Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Ing. Jozef Gavlas, MSc: Pre pacienta sme neviditeľní, pre lekára nenahraditeľní

6. jún 2017 - Začínal ako laborant a pred 12 rokmi začal pracovať pre laboratóriá Medirex. V súčasnosti je zodpovedný za plynulý chod laboratórnych vyšetrení, certifikáciu, proces a za viac ako 1 000 zamestnancov na celom Slovensku. Centralizáciu považuje za najlepšiu voľbu vykonávania efektívnej laboratórnej diagnostiky. 
Prečo laboratóriá? Ako ste sa k nim dostali?

Už od základnej školy ma bavila chémia a po gymnáziu som sa rozhodol pre chemicko-technologickú fakultu, teraz je to fakulta chemických a potravinárskych technológií.

Na začiatku kariéry som robil v chemickom laboratóriu v jednom veľkom slovenskom podniku na severe Slovenska.

Potom ma šťastná náhoda zaviala do sektora zdravotníctva a odvtedy som v medicínskom laboratóriu.

V spoločnosti pôsobíte niekoľko rokov. Spomínate si na svoje začiatky?

V spoločnosti som začínal ako prevádzkový manažér. Postupne sme začali spolu s majiteľmi jednotlivé laboratóriá budovať, obnovovať, vybavovať kvalitnejšími technológiami, skultúrňovať samotné pracovné prostredie, uvádzať ho do hygienického štandardu a postupne takto meniť obraz laboratórnej diagnostiky na Slovensku.

Prešiel som viacerými pozíciami v rámci spoločnosti, preto každá jedna prevádzka, činnosť, support sú mi je veľmi blízke.

Pokrok vo vede ide míľovými krokmi, medicínu nevnímajúc. Ako sú na tom laboratóriá? Ak by sme sa vrátili do minulosti, ako pracovali vtedy a ako pracujú dnes?

Pokrok medicínskych laboratórií, respektíve všeobecne poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tejto oblasti, je technologicky najrýchlejšie sa rozvíjajúci.

Keď som začal pracovať, biochémia, hematológia a ďalšie odbory boli automatizované, ale neustále každý rok dochádza k zdokonaľovaniu, zvyšuje sa kapacita zariadení, presnosť, ich vzájomné kombinovanie, a nehovoriac o tom, že sa zdokonaľujú komunikačné prostriedky.

Tieto technológie sú schopné komunikovať s rôznymi IT systémami. Keď porovnám laboratórnu diagnostiku spred 12 rokov a teraz, je to sci-fi, čo sa v modernizácii dokázalo, aj na Slovensku.

Podarilo sa nám túto oblasť uviesť do kvalitatívneho svetového štandardu, a teda sa na Slovensku môžeme pýšiť vysokou kvalitou medicínskych laboratórií.

Nemocnice kritizujú, že „labáky“ spadli pod súkromníka. Mohli by však aj ony toľko investovať do modernizácie?

Zo vzorky pacienta sa vyšetrujú stovky parametrov. Vo svojom systéme máme okolo 6 000 variantov.

Vyšetrenia nerobí len jeden prístroj, niečo spracujú biochemické, imunochemické a hematologické analyzátory (hlavne čo sa týka rutinných parametrov), ale ďalej nasledujú rôzne špeciálne metódy – hmotnostná spektrometria, plynová chromatografia, atómová absorpčná spektrofotometria, prietoková cytometria... zoznam je dlhý.

Na svete sú desiatky, stovky výrobcov, ktorí sa často špecializujú iba na určité druhy parametrov. Preto v laboratóriách, keď robíte široké spektrum vyšetrení, potrebujete rozmanitosť technológií a rozmanitosť v používaní prístrojov, ktoré sú finančne náročné.

Takýto prístroj nedokážete uživiť, ak na ňom meriate jedného pacienta raz za týždeň. Keď technológiu máte alebo si ju plánujete kúpiť, musíte zvážiť, či na nej budete realizovať dostatok vyšetrení.

