Zdravotnícke noviny

Názory

​Nás sa to netýka. Naozaj?

7. november 2017 - Neochota zdravotníkov hovoriť o preležaninách u ležiacich pacientov na nemocničných oddeleniach je pochopiteľná
Je to priznanie zlyhania, navyše s hrozbou pokuty. Oficiálne naše nemocnice vlani nahlásili vyše 1 500 dekubitov. V porovnaní s počtom hospitalizácií, ktorých bolo viac ako 1,2 milióna, je to mizivé promile. 
Žeby úspech? V žiadnom prípade. Nemocniciam v USA odmietnu poisťovne uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa pacientovi vytvorili počas hospitalizácie najťažšie dekubity 3. a 4. stupňa. My zatiaľ hlásime čísla, ktoré aj zdravotné poisťovne otvorene vyhlasujú za málo dôveryhodné.

Keď z času na čas zúfalí príbuzní zverejnia fotografie boľavých otvorených rán, s ktorými sa ich blízky vrátil z nemocničnej starostlivosti, nastane zdesenie. Aj uvedomenie si krehkosti hranice, za ktorou sa niečo podobné môže stať aj nám.

Nie každému sa splní sen o jeseni života v kruhu starostlivej rodiny alebo luxusnom zariadení pre seniorov, kde sú polohovacie postele s antidekubitárnymi matracmi a ochotnými opatrovateľkami samozrejmosťou. Ani šťastlivci so švajčiarskym dôchodkom však nemajú vyhrané. 
Stačí zhoršenie zdravotného stavu s potrebou hospitalizácie a skončia v nemocnici na rovnakom lôžku s vyležaným matracom ako ostatní pacienti. A rovnako budú čakať, či ich unavená, preťažená sestra príde každé dve hodiny polohovať, alebo nebude mať čas. Čislom v štatistike môžeme byť raz všetci.
 
Sekcia: Názory Autor: Monika Toporcerová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 24