Zdravotnícke noviny

Analýzy

Veríme, že máme recept na nedostupnosť liekov

4. október 2016 - Iniciatíva MZ SR spočíva v novele k vývozu liekov a v príprave legislatívnych úprav súvisiacich s kategorizáciou liekov.
Nedostatok liekov je jednou z hlavných tém počas SK PRES 2016. Ako povedal PharmDr. PhDr. Matej Petrovič, riaditeľ Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR na konferencii Zdravotníckych novín Slovenské zdravotníctvo 2016, v rámci témy vníma rezort nedostatok liekov v troch oblastiach, a to v súbežnom dovoze a vývoze – voľný pohyb tovarov v rámci EÚ – liek ako tovar špecifických vlastností, v problémoch vo výrobe a distribúcii liekov a vo vstupe inovatívnych liekov do systému úhrad poisťovní. Iniciatíva ministerstva zdravotníctva spočíva podľa neho v novele k vývozu liekov a v príprave legislatívnych úprav súvisiacich s kategorizáciou liekov.

M. Petrovič poukázal tiež na aktuálny stav. „Vývoz liekov môžu v súčasnosti vykonávať veľkodistribútori tak, že oznámia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zámer vykonávať vývoz. Ak do 30 dní nerozhodne o zákaze vývozu, môžu lieky vyvážať. ŠÚKL rozhoduje na základe toho, či je liek nedostatkový a či je ohrozená zdravotná starostlivosť súčasne,“ spresnil. Tento stav prekážal Európskej komisii.

„Nepáčilo sa jej, že distribútor musel uvádzať číslo šarže 30 dní pred zamýšľaným vývozom, čo nebolo v novele náročné odstrániť. Ďalším problémom bolo, že distribútor musel až 30 dní čakať a lieky mu medzitým ležali v skladoch. Vyčítali nám aj to, že sa oznamovacia povinnosť týkala všetkých liekov,“ dodal M. Petrovič.

Podľa M. Petroviča hoci bude novela zákona o liekoch prísnejšia, pripomienky Komisie sa v nej snažili odstrániť. „Hovorí o tom, že vyvážať lieky od januára bude môcť iba výrobca lieku, držiteľ registrácie,“ doplnil. 

Ako ďalej uviedol, pri vypracúvaní novely zákona o liekoch vychádzali z procesu kategorizácie liekov, do ktorého držitelia registrácie vstupujú dobrovoľne. „Európska komisia nám odporučila službu vo verejnom záujme, a preto sme sa pozerali na lieky, ktoré sú kategorizované, a teda vstupujú do systému zdravotného poistenia ako na lieky, ktoré majú smerovať k pacientom.

V novele sme určili tok tohto tovaru tak, aby sa dostal od výrobcu, distribútora, lekárne až k pacientovi. Takto by mali byť zmluvne nastavené podmienky pri kategorizovaných liekoch,“ vysvetlil M. Petrovič.



Mimoriadne dodávky

Ako ďalej zdôraznil, reštrikciám vývozu budú podliehať iba kategorizované lieky. „Touto novelou sme sa snažili riešiť aj dostupnosť liekov, nielen ich vývoz. A to zavedením systému mimoriadnych dodávok do lekární.

Systém distribúcie liekov zostáva rovnaký, ak však lekáreň nebude vedieť od distribútora zohnať liek na niekoľko pokusov, bude môcť poslať držiteľovi registrácie anonymizovaný predpis pacienta konkrétneho lieku.

Držiteľ potom do 48 hodín sám alebo prostredníctvom distribútora bude musieť dodať do lekárne potrebný liek,“ spresnil M. Petrovič. Verí, že týmito opatreniami sa od nového roka dostanú lieky k pacientom.

Ako ďalej podotkol, v rámci holandského predsedníctva, ktoré bolo pred nami, sa otvorila i téma nedostupnosti, ohľadne vstupu do kategorizácie. Aj tejto problematike sa plánuje MZ SR venovať.

„Tento proces je na začiatku. V súčasnosti sme vytvorili pracovnú skupinu. MZ SR plánuje zmenu zákona 363/2011 (kategorizačný proces liekov) a iných právnych predpisov s úmyslom zlepšiť dostupnosť inovatívnych liekov, reguláciu výnimiek a špeciálneho zdravotníckeho materiálu či transparentnosť procesov,“ uzavrel M. Petrovič.



Nesieťové vs. sieťové lekárne

Na konferencii ZdN upozornil 2. viceprezident SLeK PharmDr. Norbert Chano i na otázky poskytovania lekárenskej starostlivosti. Tá sa poskytuje vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne a v nemocničnej lekárni.

Verejná lekáreň podľa neho poskytuje lekárenskú starostlivosť vrátane individuálnej prípravy liekov pre verejnosť, ambulantné a ústavné zdravotnícke zariadenie, ak ústavné zdravotnícke zariadenie nemá nemocničnú lekáreň. Ako ďalej zdôraznil, na Slovensku pripadá na 100 000 obyvateľov 35 lekární. Najhoršie je však na tom podľa N. Chana Grécko, kde na 10 000 obyvateľov pripadá až 84 lekární, čo je asi 1 200 obyvateľov na lekáreň.

Ako ďalej N. Chano uviedol, na Slovensku sme mali od roku 2 000 asi tisíc lekární, a v roku 2015 sa tento počet takmer zdvojnásobil, teda na 2 020 lekární, pričom tento počet stále rastie.

„Nie je celkom správne zameriavať sa iba na ekonomiku, avšak lekárne sa musia dnes koncentrovať aj na ňu. Preto sme svedkami, že aj nesieťové lekárne sa združujú do virtuálnych aliancií, aby boli ekonomickou protisilou sieťam lekární.