Ak sa budú tieto parametre vyšetrovať, tak by sa mali centralizovať a robiť buď na jednom, alebo na dvoch miestach. Ak by došlo k významnému rozdrobeniu laboratórií a zásadnej decentralizácii v porovnaní s tým, ako je to teraz, jednoducho by menšie laboratóriá nemohli disponovať takou širokou paletou vyšetrení, a už vôbec by nevedeli zaťažiť prístroje, aby sa to preklopilo do ekonomického ratia.

Napríklad si predstavte diagnostickú súpravu s kapacitou pre 100 pacientov, ktorá má po otvorení exspiráciu tri dni. Keď otvoríte pacientsky test pre 100 pacientov, ktorý stojí 100 eur a urobíte na ňom jedného pacienta, znamená to, že toto jediné vyšetrenie stálo 100 eur.

Keď na ňom urobíte 100 takých vyšetrení naraz, tak jeden test stojí jedno euro. To je zásadný rozdiel. Čím viac testov urobíme naraz, tým menej stojí jedno vyšetrenie.

Väčšinou sa odvolávajú na to, že keby mali laboratória, tak majú vyšetrenie do hodiny, do dvoch.

Vyšetrenia do stanoveného času vrátane tých statimových do hodiny má klient aj u nás. Celá naša organizácia, celé laboratórium, celá sieť sa veľmi prísne riadi svetovými usmerneniami.

Každý parameter má aj časové kritérium, dokedy musí byť biologický materiál spracovaný vzhľadom na zdravie pacienta. Život ohrozujúce parametre sa robia priamo na mieste, v nemocniciach máme 24-hodinový servis.

Parametre, ktoré nie sú statimové a pokiaľ to predanalytická fáza dovoľuje, transportujeme do centrálneho laboratória do Bratislavy alebo Košíc. Predanalytická fáza je pre nás niečo absolútne sväté, kľúčové a prísne ju dodržiavame, aby nedošlo k degradácii parametrov.

Lekár má navyše výsledky pre svojho pacienta k dispozícii okamžite po ich stanovení. Výsledky mu prídu online do jeho klientskej zóny.

Ako vyzerá cesta vzorky z ambulancie až po výsledok?

Cesta vzorky môže vyzerať dvojako – klasicky, „offline“, alebo modernejšie, „online“. Tá klasická cesta vyzerá tak, že pacient príde do ambulancie, lekár mu odoberie krv alebo iný biologický materiál, vypíše žiadanku na parametre, ktoré chce vyšetriť, na skúmavku napíše čas odberu a nalepí čiarový kód zhodný so žiadankou.

Máme presne dohodnutý čas, kedy príde náš vodič k lekárovi po vzorky jeho pacientov aj so žiadankami, donesie ich do laboratória. Skúmavka je vďaka čiarovému kódu spárovaná so žiadankou, aby nedošlo k žiadnemu omylu.

Keď šofér dovezie krv, laboratórium prepíše do svojho informačného systému všetko, čo lekár predpísal, a zadá do nášho laboratórneho informačného systému čiarový kód skúmavky, ktorej sa to týka.

V tom momente celý náš systém vie, čo čiarový kód znamená, koho je, čo treba vyšetriť, kto vzorku poslal. Potom nasleduje elektronický prenos informácií a samotná analýza.

Keď je vzorka vyšetrená, náš laboratórny lekár validuje výsledky, a tie sa posielajú naspäť lekárovi, ktorý vyšetrenie objednal. Elektronicky okamžite po stanovení výsledkov, a na druhý pracovný deň aj papierovou formou. To je ešte ten nemoderný spôsob.

Existuje aj iný?

Druhý elektronický, ktorý využíva čím ďalej, tým viac lekárov, pretože je efektívnejší pre samotného pacienta, lekára aj systém zdravotníctva, je jednoduchší.

