Zdravotnícke noviny

Analýzy

Žijeme dlhšie, ale s väčšou záťažou chorôb

15. jún 2016 - Ak chceme mať zdravšiu populáciu, musíme investovať do podpory zdravia a prevencie ochorení.
Posledné storočie vošlo do histórie ľudstva aj tým, že sa vo väčšine štátov sveta zdvojnásobila očakávaná dĺžka života obyvateľstva.

Tento nesporný úspech však priniesol so sebou aj potrebu výrazných zmien v orientácii zdravotníctva, ktoré sa postupne z hlavného zamerania na akútne, väčšinou infekčné ochorenia muselo začať preorientovávať na chronické a väčšinou neprenosné ochorenia.

Záťaž na zdravie

Menilo a mení sa aj chápanie zdravia. Z pôvodného život akútne ohrozujúceho stavu choroby sa posúvame k stavu, keď zdravie chápeme ako nevyhnutnú potrebu pre schopnosť žiť plnohodnotný kvalitný život.

Choroba sa zo život ohrozujúceho javu stáva skôr javom, ktorý nám spôsobuje obmedzenia, znemožňuje žiť plnohodnotný život. Experti epidemiológie a verejného zdravotníctva koncom 80. rokov minulého storočia prišli s konceptom tzv. záťaže na zdravie.

Koncept záťaže na zdravie vychádza z dvoch základných zložiek – človek nemôže žiť plnohodnotný život preto, lebo zomiera predčasne, a človek nemôže žiť plnohodnotný život preto, lebo jeho možnosti sú obmedzené chorobou.

Prvá zložka sa dá merať relatívne jednoducho výpočtom stratených rokov života spôsobených úmrtím pred globálne stanoveným vekom, ktorý je u žien 82,5 roka a u mužov 80 rokov. V odbornej literatúre je táto časť nazvaná stratené roky života (years of life lost – YLL).

Meranie druhej zložky je zložitejšie, pretože zahŕňa epizódy chorobnosti, ktoré každý človek počas života zažíva. Ku každej epizóde sa zisťuje čas trvania choroby a prisudzuje sa k nej koeficient, stanovený medzinárodnou skupinou expertov pre každú diagnózu.

Tento koeficient sa vytvára kombináciou ôsmich zložiek obmedzujúcich kvalitu života a je vyjadrený číslom medzi 0 až 1. Odborná literatúra nazýva túto časť roky prežité v chorobe (years of life with disability – YLD). Súčet oboch častí udáva potom hodnotu tzv. stratených rokov života (disability adjusted life years – DALY).

A čo Slovensko?

Aký je trend DALY, YLL a YLD na Slovensku? V rokoch 1990 až 2013 Slovensko znížilo počet stratených rokov života (DALY) o 3 646,22 roka na 100 000 obyvateľov. Tento pozitívny vývoj je najmä v dôsledku poklesu predčasnej úmrtnosti.

Podiel stratených rokov z dôvodu predčasných úmrtí (YLL) klesol o 4 922,42 roka na 100 000 obyvateľov. Zároveň však stúpol počet rokov prežitých v zlom zdravotnom stave (YLD) o 1 276,19 roka  na 100 000 obyvateľov. Aj keď je logické, že ľudia žijúci dlhšie majú viac ochorení, tento trend naznačuje nedostatky v systéme zdravotníctva.

Tabuľka porovnáva vývoj DALY, YLL a YLD na Slovensku s okolitými štátmi, vyjadrujúc absolútnu a relatívnu zmenu v rokoch 1990 až 2013 (negatívne hodnoty znamenajú pokles, pozitívne nárast, relatívna zmena je v percentách oproti roku 1990).

Relatívna zmena zohľadňuje skutočnosť, že každý štát začínal z inej absolútnej úrovne v roku 1990.

Najväčšie zisky v danom období v DALY a YLL dosiahli Česko, Maďarsko a Rakúsko v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Najmä Maďarsko a Rakúsko dokázali súbežne dosiahnuť aj pomerne nízky rast chorobnostnej zložky, vyjadrenej YLD.

To znamená, že tieto krajiny nielen úspešne predlžujú život populácie, ale aj spomaľujú rast chorobnosti. Dlhodobým cieľom zdravotnej politiky každej krajiny by malo byť znižovať DALY tak, že súbežne klesajú obe zložky, čiže aj YLL aj YLD.

Toto sa zatiaľ v Európe darí len výnimočne, napríklad Nórsko dosahuje plynulý pokles každej zložky DALY, čiže zároveň s predlžovaním života sa znižuje aj počet stratených rokov pre chorobnosť (DALY pokles o 5 847,77, YLL o 216,77 a YLD o 21,15).

Najvýznamnejšie sa na raste rokov prežitých v chorobe podieľajú muskuloskeletálne ochorenia (asi 21,1 percenta) a mentálne choroby (asi 18,8 percenta), ale najväčší rast za sledované obdobie zaznamenali diabetes (rast o 26,68 percenta), nádory (rast o 39,22 percenta a chronické respiračné ochorenia (rast o 28,96 percenta).

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa vyjadril, že jedným z cieľov ministerstva zdravotníctva je znížiť počet odvrátiteľných úmrtí. Údaje o DALY a YLL do istej miery potvrdzujú významnosť a správnosť takéhoto cieľa. Zároveň však opakovane nastoľujú veľmi dôležitú otázku prevencie ochorení a podpory zdravia.

Ak chceme mať zdravšiu populáciu, zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí nestačí, potrebujeme investovať do podpory zdravia a prevencie ochorení a pridaním týchto zložiek k existujúcej ochrane zdravia (štátny zdravotný dozor) vytvoriť komplexný systém verejného zdravotníctva v súlade s politikou SZO Zdravie 2020 a kľúčovými zdravotnopolitickými dokumentmi EÚ.

Väčšine chorôb, ktoré spôsobujú rast YLD na Slovensku, totiž nie je možné zabrániť len ochranou zdravia, potrebná je aj podpora zdravia v zmysle princípu zdravie v každej politike a dôsledná multisektoriálna prevencia ochorení.

Sekcia: Analýzy Autor: Doc. Gabriel Guliš, PhD., University of Southern Denmark, Esbjerg, Dánsko, MUDr. Jana Kollárová, RÚVZ Košice, odborní spolupracovníci Kancelárie SZO na Slovensku
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 487