Zdravotnícke noviny

Analýzy

ORL lekári deti ošetrovať nechcú, chýbajú pediatri

6. júl 2016 - Odborníci žiadajú návrat zrušenej špecializácie ORL pediater.
Zrušená samostatná špecializácia detský otorinolaryngológ začína chýbať čoraz viac. Lekári s touto špecializáciou začínajú odchádzať do dôchodku a ORL lekári pre dospelých nechcú prijímať detských pacientov.

Takáto situácia je momentálne aj v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Rodičia po odchode MUDr. Marty Hupkovej do dôchodku nevedia nájsť pre svoje deti nového ORL lekára. „Všade nás odmietajú s tým, že majú plno. Dcéry pritom majú chronické problémy, potrebujú pravidelne navštevovať lekára. Nakoniec vždy skončíme na pohotovosti, tam nás vyšetriť musia. Ale to predsa nie je riešenie,“ povedal nám otec detí, pacientov M. Hupkovej.

Rozhodlo ministerstvo

Ako uviedla hovorkyňa Bratislavského kraja Mgr. Lucia Forman Habancová, v súčasnosti neexistuje samostatná špecializácia detský otorinolaryngológ, ktorá existovala len do roku 2004.

„Podľa našich informácií zrušenie špecializácie pediatrická otorinolaryngológia inicializoval samotný hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre odbor ORL. V súčasnosti by mal každý ORL lekár poskytovať zdravotnú starostlivosť detským aj dospelým pacientom,“ uviedla.

Keďže pri lekároch – špecialistoch neexistuje tzv. rajonizácia, ale platí slobodná voľba poskytovateľa, odporúča pacientom obrátiť sa na príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorá je povinná zabezpečovať pre poistencov zdravotnú starostlivosť a na základe žiadosti poistenca poskytnúť informáciu, s ktorými inými zdravotníckymi zariadeniami má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v špecializácii ORL.

„Kraj nemá kompetenciu ambulanciu bezdôvodne zrušiť, rovnako ako nemá kompetenciu určiť/prikázať iného poskytovateľa, aby nahradil zrušenú ambulanciu MUDr. M. Hupkovej.

Povolenie bolo zrušené na základe jej vlastnej žiadosti, ktorej bol kraj povinný vyhovieť. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydáme každému žiadateľovi, ktorý oň požiada a splní zákonom stanovené podmienky. Kraj nemá ani kompetenciu kontrolovať poskytovateľov, či majú uzatvorenú zmluvu s poisťovňou,“ dodala.

Ministerstvo zdravotníctvo ako regulátor minimálnej siete nariadením vlády určuje minimálny počet poskytovateľov, s ktorými musia poisťovne uzatvoriť zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Nariadením vlády ministerstvo určilo podľa L. F. Habancovej pre celý Bratislavský kraj na špecializáciu otorinolaryngológia, vrátane detskej otorinolaryngológie, minimálne 22,8 lekárskeho miesta (s úväzkom 1.0).

„Je však povinnosťou každej poisťovne zabezpečiť pre poistencov taký počet a štruktúru zmluvných poskytovateľov, aby sa zabezpečila dostupná zdravotná starostlivosť.

Vzhľadom na to, že aj na úrad kraja sa obrátili dvaja rodičia detí – bývalých pacientov MUDr. M. Hupkovej, obrátili sme sa v marci listom na všetky tri poisťovne so žiadosťou o prehodnotenie počtu zazmluvnených ORL lekárov,“ dodala hovorkyňa.

Deti nechcú

Ako ďalej uviedla hovorkyňa, poisťovňa Dôvera im listom oznámila, že „má aktuálne zazmluvnených 45,42 úväzku v odbornosti otorinolaryngológia, na zhoršenú dostupnosť ambulantnej starostlivosti pre detských pacientov evidujú veľmi malý počet podnetov, a práve naopak, revíznou činnosťou často zisťujú neefektívne poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako dôvod, ktorý spôsobuje dlhšie čakanie u poskytovateľov“.

Poisťovňa Union im oznámila, že oslovila iného poskytovateľa s požiadavkou na prevzatie pacientov MUDr. M. Hupkovej a súčasne mu upravila zmluvný limit. Minimálnu sieť definovanú nariadením vlády dodržiavajú. „VšZP nereagovala,“ dodala hovorkyňa.

Na problém detských ORL lekárov upozornili aj odborníci. „Na Bratislavský kraj sa vo veci nedostatku detských ORL lekárov obrátil listom aj hlavný odborník pre ORL prof. MUDr. Milan Profant, CSc., a krajský odborník pre ORL pre Bratislavský kraj MUDr. Tibor Bárta, PhD.

Argumentovali, že ORL lekári nechcú prevziať do svojej starostlivosti detských pacientov, pretože by boli nad limitom zazmluvnenia a mnohí sa necítia dosť erudovaní, aby vyšetrovali a liečili aj detských pacientov. Aj na základe ich listu sme kontaktovali poisťovne,“ povedala L. F. Habancová.

Súčasne odporučili obrátiť sa na ministerstvo zdravotníctva z titulu funkcie hlavného a krajského odborníka pre ORL s podnetom na zmenu vzdelávania v odbore ORL – navrátenie špecializácie pediatrická otorinolaryngológia, resp. s návrhom na zmenu siete v odbore ORL.