Lekár totiž v tomto prípade vypíše žiadanku elektronicky vo svojom informačnom systéme, žiadanku si vytlačí, prilepí čiarový kód a hneď ako vzorka príde do laboratória, čiarový kód nasnímame a stiahneme si z informačného systému lekára, čo od nás pre svojho pacienta požaduje.

Nemusíme to ručne prepisovať, hneď vieme, čo treba vyšetriť a eliminujeme prípadnú ľudskú chybu či nepresnosť. Ak je lekár s nami elektronicky prepojený, má výsledky okamžite po analýze a validácii.

Len čo náš lekár v laboratóriu stanoví, že sú výsledky sú správne, prenesú sa online do elektronického konta lekára a bez toho, aby papier fyzicky prišiel, on už nimi disponuje, vidí históriu pacienta, vývoj ochorenia a nasadí okamžitú liečbu.

Nemusí čakať do druhého dňa na šoféra, ktorý zároveň prináša výsledky z predchádzajúceho dňa. Napriek tomu, že máme elektronické prepojenie, legislatíva nám ukladá povinnosť vydať výsledok aj v papierovej forme a archivovať žiadanky niekoľko rokov.

Ako e-Health...

Tieto funkcionality sú súčasťou e-Health, dokonca sme túto funkčnosť skúšali aj v spolupráci s našou nemocnicou v Malackách. Prenos skutočne funguje. e-Health je vec, ktorá nás vo finále posunie ďaleko dopredu.

Ako eliminujete riziko zámeny vzorky? Spomínanými čiarovými kódmi? Je nejakým spôsobom vôbec možné vzorky aj zameniť?

Identifikácia vzorky prebieha priamo u lekára a zámena je prakticky vylúčená. Všetky procesy u nás v laboratóriách sú nastavené systémom six sigma s cieľom maximalizácie kvality a eliminácie chybovosti.

Tieto procesy pravidelne meriame a vyhodnocujeme. Okrem toho existuje ešte interná kontrola vzorky, nič nenecháme na náhodu.

Ako máte zabezpečenú bezpečnosť laboratórií pred infekčnými vzorkami? Niekedy sa môže stať, že sa lekári a sestry nakazia, najmä hepatitídou C. Ako je to u vás?

Laboratóriá tohto charakteru majú charakterizované riziko ako biologické, chemické riziko 1 a 2, čiže ako bežná záťaž. Ale laboratórium podlieha veľmi prísnym hygienickým pravidlám.

Ľudia majú svoje pracovné oblečenie, ktoré sa musí prať v práčovni, ktorá má na to oprávnenie, používajú jednorazové rukavice, jednorazové utierky.

Máme vytvorené dezinfekčné plány a pri každom umývadle máme mydlo a alkoholovou dezinfekciou, je stanovený presný dezinfekčný plán aj na pracovné plochy a podlahy.

Je dnes laboratórna diagnostika plne automatizovaná, alebo sú ešte výkony, ktoré sa vykonávajú manuálne?

Sú stále výkony, ktoré sa vykonávajú manuálne. Bežné rutinné, hlavne biochémia, hematológia, imunológia, sú automatizované v extrémne veľkom rozsahu, ale vždy sú nejaké špecifiká, ktoré si vyžadujú ručný zásah alebo sa dajú urobiť len ručne z určitých dôvodov.

Napríklad mikrobiológia trošku zaostáva, ale už sú technológie, a disponujeme nimi aj my, ktorými dokážeme robiť napríklad identifikáciu mikroorganizmov pomocou hmotnostných spektrometrov alebo antibiotikálnu citlivosť pomocou automatov alebo inokuláciu pomocou automatických prístrojov.

My sme súčasťou veľkého laboratórneho komplexu, ktorý má ďalšie laboratórne siete aj v iných krajinách sveta. Preto máme možnosť inšpirovať sa, vidieť, skúšať a hlavne konzultovať.

