej úvahe, k nejakému tzv. checklistu, auditu, čo nemocnica robí dobre a čo nerobí dobre. Dospeli by sme k tomu, ako by mala vyzerať ideálne riadená nemocnica a každá nemocnica by sa s ňou porovnala. Tak zistíme, že nájdeme rôzne oblasti a priestor na zlepšenie.

Ale to zásadné je, akým spôsobom tečú peniaze do systému. A tiež ako sú využívané. Umožní to, že peniaze idú za pacientom, že sú jasne stanovené nákladové skupiny alebo DRG skupiny, a to nie je otázka úspory, ale skôr otázka nastavenia podmienok fungovania systému. A to je naozaj najväčšia úspora.

Sú zapojené aj slovenské nemocnie?

Áno, procesné analýzy máme aj na Slovensku, musím však povedať, že nie v takej intenzite a objeme ako v Českej republike. Možno to súvisí i s tým, že u nás DRG bolo, potom bolo zastavené, a na Slovensku sa len chystá. V Česku je zhruba 24 projektov, na Slovensku štyri projekty. 
Sekcia: Rozhovory Autor: Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 143