Zatiaľ neuvažuje

Hlavný odborník M. Profant však pre ZdN uviedol, že zrušenie špecializácie detskej ORL by nemalo vplývať na poskytovanie základnej ORL starostlivosti. „Lekár, ktorý sa špecializuje v ORL, dostáva aj prípravu v detskej ORL a po získaní špecializácie by mal poskytovať starostlivosť aj v detskej ORL,“ povedal.

Ako dodal, špecializované pracoviská pre detskú ORL sú na Slovensku tri – v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Na týchto pracoviskách sa poskytuje špecializovaná ORL starostlivosť nad rámec všeobecnej ORL starostlivosti, ktorá sa má poskytovať vo všetkých ORL ambulanciách a oddeleniach.

Špecializovaná detská ORL starostlivosť sa týka najmä dýchacích orgánov ako zúženia, detské nádory, malformácie a pod., a cudzích telies v dýchacích a hltacích organoch. Ostatné detské ORL výkony sa poskytujú na ORL pracoviskách naprieč celým Slovenskom,“ špecifikoval M. Profant.

Problémom môže byť podľa hlavného odborníka aj detská anestézia. „Anestéziológovia vo všeobecných nemocniciach nechcú poskytovať túto starostlivosť deťom mladším ako tri roky a vážiacim menej ako 15 kg, niekde dva roky a 10 kg,“ dodal.

Čo sa však týka bežných detských ORL chorôb, pre ktoré mnohí rodičia nevedia nájsť pomoc v bežných ORL ambulanciách, tento problém má podľa M. Profanta hlbšie korene a súvisia najmä s platbami poisťovní za poistencov či limitmi.

„Dieťa je v systéme poisťovne charakterizované od 0 do 18 rokov, asi aj laik uzná, že vyšetrovať dvojročné dieťa je časovo iná práca ako vyšetriť 15-ročného pacienta. Takíto pacienti sú náročnejší na výkon a lekári pri dnešnom hodnotení ich práce ich nechcú akceptovať.

Tento problém je potrebné riešiť v spolupráci s lekárom kraja, ktorý nájde páky, aby každá ORL ambulancia vyšetrila určitý počet detských pacientov,“ myslí si hlavný odborník MZ SR pre ORL.

Vo väčšine prípadov pritom ide podľa neho o základné detské choroby ako otitída, sinusitída, angína a podobne, pri ktorých určite nejde o odborný problém. „A rovnako ako pri dospelom pacientovi, s problémom, s ktorým si nevie lekár rady, naloží tak, že ho pošle na špecializované detské ORL pracovisko.

Problém teda vidím viac v organizácii práce ako v znovuzavedení špecializácie z detskej ORL, ktorá napokon vychová odborníkov, ktorí sa sústreďujú na detských ORL pracoviskách,“ dodal M. Profant.



Rezort eviduje nezáujem

Do špecializačného odboru pediatrická otorinolaryngológia sa mohli zaradiť lekári so špecializáciou v odbore otorinolaryngológia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2010. „Každý pediatrický otorinolaryngológ bol súčasne aj otorinolaryngológ.

Súčasťou vzdelávania v špecializačnom odbore ORL bola v minulosti tiež čiastočne problematika detského veku,“ tvrdí hovorkyňa rezortu zdravotníctva Stanislava Pondelová.

Ako dodala, od 1. júla 2010 platí nariadenie vlády 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v sústave špecializačných odborov. „Podľa neho je možné sa vzdelávať iba v špecializačnom odbore ORL, obsahom je aj problematika pediatrickej ORL, teda zlúčili sa dve špecializácie – pediatrická ORL a ORL.

Podľa tohto predpisu lekár so špecializáciou ORL je odborne spôsobilý na špecializovaný výkon ORL vrátane detského veku,“ dodala hovorkyňa.

Ako ďalej uviedla, ministerstvo eviduje dlhodobo nezáujem lekárov o štúdium v odbore ORL, ako aj v minulosti o detskú/pediatrickú ORL, čo bolo aj jedným z dôvodov na zlúčenie týchto špecializácií.

„K prípadnému znovuzaradeniu pediatrickej ORL je potrebná širšia odborná diskusia, ministerstvo však ku dnešnému dňu neeviduje žiaden podnet na opätovné zaradenie pediatrickej ORL,“ dodala S. Pondelová.

Verejná minimálna sieť poskytovateľov podľa nariadenia vlády 640/2008 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov pre Bratislavský kraj určuje 22,8 lekárskeho miesta v odbore otorinolaryngológia vrátane detskej.

„Z toho vyplýva, že pre pediatrickú ORL nie je samostatne určený normatív verejnej minimálnej siete. Každá poisťovňa má povinnosť zazmluvniť pre svojich poistencov určený počet lekárov v jednotlivých špecializáciách, teda aj pre odbor ORL,“ reagovala hovorkyňa.

Pacienti teda podľa nej môžu osloviť aj svoju poisťovňu, pričom tá je povinná podľa zákona 580/2004 poskytnúť informáciu, s ktorými poskytovateľmi má uzatvorenú zmluvu.

„Ak lekári – špecialisti odmietnu detských pacientov z dôvodu tzv. nadlimitného zazmluvnenia zo strany poisťovní, tento problém je možné riešiť úpravou zmlúv medzi poskytovateľom a poisťovňami,“ dodala.
Sekcia: Analýzy Autor: ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 475