Na Slovensko stále prinášame absolútne novinky, nielen v prístrojoch, ale aj v testoch a v systéme práce. Keď chcete robiť laboratórnu diagnostiku efektívne, centralizácia je najlepšia voľba.

Koľko vzoriek denne vyšetrujete?

Na celom Slovensku je to okolo 20 000 pacientov, denne vydáme viac ako 250 000 výsledkov.

Najčastejšie vyšetrujete biochémiu?

Najčastejšie sa vyšetrujú rutinné parametre biochemické, imunochemické, hematologické, potom sú to parametre z oblasti imunológie, mikrobiológie a ďalších odborností.

Spolupracujeme s nemocnicami, preto máme vzorky z oddelení hemokultúry.

Okrem krvi a moču testujete aj bunky aj tkanivá. Čo všetko z toho zisťujete?

Všetko. Obrazne povedané. V rámci biochémie sú to rutinné vyšetrenia, špeciálne vyšetrenia, ako sú hormóny, onkomarkery, kardiomarkery, osteomarkery, elektroforézy, imunofixácie, močové konkrementy, katecholamíny, metabolity, stopové prvky, vitamíny atď.

V rámci hematológie sú to krvné obrazy, hemokoagulácia, základná aj špeciálna, imunohematológia, ďalej v rámci imunológie je to bunková imunita, špecifické IG-E, aktivity komplementu, celiakia, potravinové intolerancie, autoprotilátky, antifosfolipidové syndrómy imunodeficiencie, reprodukčná imunológia.

V rámci genetiky hematologické malignity, robíme prenatálnu diagnostiku, trombofilné stavy, solídne tumory ako karcinóm prsnej žľazy a hrubého čreva, ďalej sú to cytogenetické vyšetrenia, fluorescenčná in situ hybridizácia, molekulové vyšetrenie, trisomy test.

V rámci cytológie a biopsie je to cervikálna cytológia, potom iná cytológia, klasická biopsia aj rýchla per operačná, v mikrobiológii robíme bakteriológiu, mykológiu, parazitológiu, mikrobiológiu životného prostredia.

Máme obrovskú výhodu, že všetkých odborníkov máme pod jednou strechou.

Je problém, že počet vzoriek stúpa, ale priemerná cena bodu klesá?

Nie je to dobré, pretože to ide na úkor pokroku a v podstate vo finále možno aj na úkor pacienta.

Na znižovanie ceny bodu sme museli reagovať mnohými opatreniami na svojej strane, ešte väčšou centralizáciou sme mohli zredukovať počty pracovníkov na satelitných pracoviskách, a tým, že naša laboratórna sieť je veľká, ceny diagnostiky už nevyjednávame na lokálnej úrovni, ale často na úrovni vyslovene manažérov pre Európu, alebo v niektorých prípadoch so svetovým vedením firiem.

Teda sme na cenách, ktoré sa už len veľmi ťažko môžu znižovať.

A nadlimitné výkony?

Nadlimitné výkony vznikajú aj nám a máme ich neustále, ale nemôžeme odmietnuť krv, ktorá k nám príde. Vítame pravidlá v preskripcii, ktoré mnohé zdravotné poisťovne majú.

Rozšírená elektronická komunikácia zabráni tomu, že sa vyšetrenie v krátkom čase vykoná ešte raz v inom laboratóriu. Môže sa stať, že lekár nevidí, že pacientovi už urobili vyšetrenie pred dvoma dňami, a že by stačilo, keby si ho len odkopíroval.

Takto ho dá urobiť znova a vznikajú nové a nové vyšetrenia. Pacient si obvykle nepamätá, čo mu z krvi vyšetrovali, pamätá si len, že mu brali krv. Pacient, pokiaľ nepracuje v oblasti zdravotníctva, nevie, čo sa v laboratóriách robí.