Nesmieme však zabúdať na to, že lekárne nie sú miestom obchodu, ale poskytovania lekárenskej starostlivosti a odborných informácií,“ povedal N. Chano.

Nedostupné lieky i osvetové kampane

Poukázal tiež na skutočnosť, že pacienti stále musia svoje lieky zháňať od lekárne k lekárni, prípadne dlho na ne čakať. „Kontinuálny nárast nedostatku liekov máme od roku 2012.

Od 1. septembra 2015 bolo do projektu Nedostupné lieky zapojených 356 lekární a podaných 6 385 hlásení. Až 67 percent z nich tvorilo top 50 liekov, ktoré lekárne reálne nevedeli dostať pre svojich pacientov,“ dodal N. Chano.

SLeK vyhlásila tento rok za rok farmaceuta ako pomáhajúcej profesie, keďže lekáreň by mala byť aj miestom odborného poradenstva. „Naším cieľom je, aby sme z pochybných internetových poradní dostali pacienta naspäť do lekárne.

Bez strachu, že mu tam lekárnik niečo nanúti,“ ozrejmil N. Chano. Osvetové kampane sú zamerané na farmakoterapiu dojčiacich žien, detských pacientov či na správne zaobchádzanie s liekmi v domácnosti.



Situácia v sieťach

Aj sieťové lekárne u nás trpia nedostatkom liekov. „Dnes je do reexportu zapojený celý liekový reťazec od výrobcu cez distribútora až po lekáreň. Mesačne sa vyvezie 30 až 40 percent všetkých liekov zo zoznamu, teda asi 300 položiek.

V niektorých prípadoch je to až 50 percent, čo je alarmujúce. Pacienti si tak nedokážu vybrať v lekárňach svoj liek na recept,“ informoval MUDr. Peter Kurák zo siete lekární Dr.Max. Aj im chýba asi 300 liekov.

Ako P. Kurák upozornil, reexport sa mení podľa situácie a rozdielov v cene krajín a aj podľa toho, aký je kurzový rozdiel medzi jednotlivými valutami pri vývoze.

„Je najvyšší čas tento problém riešiť komplexne a nie iba čiastkovo. Lieky chýbajú naprieč celým spektrom od antitrombotík, perorálnych antidiabetík, inzulínov, reumatologík, na neurologické, psychiatrické diagnózy, vakcíny... Pacient tak svoju liečbu nedostáva a prestáva dôverovať lekárom, lekárnikom, zdravotníctvu a štátu,“ spresnil.

Jednou z najkritickejších oblastí je podľa P. Kuráka oblasť onkológie. „Keďže ide o vitálne lieky, degresívna marža v súčasnosti prináša distribútorom a lekárňam minimálny zisk, ktorý si snažia kompenzovať práve predajom liekov reexportným spoločnostiam.

Problémom je, že najmä v onkológii nie je možné liečbu nahradiť iným liekom. Ide o špecifické molekuly na daný typ ochorenia. V tomto prípade hraničí vývoz s etikou reexportných firiem, pretože odoberajú lieky slovenským pacientom, ktorí sa tak k liečbe nedostanú. Podobná situácia je tiež pri povinnom očkovaní a pri vakcínach,“ zhrnul P. Kurák.

Návrh regulácie reexportov v ČR

Rovnaké problémy ohľadne reexportov riešia aj v Česku. Ako uviedol Mgr. Filip Vrubel z českej kancelárie Deloitte, česká vláda sa inšpirovala v oblasti obmedzovania reexportu slovenskou reguláciou. „To, čo Slovensko v tejto chvíli nahrádza novelou, by česká vláda rada zaviedla od nového roka. Poučila sa z pripomienok, ktoré vzniesla EK voči Slovensku,“ dodal F. Vrubel.

Vláda podľa neho počíta s tým, že zámer vyviezť liek mimo ČR nebude musieť hlásiť distribútor 30 dní, ale iba 15 dní vopred. „Navyše, nebude sa to týkať všetkých kategorizovaných liekov distribuovaných v ČR, ale iba tých, ktoré budú uvedené na zozname nenahraditeľných liečiv, ktorý má zostaviť český rezort zdravotníctva v spolupráci s českým ŠÚKL,“ spresnil F. Vrubel.

MZ ČR bude teda na základe podnetu a odôvodnenia ŠÚKL vydávať Zoznam liečivých prípravkov, ktoré sa nedajú nahradiť iným liečivým prípravkom zodpovedajúcich liečebných vlastností, ktorých množstvo na trhu dostatočne nepokrýva aktuálne potreby pacientov v ČR, čo ohrozuje dostupnosť a účinnosť liečby pacientov s priamym dosahom na ochranu zdravia obyvateľstva a významne ovplyvní poskytovanie zdravotných služieb.

Ako ďalej F. Vrubel upozornil, v českej snemovni teraz prerokúvajú novelu zákona o liečivách. Inšpirovali sa v nej aj slovenskou legislatívou. Taktiež zaviedli povinnosť distribútora zabezpečiť do 48 hodín dodávku registrovaného lieku (ak ho o to požiada prevádzkovateľ lekárne), ktorý preukázateľne distribuoval v predchádzajúcich šiestich mesiacoch.


Foto: Peter Mayer.  Diskutujúci prvého bloku: M. Petrovič (MZ SR), N. Chano (SLeK), P. Kurák (Dr. Max), F. Vrúbel (Deloitte ČR) a študent LF UK T. Brngál. Konferenciu moderovala M. Adamová.
Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 320