Laboratórny svet ľudia bežne nepoznajú, v podstate platí, že pre pacienta sme neviditeľní, a pre lekára nenahraditeľní.

Aké sú novinky v laboratórnej diagnostike?

Jedna z najzásadnejších a najväčších noviniek v laboratórnej diagnostike je genetika, ide o najdynamickejšie vyvíjajúci sa odbor. Princíp genetiky poznáme, existuje sekvenovanie, vieme prečítať ľudsky genóm, poznáme, že rôzne gény sú zodpovedné za rôzne zmeny alebo ochorenia.

Keď toto vieme prečítať a vieme do génu zasiahnuť, vieme odporučiť účinnú liečbu. V rámci genetiky je budúcnosť v takzvanej liquid biopsy, aj náš trisomy test funguje na takom princípe.

V tele matky je plod spojený s ňou, ide o jeden krvný obeh, to znamená, že fragmenty DNA dieťaťa sa nachádzajú v krvi matky, a keď chceme získať genetický materiál dieťaťa, nemusíme matku pichnúť do brucha a odobrať plodovú vodu, ale stačí kvapka krvi, z ktorej si dokážeme zobrať fragmenty DNA dieťaťa.

Takýmto spôsobom sa správajú aj rôzne nádory. Nádor vylučuje do krvi človeka špecifickú DNA, teda z krvi sa dá zistiť prítomnosť nádoru bez vážneho chirurgického zákroku. O koľko je jednoduchšie zobrať krv, ako ísť na extrémne vážny zákrok.

Navyše je to šetrnejšie pre pacienta a v neposlednom rade aj oveľa lacnejšie.

Iný príklad: liquid-based cytológia, ktorú sme ako prví priniesli na Slovensko ešte v roku 2010, nám umožnila pravdepodobnosť záchytu zmien na krčku maternice zvýšiť štvornásobne pri LBC cytológii, ktorú v našom laboratóriu vyhodnocujeme pomocou počítačom riadeného automatického mikroskopu.

Ten nám zároveň umožňuje dvojitú kontrolu správnosti výsledku – okrem človeka, cytológa, vzorku skúma aj vysoko inteligentná technológia, schopná učiť sa.

Kam ešte môže pokrok ísť, čo sa týka laboratórnej diagnostiky? Čo sa bude dať alebo mohlo by sa ešte vyšetriť z bunky, krvi či tkaniva?

Tak ako pokrok technológie, vedy, aj pokrok laboratórnej diagnostiky pôjde ďalej. Ale kam, to je veľmi ťažké povedať. Môže ísť kamkoľvek, budú sa rozvíjať dnes ešte menej známe odbory ako proteomika, genomika, metabolomika.

Sám vidím, čo sa stalo za 12 rokov.

Je dnes problém nájsť kvalifikovaných pracovníkov do laboratórií?

Je to veľký problém, nielen u medikov, ale aj u prírodovedcov, inžinierov, špecifický problém začína byť v prípade stredného zdravotníckeho personálu, hlavne zdravotníckych laborantov. A aj napriek našim snahám, vzdelávaniu, podporám vzdelávania je problém nájsť nových ľudí. My tých stabilných, našťastie, dlhodobo máme a snažíme sa udržať si ich.

Ing. Jozef Gavlas, MSc, (1979 Čadca) je riaditeľom laboratórnej divízie MEDIREX GROUP, v rámci ktorej vedie chod dvoch centrálnych laboratórií v Bratislave a v Košiciach a 40 poliklinických a nemocničných laboratórií Medirex a Medicyt na východe a západe krajiny. Pre laboratóriá MEDIREX GROUP pracuje od roku 2005. Vyštudoval Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, začínal ako laborant a neskôr ako manažér výroby v jednom chemickom podniku na severe Slovenska. 
Sekcia: Rozhovory Autor: Jana Andelová, Zdravotnícke noviny
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 115